Bez práce a bez príjmu

Najťažšiu ranu utrpeli podnikateľky v oblastiach, ktoré epidémia úplne paralyzovala a  vzala im šancu prispôsobiť sa situácii. Sú to najmä ženy, ktoré poskytujú služby na skrášľovanie tela. Kaderníčky, manikérky, pedikérky, všetky museli svoj biznis podľa nariadenia štátu zavrieť. Na neurčitý čas. „Môj salón bol zatvorený od 11. marca. Urobila som to ešte pár dní skôr, ako prišiel príkaz zhora. Chcela som byť zodpovedná a nezdalo sa mi bezpečné ponúkať svoje služby,“ spomína kaderníčka Ivana STANCLOVÁ, ktorá zostala zo dňa na deň bez práce aj bez príjmu. „Keď malý živnostník nepracuje, príde o príjem. Náklady však ostanú. Naďalej som platila nájomné za salón, webstránku aj odvoz odpadu, hoci som žiadny neprodukovala. Uvidíme, ako to bude s odvodmi. Je to ťažké,“ priznala Ivana, ktorá sa pre momentálnu situáciu navyše cíti neužitočná.

Ivana STANCLOVÁ
Ivana STANCLOVÁ
Zdroj: Ivana STANCLOVÁ

Podobne to vníma nechtová dizajnérka Lucia GRUBEROVÁ, ktorá svoj salón zatvorila v polovici marca. Na prvé problémy však narazila ešte predtým. „Dievčatá zo strachu začali svoje termíny presúvať alebo úplne rušiť. V salóne som zvýšila hygienu, neustále som vetrala, pred každou klientkou aj po tom, ako odišla, som dezinfikovala priestory. Keď bolo treba, klientke som poskytla aj jednorazové rúško,“ hovorí Lucia, ktorá prišla o celý svoj príjem. „Moje straty sú stopercentné. Ako živnostníčka prichádzam o celkový zisk, lenže prenájom platiť musím, rovnako ako odvody či internet v salóne, ktorý tam potrebujem kvôli elektronickej pokladnici,“ vymenúva. Obe súhlasia, že zavedenie opatrení bolo správne a nevyhnutné, mrzí ich len to, že na prevádzky nefungoval rovnaký meter.

Lucia GRUBEROVÁ
Lucia GRUBEROVÁ
Zdroj: Lucia GRUBEROVÁ

„Nevidím rozdiel medzi obchodom so záhradníckymi potrebami, ktorý môže byť otvorený, a salónom krásy, ktorý je rovnako schválený a spĺňa všetky hygienické opatrenia. V prevádzkach máme často čistejšie prostredie ako doma. Aj mimo karantény pracujeme v rúškach, v hygienických rukaviciach a všetko dezinfikujeme. Stačilo by si zaobstarať jednoduchý štít, aký už dnes používajú aj zamestnanci v potravinách či na benzínových pumpách,“ zamýšľa sa Lucia, ktorá si však uvedomuje, že ani po ustálení sa sitácie nebude mať vyhraté. „Neostáva nám nič iné, len čakať a dúfať, že sa život vráti do starých koľají. Je to však aj výborná príležitosť naučiť sa niečo nové, ja trebárs sledujem rôzne videá aj kurzy, ktorých je plný internet.“

Pokračovanie na ďalšej strane.