Nové hrubočizné ponožky putujú k tým z minulého roka, úplne nepoužitým. Ježiško asi zabudol, že máte podlahové kúrenie. Pri pohľade na infantilné pyžamo už v duchu premýšľate, komu ho posuniete, nehovoriac o súprave bižutérie, ktorá má od vášho vkusu poriadne ďaleko. Mixér na smoothie sa zíde, ak sa pokazia tie dva, čo už máte doma. Všetko sa raz zíde. Iba žeby nie...

Chrobák v hlave

Viem o tom svoje, lebo už dlhšie som sa doma necítila na sto percent spokojná. Akoby mi niečo chýbalo. Pravda však bola inde. Nič mi nechýbalo, naopak, všade všetko prevyšovalo. Náš domov snov sa pomaly, ale isto menil na skladisko vecí a ja som netušila, ako z toho von. Na svoju obranu musím povedať, že nie som typický škrečok. Ani nákupná maniačka, ktorá musí mať všetky módne výstrelky. Som skôr zaťažená na spomienky a nerada vyhadzujem veci. Dokonca ani vtedy, keď sme sa z malého zaprataného bytu presťahovali do väčšieho rodinného domu, ktorý sme do pár mesiacov úspešne zapratali tiež. Lebo veď na povalu, do šatníka či „hosťovskej“ izby (ktorú pracovne voláme bordel izba), sa toho zmestí veľa. Nehovoriac o tom, že každá posteľ aj gauč majú svoj úložný priestor. Vtedy mi crnkla do nosa minimalistická výzva ako stvorená pre mňa.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.