1. Stratená batožina

Stáva sa to denne, všade na svete. Čakáte na letisku pri batožinovom kolotoči, ale záhrobie letiskovej haly tú vašu nie a nie vypľuť. Keď na elektronickej tabuli zhasne váš let a objaví sa nový, je vám jasné, že už ani nepríde. Najčastejšou príčinou sú meškajúce prípojné lety či príliš krátky presun na letisko, keď batožina jednoducho nestihne doraziť do lietadla spolu s vami. Za bežných okolností to nie je až taký veľký problém. Nedoručenú batožinu ohlásite v okienku „lost lugagge“ či v kancelárii leteckej spoločnosti a len čo zapatrošené či omeškané kufre dorazia do destinácie, letecká spoločnosť vám ich bezplatne dopraví do miesta ubytovania. Ak ste v check- -in batožine nemali všetky peniaze a kreditné karty či životne dôležité lieky ako inzulín (verte, aj takí experti sa nájdu), mali by ste byť v suchu. Ak však patríte k menej tradičným dovolenkárom a letisková hala je východiskovým bodom dobrodružných ciest typu africké safari, karavanom cez púšť či stopom naprieč Čínou, máte problém. Zrejme nemáte zabukované ubytovanie v nejakom ľahko dostupnom rezorte, ale kdesi v chatrči v podhorí Himalájí, kam sa dá dostať iba ak na somárskom chrbte a poštu tam zhadzujú z helikoptéry raz za mesiac.

Inými slovami, biely klimatizovaný minivan leteckej spoločnosti s vašou batožinou tam určite nepošlú. Možno máte iba matnú, prípadne žiadnu predstavu, kde budete v nasledujúcich dňoch spať, ani do nočného rýchlika z indického Dillí do Kalkaty vám ju z pochopiteľných príčin asi nedopravia. Zo všetkých destinácií, kde naša rodina zvykne dovolenkovať, nám stratené kufre nedoručili len do jednej – na Yucatánsky polostrov v Mexiku, ktorý sme sa chystali precestovať krížom-krážom v prenajatom aute a spať tam, kde nás zastihne noc. Hoci sme to nemali v pláne, boli sme nútení prespať v komerčnom turistickom stredisku Cancún a čakať na batožinu. Jediný slušný voľný hotel v danú noc nás stál polovicu dovolenkového rozpočtu a náš, vtedy päťročný syn po päťhviezdičkovom rezorte pobehoval v dedkových slipoch, ktoré mal okolo pása upevnené mojou mikinou.

Svoj jediný cestovný outfit si totiž ešte v lietadle ovracal. Zvyšok rodiny mal k dispozícií luxus v podobe prepotených legínsov, tričiek a špinavých ponožiek, v ktorých sme pricestovali. Ani na pláž sme nemohli ísť, bez plaviek by sme sa tam asi dlho neohriali. Jediným svetlým momentom tohto zážitku bolo, keď nejakí Američania dali synovi desať dolárov, zrejme si mysleli, že je žobrák. Na druhý deň nás na letisku, žiaľ, čakal iba jeden kufor – dedkov. Zvyšok rodiny si totiž kufre poctivo ozdobil koženou visačkou so slovenskou adresou, takže nám ich aerolínie Delta poctivo doručili späť do Bratislavy. Takže po zvyšok dovolenky nosil dedkove spodky nielen dedko a vnuk, ale aj tato. A my dve s babkou sme si kúpili na miestnom trhovisku vyšívané indiánske šaty, ktoré vyzerali ako nočná košeľa, a tie lacné gumené sivé šľapky pripomínali obuv, akú nosia odsúdení v amerických väzniciach.

EMMA tip: V príručnej batožine vždy noste aj pár kusov čistého oblečenia, minimálne čistú spodnú bielizeň, dezodorant, zubnú kefku a pastu a, samozrejme, všetky potrebné doklady, lieky a peniaze. Plus plavky!

via GIPHY

Pokračovanie na ďalšje strane