Prvá na svete v pestovaní kávy, druhá v počte plastických operácií, tretia v produkcii mlieka, štvrtá v kozmetickom priemysle a piata rozlohou. Hovoríme o Brazílii, ktorú mám na svojom cestovateľskom „bucket liste“ už pekne dlho a stále na ňom svieti poznámka – nenavštívená. Preto keď som spoznala Romana, ktorý tam roky žil, naše rozhovory sa točili hlavne okolo tejto krajiny. Stavím sa, že na konci článku si aj vy poviete, že Brazília by rozhodne stála za návštevu. Prezradil v ňom navyše tipy, ktoré v bežných turistických knižných sprievodcoch nenájdete. Ako sa jeho brazílsky príbeh začal? Za všetkým treba hľadať ženu.
Koniec sveta
Spomínate si ešte, ako celý svet očakával 22. 12. 2012 koniec sveta? Ten mal podľa mayského kalendára nastať práve v tento osudný deň. „Odletel som na mesiac na Kubu, na vlastnú päsť som sám cestoval po ostrove a zdokonaľoval sa v španielčine. Pamätám sa, že v ten deň som sedel na bielej piesočnej pláži, popíjal rum a hovoril som si, že ak ten koniec sveta nenastane, niečo v živote zmením, vyrazím na dlhšie do sveta a vyskúšam si život v inej krajine,“ spomína Roman.
Do dvoch týždňov som dal výpoveď v práci. Kúpil som si letenku a odišiel za ňou do Brazílie.
Koniec sveta, samozrejme, neprišiel. No pár dní nato sa viezol v taxíku na autobusovú stanicu a taxikár sa rozhodol po ceste naložiť ešte jednu pasažierku, ktorá mala namierené rovnakým smerom. „Bol som dosť nahnevaný, lebo som sa bál, že pre zachádzku nestihnem autobus. S tou babou sme sa vôbec nebavili. Až keď sme vystúpili v Santiago de Cuba, dal som sa s ňou do reči, či mi nevie poradiť s ubytovaním. Tak sme sa s Talitou zoznámili.“ Dvojica spolu strávila celý večer a Roman ju presvedčil, aby zmenila svoje plány a šla cestovať po ostrove s ním. Po intenzívnom spoločnom týždni sa ich cesty rozdelili. Talita sa vrátila domov do Brazílie a Roman na Slovensko. „Stále sme si volali cez Skype a do dvoch týždňov som dal výpoveď v práci. Kúpil som si letenku a odišiel za ňou do Brazílie.“
Nový domov
Z Bratislavy sa presťahoval do São Paula, najväčšej metropoly Brazílie a zároveň najväčšieho mesta na južnej pologuli, kde žije vyše 20 miliónov obyvateľov. V Južnej Amerike nikdy predtým nebol, takže sa chcel najskôr rozkukať, spoznať mesto a hlavne svoju partnerku. „Vďaka predošlému zamestnaniu som mal slušnú finančnú rezervu, tak som si vravel, že aj keby nám to nevyšlo, minimálne tri mesiace tam môžem zostať s turistickými vízami a potom uvidím, čo ďalej. Prinajhoršom sa vrátim domov a budem na kolenách prosiť, aby ma prijali naspäť do práce,“ smeje sa Roman, ktorý sa na Slovensku pohyboval vo sfére obchodu, IT a projektového riadenia. São Paulo podľa neho nie je mesto, do ktorého sa človek zamiluje na prvý pohľad, ale netrvá dlho a aj cudzincom sa dostane pod kožu.
Ide o obchodné centrum, kde stretnete najmä biznismenov. Život je tam rýchly a rušný. Kým v iných častiach Brazílie plynie život pokojnejšie a v rovníkových oblastiach nie je výnimočná ani poobedňajšia siesta, keď sa obchody a reštaurácie zatvoria, tu nič podobné nehrozí. Mekka biznisu celej Južnej Ameriky nikdy nespí.
Srdečný a žoviálny národ
S Talitou im to klapalo a aby mohol ostať v krajine dlhšie, prihlásil sa na univerzitu. Získal študentské víza a začal sa učiť po portugalsky. „Brazílčania fungujú medzi sebou na základe známostí. Rýchlo som pochopil, že ak tam chcem začať pracovať, musím vedieť jazyk. Vedel som už po španielsky, čo bola istá pomoc. Nie je však automatické, že kto vie po španielsky, tak sa dohovorí aj po portugalsky. Sú to príbuzné jazyky asi ako poľština a slovenčina.“ Ak však idete do Brazílie ako turista, nemusíte sa obávať, že by ste sa nedohovorili. V turistických oblastiach angličtinu ovládajú, takže zarezervovať si hotel, lístky na autobus či objednať jedlo a dostať sa k atrakciám zvládnete bez problémov. „Brazílčania sú veľmi otvorení a žoviálni ľudia. Sú srdeční a ochotní komunikovať a poradiť, a čo je dôležité, sú veľmi nadviazaní na svoju rodinu,“ vraví Roman.
Tá Talitina, ktorej časť pochádza z Talianska a ďalšia z Japonska, ho vraj prijala fantasticky. „Reálne sú v Brazílii pôvodní obyvatelia len domorodci, všetci ostatní sú prisťahovalci, čiže každá rodina prišla do krajiny v nejakej migračnej vlne. Poznajú, aký je to pocit byť niekde nový. Boli veľmi priateľskí a veľmi rád som s nimi trávil všetky sviatky.“
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
