Nikto netvrdil, že byť dospelým a niesť všetku ťarchu života na svojich pleciach bude jednoduché. Ale že to bude až také pekelne náročné a stresujúce, ani to ste nečakali. Podľa štatistík sa až 86 percent mladých ľudí cíti pod obrovským tlakom, aby dokázali uspieť a presadiť sa, a to na pracovnom, vzťahovom aj spoločenskom poli. Každý naokolo má jasnú predstavu, čo všetko musíte do tridsiatky dosiahnuť. Lenže vy sa topíte vo svojich predstavách a túžbach a ani omylom netušíte, kde svoj život nasmerovať. Nové výzvy vidíte skôr negatívne a všetko dookola analyzujete. Našli ste sa v týchto riadkoch? Dobre. Teraz sa zhlboka nadýchnite – vydýchnite a povedzte si, že to nie je len váš problém. Krízou mladého veku dnes trpí veľké množstvo dvadsiatnikov.

Od detstva som vedela, že ma to ťahá k umeniu a chcem sa mu venovať aj profesionálne. No keď som vyrastala, kariéra v umení bola pre ľudí, ktorí sú celý život zvyknutí pracovať manuálne, len akýmsi ‚cirkusantstvom‘.
Miška Husárová - speváčka

Obrovský tlak okolia

Jednou z nich je, respektíve bola, aj Miška Husárová. Mladá speváčka, ktorá otvorene priznáva, že pochybnosti o smerovaní svojho života mala už od maturity. „Po vysokej škole to bolo ešte zreteľnejšie. Od detstva som vedela, že ma to ťahá k umeniu a chcem sa mu venovať aj profesionálne. No keď som vyrastala, kariéra v umení bola pre ľudí, ktorí sú celý život zvyknutí pracovať manuálne, len akýmsi ‚cirkusantstvom‘. Jednoducho niečo, čím sa nedá uživiť a slušne z toho žiť. V tomto názore svojho okolia som vyrastala. A tak som sa pri väčších životných rozhodnutiach, ako bol výber školy a práce, vždy cítila veľmi rozpoltená,“ priznáva rodáčka z Bytče. Namiesto umenia preto šla študovať masmediálnu a marketingovú komunikáciu, aby aspoň trochu vyhovela rodine. „Človek chce prirodzene robiť veci správne, chce byť úspešný a spokojný. Vytvorí si plán, ako na to. A keď ten plán prestane vychádzať podľa predstáv, nastupuje pocit úzkosti a nespokojnosti. V mojom prípade k tomu veľmi prispeli aj sociálne siete. Videla som, ako sú všetci šťastní, ako sa im darí, chodia na dovolenky, zarábajú peniaze, kupujú byty, majú rodiny. A ja som sedela doma, s nulovou motiváciou a všetko, čoho som sa chytila, nevychádzalo tak, ako som chcela,“ spomína na obdobie tesne po skončení vysokej školy. Neviditeľný tlak okolia v nej vyvolával pocity smútku, menejcennosti až depresie.

Človek chce prirodzene robiť veci správne, chce byť úspešný a spokojný. Vytvorí si plán, ako na to. A keď ten plán prestane vychádzať podľa predstáv, nastupuje pocit úzkosti a nespokojnosti.
Zdroj: Shutterstock

Kto som a kam smerujem?

S podobnými pocitmi bojuje tak veľa mladých ľudí na celom svete, že dostali samostatné odborné pomenovanie kríza mladého veku, v angličtine Quarter-life Crisis. Prvýkrát sa tento pojem objavil už v roku 2001 v rovnomennej knihe s podtitulom „Jedinečné výzvy v živote dvadsiatnikov“, ktorú napísali Alexandra Robbinsová a Abby Wilnerová. Niektorí odborníci tvrdia, že takáto kríza trvá asi dva roky a v konečnom dôsledku môže byť dokonca pozitívnou skúsenosťou.

Kríza mladého veku sa vyskytuje takmer výlučne v rozvinutých krajinách a najmä v mestskom prostredí, kde sa žije relatívne dobre a ľahko.
Mgr. Radovan Kyrinovič - psychológ

Toto prechodné obdobie je vraj bežnou súčasťou ranej dospelosti a prináša so sebou pozitívnu zmenu. „S trochou irónie môžem povedať, že s týmto fenoménom sa stretávam na každom kroku. Či už v náznakoch potenciálnych problémov u adolescentov, u mladých ‚dezorientovaných‘ dospelých, alebo u tridsiatnikov, ktorí sa odmietajú vzdať vzorcov správania, ktoré si osvojili ešte ako tínedžeri. Miera úzkosti, depresie a sebadeštrukčného správania v populácii tejto vekovej kategórie to dosvedčuje,“ vraví psychológ Mgr. Radovan Kyrinovič, ktorý sa vo svojej praxi venuje práve mladým ľuďom. Zároveň dodáva, že kríza mladého veku sa vyskytuje takmer výlučne v rozvinutých krajinách a najmä v mestskom prostredí, kde sa žije relatívne dobre a ľahko. Práve viac možností a slobôd vyvoláva stav, keď mladý človek môže všetko, no zároveň nevie, kto je a kým by mal byť.

Viac možností a slobôd vyvoláva stav, keď mladý človek môže všetko, no zároveň nevie, kto je a kým by mal byť.
Zdroj: Pixabay.com

Sklamania a pochybnosti o sebe

Všeobecne sa prechod z dospievania do dospelosti považuje za veľmi kritické obdobie. V mladých ľuďoch môže vyvolávať stavy bezmocnosti, paniky, úzkosti a stresu. Vedia, že by si mali nájsť vhodné bývanie, prácu, ktorá ich dokáže uživiť, aj životného partnera. Lenže čo ak sa stále necítia byť na to všetko pripravení? Majú kopu snov a boja sa, že si ich už nestihnú splniť, keď nastúpia do kolotoča každodenných povinností, ktoré so sebou dospelý život prináša. Prichádzajú prvé sklamania, pretože, ako vieme, život s nami nehrá vždy fér a nie vždy všetko vychádza podľa našich predstáv. A čo vtedy urobí zraniteľný mladý človek ako prvé? Začne sa obviňovať a spochybňovať svoje schopnosti a hodnotu. „Momenty pochybností prichádzajú pravidelne, niekedy v menších, niekedy vo väčších intervaloch. S hudbou som mala chuť skončiť vždy, keď mi niečo nevyšlo, najmä pri takých viditeľnejších neúspechoch, lebo dnes sa hodnota umelca posudzuje najmä podľa počtu followerov a čísel na YouTube,“ vraví Miška, ktorú si môžete pamätať z televíznej šou Hlas Česko Slovenska. Neraz pochybovala aj o svojom talente, ktorý je však neodškriepiteľný. „V 25 rokoch som už túžila vypredávať koncerty a hrať na veľkých festivaloch. Dnes mám 27 a ešte sa to neudialo. Môže to byť veľmi skľučujúce. Snažím sa s týmito pocitmi naučiť pracovať a rozhodnutie skončiť s hudbou som prestala vnímať ako možnosť riešenia,“ dodáva speváčka, ktorá vystupuje pod umeleckým menom M.U.S. Uvedomuje si, že aj ona si prešla krízou mladého veku, hoci ju vtedy nevedela takto priamo pomenovať.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.