… ale zadržte, neodpovedajte hneď! Najskôr si prečítajte príbeh, ktorý ma prinútil dumať. Prednedávnom som bol svedkom jedného krátkeho, no o to hlučnejšieho konfliktu v potravinách. Celé sa to zbehlo rýchlo a od tejto situácie ma delil iba jeden, jediný mraziaci box. Mladšia mamička nevedela „ukočírovať“ svojho odhadom dvojročného syna, ktorý mal hysterický záchvat. Z toho, čo som videl, sa ani nesnažila ho „ukočírovať“. Nesúdim, konštatujem, aby ste mali čo najpresnejší obraz. Pristavila sa pri nich staršia dáma, ktorá chcela mamičke v dobrej vôli poradiť, pomôcť a odovzdať informáciu, čo v podobných momentoch funguje na jej vnuka. Mamička ju urazene stopla a začala na ňu intenzívne kričať. Citujem: „Kto sa ťa pýtal na názor? Vychovávaj si svojich pankhartov! A do mňa sa ty nestaraj…“

Ako som spomínal, celá scéna sa zbehla veľmi rýchlo. Vo všetkej úprimnosti, musím povedať, že som bol šokovaný z toho, čo za hurhaj sa zomlel na vzdialenosť asi dvoch metrov odo mňa. Našťastie, opodiaľ bola bezpečnostná služba a skôr, než zasiahla, rozhorčená mamička stihla inak veľmi distingvovanú dámu sotiť a padla tiež veta: „Staraj sa o seba, ty stará k***a!“ Od toho momentu mi bolo nielen psychicky, ale aj fyzicky nevoľno z toho, čo som videl. Zároveň mi bolo smutno, že sme to ako spoločnosť dopracovali až takto ďaleko. Že arogancia a agresivita sú bežne tolerovaný jav nielen na najvyšších miestach, ale aj v regáloch medzi pečivom a mrazenými výrobkami, navyše pred očami detí. O túto príhodu som sa po príchode domov podelil so svojimi followermi na facebookovom profile. Napíšem vám to tak, ako som to cítil – viac ako samotný zážitok z predajne ma zaskočili komentáre pod mojím príspevkom. Objavili sa v nich reakcie žien, ktoré správanie mamičky obhajovali/ospravedlňovali/vysvetľovali tým, že dieťa v tomto veku môže mať „obdobie vzdoru“, že matka má právo byť vyčerpaná, unavená, a teda vypeniť. Prípadne, že najhoršia rada je nevyžiadaná rada...

Neviem, ako je to vo vašom svete, v mojom svete nikto nemá za podobných okolností právo verbálne a už vôbec nie fyzicky zaútočiť na cudzieho (staršieho!) človeka, nech je v hre akákoľvek únava, vyčerpanie, nervy či temperamentné dieťa. Morálne a logické vyústenie tejto story podľa mňa malo byť: „Ďakujem vám za vašu radu a ochotu, ale nežiadala som vás o ňu. Dovidenia.“ Prípadne niečo tomu podobné. Nadávať dôchodkyni do starých k****v je ďaleko za čiarou, strčiť do nej je jednoducho absolútne neprijateľné a to, že sa toto správanie niekto snažil verejne akceptovať, je pre mňa vrcholne znepokojujúce.

Pokračovanie na ďalšej strane.