V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

<p>Koncom 60. rokov sa do vojnou zmietanej provincie Biafra v&nbsp;dnešnej Nigérii vydali s&nbsp;Červeným krížom pomáhať aj dvaja francúzski lekári Max Récamier a Bernard Kouchner. Po návrate domov rozpovedali médiám a&nbsp;svetu strašné príbehy miliónov ľudí, vrátane detí, ktorí tam trpeli podvýživou. A&nbsp;práve v&nbsp;Biafre sa začala písať história novej zdravotníckej a&nbsp;humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc (MSF - Médecins Sans Frontières), ktorú títo dvaja muži spolu s&nbsp;ďalšími lekármi a&nbsp;novinármi v&nbsp;roku 1971 založili. Tá už presne polstoročie pomáha tam, kde je to najpotrebnejšie. Počas vojny v&nbsp;Juhoslávii, strašnej genocídy v&nbsp;Rwande, po tsunami v&nbsp;Juhovýchodnej Ázii či ničivom zemetrasení na Haiti. <strong>Organizácia pôsobí v&nbsp;desiatkach krajín, kde bežná zdravotná starostlivosť absentuje. Za svoju činnosť si v&nbsp;roku 1999 vyslúžila Nobelovu cenu za mier.</strong></p>

<p>&nbsp;</p>
<h2>Práca pod obrovským tlakom</h2>
<p>Pod záštitou tejto organizácie pracujú v&nbsp;náročných podmienkach ďaleko od domovov aj desiatky Slovákov a&nbsp;Čechov, ktorí zasvätili svoj život záchrane ľudských životov. „Obdivujem odvahu a&nbsp;vytrvalosť našich kolegov a&nbsp;kolegýň, ktorí zvládajú na misiách neskutočný stres. O&nbsp;nestabilite a&nbsp;chaose vo vojnových krajinách, kde pracujeme, ani nehovoriac.<strong> Len minulý rok sme zdravotnícku a&nbsp;humanitárnu pomoc poskytovali ako organizácia v&nbsp;88 krajinách po celom svete.</strong> Od nás jazdia naši spolupracovníci najčastejšie do Afriky, obvykle je to Jemen, Južný Sudán, Nigéria či Sierra Leone, a&nbsp;do Ázie, napríklad do Afganistanu či Bangladéša. Pôsobili ale aj v&nbsp;Latinskej Amerike či v&nbsp;Európe,“ vraví Sylva Horáková, riaditeľka českej pobočky MSF, cez ktorú sa na misie hlásia aj Slováci.</p>


V&nbsp;minulom roku boli zastrelení traja naši kolegovia v&nbsp;Etiópii a&nbsp;je to hrozná tragédia, s&nbsp;ktorou sa nedá zmieriť.


<p>Okrem zdravotníckeho personálu sú súčasťou organizácie aj farmaceuti, projektoví manažéri, HR špecialisti, inžinieri a&nbsp;mnohé ďalšie profesie, ktoré zabezpečujú chod a&nbsp;bezpečnosť misií. „Bez takého logistika nepostavíme mobilnú nemocnicu a&nbsp;bez HR špecialistu nenajmeme miestnych pracovníkov. Práve títo miestni zamestnanci tvoria až 90 percent pracovnej sily organizácie,“ vysvetľuje Horáková, ktorá sama pôsobila dlhé roky na Kaukaze, kde zastrešovala rôzne humanitárne projekty.</p>

<p>&nbsp;</p>
<h2>Trojičky v Sierre Leone</h2>
<p>Dlhodobo najžiadanejšie sú podľa Horákovej na týchto misiách profesie gynekológ, chirurg a anestéziológ. Tých je zároveň najväčší nedostatok a dopyt je aj po psychológoch či pôrodných asistentkách. Práve ako pôrodná asistentka pomáha organizácii už od roku 2012 Češka Lucie Brázdová, ktorá má za sebou misie v Južnom Sudáne, Afganistane, Indii, Libanone, v Mozambiku a niekoľkých ďalších krajinách. Práve to, že jej profesia je v organizácii dlhodobo žiadaná, ju motivovalo podať si prihlášku. „Najnáročnejšie podmienky pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti sú v konfliktných oblastiach. <strong>Napríklad v utečeneckom tábore v Južnom Sudáne sme viedli nemocnicu, kde nebola operačná sála.</strong> Všetky komplikované a akútne prípady bolo nutné prevážať do nemocnice, ktorá bola vzdialená hodinu jazdy autom po nespevnenej ceste. Z bezpečnostných dôvodov nebol transport možný v noci, a tak sme niektorým ženám, bohužiaľ, neboli schopní poskytnúť pomoc včas,“ spomína Lucie, pre ktorú bolo na jej prvej misii najťažšie zmieriť sa s tým, že nemôže pomôcť každému.</p>

<p>Musela sa naučiť pracovať samostatne, improvizovať, veriť si a robiť rozhodnutia, ktoré by v našich podmienkach robiť na svojej pozícii nemusela. Smutných osudov zažila za tie roky mnoho, no nikdy vraj nezabudne na svoju pacientku v Sierre Leone. „Mala som práve službu, keď k nám do pôrodnice prišla vystrašená tehotná žena. Mala pôrodné bolesti a aby sa k nám dostala, musela ísť päť kilometrov pešo. Zistili sme, že je v deviatom mesiaci a čaká trojičky. Bolo to prekvapenie pre nás, pre ňu a aj jej manžela, ktorý medzitým tiež dorazil. Pôrod prebehol bez komplikácií a narodili sa jej dvaja chlapci a dievčatko, ktoré sa rozhodla pomenovať po mne Lucy,“ vraví Lucie a priznáva, že práca pre Lekárov bez hraníc je časovo aj psychicky náročná. Uvedomila si tiež, že sa čoraz viac vzďaľuje od svojho života doma. Napriek tomu plánuje vyraziť aj na ďalšie misie, no podľa jej slov už len na kratšiu dobu, maximálne na tri mesiace.</p>

<p>&nbsp;</p>
<h2>Môžem sa prihlásiť aj ja?</h2>
<p>Ako dlho sa človek na takejto misii zúčastní závisí od konkrétnej profesie. Napríklad chirurgovia a&nbsp;anestéziológovia, ktorí sú v&nbsp;pohotovosti nonstop 24 hodín a sedem dní v&nbsp;týždni, ostávajú obvykle niekoľko týždňov až tri mesiace. Väčšina z&nbsp;nich pracuje vo svojich domovských nemocniciach v&nbsp;rodnej krajine, takže závisí aj od toho, na ako dlho sa vedia uvoľniť z práce.</p>


Šokovalo ma, ako sa zdravotnícky systém dokáže za tak krátku dobu prepadnúť o&nbsp;niekoľko dekát naspäť. A&nbsp;naši miestni kolegovia po celú tú dobu pracovali a&nbsp;dodnes pracujú v&nbsp;naozaj ťažkých podmienkach, nonstop a&nbsp;prakticky s&nbsp;holými rukami.


<p>Nelekárske pozície ostávajú na misiách dlhšie, niekedy aj dva roky. Povedali ste si, že by ste si na to aj vy trúfli a&nbsp;chceli pomáhať Lekárom bez hraníc? Prihlásiť sa, samozrejme, môžete, no rátajte s&nbsp;tým, že budete musieť absolvovať celý rad pohovorov a&nbsp;testov. „Záleží na odbornosti a&nbsp;skúsenostiach daného uchádzača. Všetci musia spĺňať požadované kritériá, mať ukončené vzdelanie, prax, disponovať tzv. soft skills a&nbsp;byť dostupní na požadovanú dĺžku misie. Angličtina je základ a&nbsp;stále častejšie hľadáme aj ľudí s&nbsp;dobrou znalosťou francúzštiny. Takisto, a&nbsp;to by som chcela zdôrazniť, záleží na psychickej odolnosti a&nbsp;vyzretosti človeka. Humanitárne misie nie sú žiadna sranda. Je to tvrdá, často fyzicky i&nbsp;psychicky náročná práca, a&nbsp;to nie je pre každého,“ upozorňuje Sylva Horáková.</p>

<p>Na konkrétne misie sa snaží organizácia svojich spolupracovníkov pripraviť ako to najlepšie ide. Pred odchodom absolvujú rôzne školenia, očkovania podľa odporúčaní danej krajiny a&nbsp;musia tiež prejsť základnou zdravotnou prehliadkou. Krajinu, do ktorej vás vyšlú, si vybrať sami nemôžete, ponuky prichádzajú podľa aktuálnej potreby misií. No pred svojím prvým výjazdom si môžete stanoviť, kam ísť nechcete. „Napríklad ak niekto vie, že by preňho mohlo byť príliš stresujúce ísť hneď do konfliktných zón, má možnosť odmietnuť krajiny, kde sa bojuje. Taktiež môže akúkoľvek ponuku na výjazd odmietnuť či ukončiť misiu skôr. Počas misie má každý pracovník možnosť využiť psychologickú podporu a&nbsp;ak je to potrebné, poskytujeme ju i&nbsp;po návrate,“ vraví riaditeľka českej pobočky Lekárov bez hraníc.</p>
<p><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.</strong></p>

<h2>Slovenka na Haiti</h2>
<p>Niekoľko misií s&nbsp;MSF absolvovala aj Slovenka Emília Tomaníková, ktorá si prihlášku podala po absolvovaní medicíny a&nbsp;špecializačného štúdia anestéziológie. „Keď som dostala pozitívnu odpoveď, bol to naozaj splnený sen. Je pre mňa obrovské privilégium byť súčasťou organizácie, ktorá už 50 rokov pomáha na miestach, ktoré sú na úplnom okraji záujmu alebo odkiaľ všetci utekajú,“ vraví hrdo Žilinčanka, ktorá pomáhala v&nbsp;Stredoafrickej republike, Gaze aj na Haiti.</p>

<p>Práve africká misia bola jej prvou a&nbsp;vraj aj najnáročnejšou. Fungovala v&nbsp;stave pohotovosti 24/7 počas šiestich týždňov, bojovala s&nbsp;nedostatkom spánku, jazykovou bariérou, nepredvídateľnosťou množstva práce a&nbsp;frustrujúca bola aj častá bezmocnosť voči pacientom.</p>


Je pre mňa obrovské privilégium byť súčasťou organizácie, ktorá už 50 rokov pomáha na miestach, ktoré sú na úplnom okraji záujmu alebo odkiaľ všetci utekajú.


<p>Napriek tomu všetkému ide podľa nej o&nbsp;krásnu prácu a&nbsp;neopakovateľnú skúsenosť. Ako anestéziologička uspávala pacientov pred chirurgickými zákrokmi a&nbsp;zaisťovala ich vitálne funkcie. Po silnom zemetrasení na Haiti bola povolaná do krajiny na urgentnú misiu a&nbsp;do týždňa už sedela v lietadle. „Na Haiti zdravotný systém zlyháva dlhodobo. A katastrofa ako zemetrasenie priniesla ďalší objem pacientov do už aj tak nestíhajúceho systému. <strong>Kapacita nemocnice bola naplnená, pacienti boli všade, na chodbách, na dvore, v&nbsp;stane. Mali sme nedostatok krvi k&nbsp;transfúzii, plus k&nbsp;tomu ešte prísun pacientov, ktorí boli účastníkmi dopravných nehôd či obeťami streľby</strong>,“ spomína Emília, ktorá na Slovensku roky pracovala na ARO a&nbsp;keď chcela vyraziť na misiu s&nbsp;Lekármi bez hraníc, vzala si neplatené voľno.</p>

<p>Momentálne pracuje v&nbsp;leteckej záchrannej službe v&nbsp;Žiline a&nbsp;na Haiti má spomienky z&nbsp;oboch brehov – milé aj tie menej pekné. „Pamätám si muža, ktorého priviezli z&nbsp;popáleninami na asi 65 percentách tela. Ukázalo sa, že nemal koho poprosiť, aby ho odviezol do nemocnice. Až na druhý deň, keď neprišiel do práce, ho išli kamaráti skontrolovať. Je pre mňa nemožné si vôbec predstaviť, v&nbsp;akých bolestiach ten človek prežil niekoľko hodín doma a&nbsp;bez pomoci. Bohužiaľ, na mnohých miestach sveta je to bežná realita. Krajším príbehom bol malý chlapec, ktorého zachytil kamión. Strávil u&nbsp;nás na JIS-ke niekoľko dní a&nbsp;ja sama som mu nedávala veľké šance. Keď som sa ale po dva a&nbsp;pol mesiacoch opäť ocitla na Haiti, chlapček bol síce stále v&nbsp;nemocnici, no už rozprával, chodil, jedol za dvoch a&nbsp; jeho šance na návrat do života sú naozaj veľké,“ teší sa mladá lekárka.</p>
<h2>Misia nie je dovolenka</h2>
<p>Ak sa pýtate, ako títo ľudia trávia na misiách voľný čas, tak v&nbsp;prvom rade ho nemajú nazvyš. Väčšinu času trávia v&nbsp;práci a&nbsp;po nej sa&nbsp;podľa Emílie snažia najmä dohnať spánkový deficit. „Niektorí tiež hrali spoločenské hry, občas sa premietal film, spravili sme si tematický večer, zhovárali sa. Ja som veľa čítala, prípadne konzultovala niektoré medicínske problémy s&nbsp;kamarátmi doma na Slovensku alebo robila administratívnu časť práce, na ktorú som cez deň nemala čas.“ Pohybovať sa voľne po meste, obzvlášť, ak ste v&nbsp;oblasti, kde zúri vojna a&nbsp;hrozia útoky, tak na to rovno zabudnite. „V&nbsp;niektoré dni a&nbsp;v&nbsp;určitom čase sa dalo po predchádzajúcom plánovaní ísť do jedného z&nbsp;mála povolených podnikov. Samozrejme, len projektovým autom, voľný pohyb a&nbsp;používanie miestnych dopravných prostriedkov bol striktne zakázaný,“ vraví Emília a&nbsp;jej slová potvrdzuje aj riaditeľka Horáková. „Tretina našich humanitárnych projektov sa realizuje v&nbsp;konfliktných oblastiach. To so sebou prináša zvýšené riziko. V&nbsp;minulom roku boli zastrelení traja naši kolegovia v&nbsp;Etiópii a&nbsp;je to hrozná tragédia, s&nbsp;ktorou sa nedá zmieriť. Práve v&nbsp;dôsledku zhoršenej bezpečnostnej situácie a&nbsp;preto, že miestna vláda neverí neziskovým organizáciám, sme boli nútení sa z&nbsp;krajiny stiahnuť.“</p>

<p>Zároveň však podotýka, že Lekári bez hraníc majú striktné a&nbsp;veľmi prepracované bezpečnostné pravidlá. V&nbsp;nestabilných oblastiach sa pracovníci často ani nedostanú mimo svoje pracovisko a&nbsp;miesto, kde bývajú. Riziká sa snažia minimalizovať ako sa len dá, i&nbsp;keď úplne odstrániť sa, bohužiaľ, nedajú.</p>
<h2><br>Zničené nemocnice a&nbsp;nedostatok personálu</h2>
<p>Aj Češka Martina Jurigová, ktorá pracovala v&nbsp;pražskej nemocnici na ARO a&nbsp;na misie Lekárov bez hraníc vyrážala v&nbsp;čase neplateného voľna, vníma túto prácu ako nesmierne dôležitú a&nbsp;zmysluplnú. V&nbsp;rokoch 2015 až 1019 pôsobila ako zdravotná sestra v&nbsp;Nigérii, Sýrii, Iraku, Jemene a&nbsp;v&nbsp;Tanzánii. „Ak by som mala vypichnúť jednu misiu, tak najviac mi v&nbsp;pamäti utkvela tá v&nbsp;Sýrii. Zišli sme sa tam naozaj skvelý medzinárodný tím a&nbsp;skvelí boli aj naši sýrski kolegovia. Keď som tam bola, vojna trvala už siedmy rok. <strong>Množstvo nemocníc bolo zničených, veľa zdravotníkov zomrelo, niektorí, pochopiteľne, odišli z&nbsp;krajiny a&nbsp;školy prestali chrliť lekárov a&nbsp;zdravotné sestry.</strong> Chýbal tam kvalifikovaný personál, pritom úroveň zdravotníctva pred vojnou bola v&nbsp;Sýrii porovnateľná s&nbsp;našou. Šokovalo ma, ako sa zdravotnícky systém dokáže za tak krátku dobu prepadnúť o&nbsp;niekoľko dekát naspäť. A&nbsp;naši miestni kolegovia po celú tú dobu pracovali a&nbsp;dodnes pracujú v&nbsp;naozaj ťažkých podmienkach, nonstop a&nbsp;prakticky s&nbsp;holými rukami,“ vraví obdivuhodne Martina, ktorá na misiách okrem priamej pomoci pacientom aj školila ostatný zdravotnícky personál.</p>

<p>Na to, čo reálne človeka na takejto misii čaká, sa napriek snahe a&nbsp;rôznym školeniam, vraj úplne pripraviť nedá. Podľa nej je potrebná najmä húževnatosť, trpezlivosť, rešpekt a&nbsp;pokora. Tá je vraj najdôležitejšia.<strong> „Pri práci v&nbsp;podmienkach, kde MSF pôsobí, sa totiž často stretnete so strašnými príbehmi a&nbsp;problémami, ktoré skrátka nedokážete zmeniť. Myslím si, že práve tu je dôležité opustiť taký ten spasiteľský komplex, kedy chcete všetko vyriešiť. Treba si uvedomiť, že vaša práca je stále len kvapka v&nbsp;mori, ktorá ale má zmysel, pretože pomáhate tu a&nbsp;teraz konkrétnym ľuďom,“</strong> dodáva zdravotná sestra. Činnosť Lekárov bez hraníc už polstoročie poskytuje zdravotnú starostlivosť tam, kde jej je nedostatok. Kiežby nemuseli, kiežby bol&nbsp;svet krajším a&nbsp;bezpečnejším miestom na život. Kým to tak však nebude, klobúk dole pred týmito ľuďmi, pre ktorých je ich práca doslova poslaním.</p>

Lekári bez hraníc. Životy v krajinách tretieho sveta zachraňujú aj naše zdravotníčky

Anna Onderková

Autor článku

Anna Onderková

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

Lekári bez hraníc. Životy v krajinách tretieho sveta zachraňujú aj naše zdravotníčky

Anna Onderková

Súvisiace články

Užite si nový rok splnených predsavzatí v zdraví a pohode

Kruhy pod očami? Skúste masáž, TAKTO funguje GUA-SHA!

HOROSKOP: TIETO kombinácie znamení spolu šťastné nebudú!

Autor článku

Anna Onderková

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás