Ak sa správate ako slon v porceláne, pravdepodobne to v živote nemáte ľahké. Ako moja známa Renátka. Vzdelaná, inteligentná, skúsená, s perfektnou praxou, no občas to v práci vie poriadne pomrviť. Prípadne dostať seba aj okolie do rozpakov väčších ako ozónová diera. Ako vtedy, keď si ju šéf zavolal na stretnutie s novou klientkou, významnou dedičkou nejakej firmy. „Keď som prichádzala do jeho kancelárie, všimla som si, že pred dverami nesedí asistentka. Zdalo sa mi to zvláštne, lebo v ten deň mala nastúpiť. Vedela som o tom, lebo som pre ňu vybavovala vstupné papiere. Keď som vošla dnu, pri stole stála asi tridsaťročná plavovláska. Bez toho, aby som sa aspoň na minútku zamyslela, som vystrelila priamo k nej a žoviálne ju pozdravila,“ spomína.

„Keďže sme si s asistentkou počas telefonátu potykali, neváhala som a vrúcne som ju privítala vo firme. Ako to mám vo zvyku, chvíľu som ju nepustila k slovu. Zakrátko vošiel šéf a predstavil mi našu novú klientku,“ hovorí a priznáva, že sa dodnes za túto situáciu poriadne hanbí. No nestalo sa jej to prvý ani posledný raz. Jednoducho nevie odhadnúť situácie, nálady ľudí a má mizerné pozorovacie schopnosti. Keď raz kamarát priviedol na chatu novú frajerku, Renátka si síce všimla barly, s ktorými prišla, ale nič viac. Predpokladala, že má zlomenú nohu. Zamávala jej a na celú miestnosť zakričala, ako sa má. Ona na to, že fajn. A naša milá Renča pokračovala: „Až na tú nohu, že? Musí to byť nanič, najmä takto v zime, a keď sa všetci chystáme lyžovať.“ Na chate nastalo hrobové ticho. Zuzka totiž nemala zlomenú nohu. Ona ju nemala vôbec.

S nunči si ušetríte aj nepríjemné trapasy v práci.
S nunči si ušetríte aj nepríjemné trapasy v práci.
Zdroj: Shutterstock

Pokračovanie článku na ďalšej strane.