Všimli ste si, že sme si akosi odvykli od telefonovania? Kedysi sme pri pevnej linke presedeli s kamoškami aj celé hodiny a klebetili o všetkom možnom. Vďaka mobilom sme si to užívali ešte viac, lebo sme mohli všetky dôležité aj nedôležité hovory vybaviť pokojne aj počas nákupu v potravinách. Ale dnes? Dnes otvoríme WhatsApp a nahráme hlasovku. Alebo pošleme správu cez Messenger či inú populárnu apku. Už aj esemesky zapadli prachom a posiela ich akurát tak vaša stará mama. Telefonovanie postupne vyšlo z módy a uchyľujeme sa k nemu len v naozaj nevyhnutných prípadoch, keď sa niečo nedá vybaviť online. Aj vy ste ten prípad, ktorý radšej textuje a posiela hlasovky? Po tomto článku to možno prehodnotíte.

Vo všeobecnosti prevláda názor, že samotou trpia najmä starší ľudia, no najväčšia svetová štúdia, ktorú robila stanica BBC na vzorke 55-tisíc ľudí, ukázala priam šokujúce závery. Samotu pociťujú najviac mladí ľudia vo veku od 16 do 24 rokov. Až 40 percent z nich uviedlo, že sa často alebo veľmi často cítia osamelí. Práve mladá generácia je tá, ktorá si medzi sebou najčastejšie posiela správy, fotky a hlasovky namiesto klasických telefonátov v reálnom čase. Zdalo by sa, že byť aspoň takouto formou v kontakte s priateľmi a blízkymi stačí. Veď žijeme v rýchlej internetovej dobe, keď je cool a praktické naťukať niečo do smartfónu, než vyvolávať. Ale opak je pravdou a prieskum to dosvedčil. 

Navyše ukázal, že ľudia, ktorí sa cítia osamelí, majú viac online kamarátov než tých skutočných. Píšu si, vedia o sebe cez sociálne siete veľa informácií, ale reálne sa nestretávajú. Napriek tomu, že sme vďaka internetu prepojení s ľuďmi z celého sveta, mladých ľudí, ktorí trpia úzkosťami, depresiou a pocitom osamelosti, pribúda. Zmenilo by sa niečo, keby používali svoje telefóny častejšie na živé hovory? Vraj áno. 

Jeden takýto hovor má väčší zmysel a účinok než tisíc textových správ. Preto by sme nemali živé telefonáty zavrhovať.

Ak s niekým nemôžete byť zoči-voči, aj telefonický rozhovor vám podľa neurovedcov môže navodiť pohodu a pocit naplnenia, ktorý pretrváva aj po skončení hovoru. A to vám veru textovky a hlasové správy nezaručia.

POKRAČOVANIE ČLÁNKU NA ĎALŠEJ STRANE.

Hoci ani telefonát nie je všeliekom na všetky problémy, zavolať niekomu, kto je vám blízky, a viesť s ním zmysluplný rozhovor pomáha zmierniť osamelosť a s ňou spojené psychické poruchy. Práve ľudia trpiaci úzkosťami či depresiami túžia viac po hlbších rozhovoroch, nielen po ledabolom kvákaní o ničom. Telefonát, v ktorom majú možnosť druhého počúvať, ale aj odpovedať na jeho otázky, zdieľať nápady, myšlienky a skúsenosti, sa považuje za kvalitný. Jeden takýto hovor má väčší zmysel a účinok než tisíc textových správ. Preto by sme nemali živé telefonáty zavrhovať. A platí to nielen pri mladej generácii Z, ale všeobecne. Aj vaša mama sa iste viac poteší, ak jej namiesto neosobnej správy radšej na chvíľu zavoláte. Alebo kamoška, ktorá je doma na rodičovskej dovolenke s bábätkom a, povedzme si úprimne, niekedy sa cíti trochu odtrhnutá od spoločenského diania a priateľov.

Počuť niečí hlas a intonáciu má blahodarné účinky na psychiku. I keď toho človeka nevidíte, máte omnoho osobnejší pocit, keď ho aspoň počujete. Navyše, predchádzate tak nedorozumeniam. Aj vám sa už určite stalo, že vašu správu niekto nepochopil správne napriek tomu, že ste ju doplnili množstvom emotikonov, však? Nepochopený žart či nesprávne interpretovaná rada, ktorá na displeji vyznela skôr ako výčitka či kritika, vedú len k ďalším pochybnostiam, úzkostiam a negatívnym pocitom. Pri telefonáte sa tomu skrátka vyhnete. 

To, čo sa deje v našom mozgu a tele, keď s niekým telefonujeme, je fascinujúce. Náš nervový systém vtedy zachytáva množstvo signálov prostredníctvom hlasu, ktorý počujeme na druhej strane linky. Podľa spôsobu, akým tón hlasu klesá a stúpa, získavame pocit spolupatričnosti, bezpečia, dokonca dôvery a celkovo príjemné pocity, ktoré odbúravajú stres. 

Pri pozitívnej telefonickej konverzácii sa mení celková chémia nášho organizmu. Vytvára sa oxytocín, teda hormón lásky, a klesá stresový hormón kortizol. Hlas je podľa profesora psychológie Alberta Mehrabiana z Kalifornskej univerzity dokonca dôležitejší ako samotný obsah toho, čo bolo povedané. Pri komunikácii podľa neho vnímame v 38 percentách hlas, 7 percent tvorí význam slov a zvyšných 55 percent komunikácie pripisuje reči tela. Tá pri telefonáte síce absentuje, no textové správy vás ochudobnia aj o hlas, a tak vám ostane len skutočne málo z tej človečiny, ktorá robí komunikáciu plnohodnotným zážitkom. Našťastie, dnes už máme k dispozícii aj videohovory. Tie sú najlepšou voľbou, ak nemáte možnosť sa s priateľmi stretnúť osobne. 

Vieme sa tak aspoň obrazne priblížiť k ľuďom doslova do ich obývačiek, vidieť výraz tváre či úsmev človeka, s ktorým komunikujeme, a vyplaviť nejaký ten príjemný oxytocín. Nacvičili sme si to predsa celkom dobre počas pandémie kovidu. Platformy, ktoré takéto videohovory poskytujú, v tom čase zaznamenali obrovský boom a zachránili nás od toho, aby sme sa celkom nezbláznili zo samoty. Ak ste ich využívali, smelo v tom pokračujte. A ak náhodou nie, mali by ste začať. Spravíte tým dobrú službu pre seba a svoju psychickú pohodu.

POČULI STE UŽ O TELEFÓBII? Viac o strese a panike z telefonovania sa dočítate na ďalšej strane.

Existuje skupina ľudí, ktorým prijať hovor alebo niekomu zatelefonovať spôsobuje vyslovene paniku. Touto novodobou fóbiou trpí v poslednom období čoraz viac ľudí. Podľa prieskumu, ktorý robila istá britská spoločnosť vyrábajúca záznamníky, je to až 76 percent mileniálov. Príznakmi sú pocit úzkosti, spotené dlane, závrat, nervozita, zrýchlený tep a dýchanie či dokonca nevoľnosť. Aj to je dôvod, prečo mladí ľudia často uprednostňujú správy pred telefonátmi.

 Na jednej strane sa vyhýbajú osobnejším kontaktom, na druhej sa cítia osamelí. Znie to ako začarovaný kruh. Prax však robí majstra a najúčinnejší spôsob, ako sa fóbie zbaviť, je trénovať, telefonáty vybaviť čo najskôr a neodkladať ich, lebo tak sa úzkosť, strach a samota len prehĺbia.