Broňa Duhanová

Kamarátka sa nedávno vrátila z maturitného stretnutia úplne zrútená. Bývalá spolužiačka sa jej priznala, že sa rozvádza, lebo ju už nebaví robiť manželovi a svojim dvom synom slúžku. Bolo jej ľúto spolužiačky aj jej dvadsaťročného manželstva, zato ja som ostala tak trochu zaskočená. Myslela som si, že mojej generácie sa tento problém už netýka. A tých mladších odo mňa už detto nie. Kdesi v kútiku duše som dúfala, že sme na tom určite lepšie ako naše mamy, ktoré o tom, že by ich chlap umyl taniere alebo, nedajbože, povysával byt, mohli len snívať.

„Čudovala by si sa,“ uzemnila ma kolegyňa. „Ja poznám rodiny, kde sa aj dnes o práci v domácnosti hovorí, že je to ženská práca. A môj muž dodnes hovorí, že on predsa nebude vysávať, keď má doma dve ženy. Myslí tým mňa a našu dcéru, ktorú z toho ide rozhodiť.“

A&nbsp;právom. Štatistiky a&nbsp;sociologické prieskumy, žiaľ, tieto tvrdenia potvrdzujú. Hoci na Slovensku prevláda model takzvanej dvojpríjmovej rodiny, teda rodiny, kde sa na finančnom zabezpečení rovnocenne (alebo takmer rovnocenne) podieľajú obaja partneri, slovenské ženy strávia domácimi prácami a&nbsp;starostlivosťou o&nbsp;členov rodiny takmer dva razy toľko času než muži. Možno vás prekvapí, že naše susedky Češky a&nbsp;Rakúšanky sú na tom ešte o&nbsp;čosi horšie, no žiadne dôvody na fanfáry nevidím. Veď reč je o&nbsp;nikdy sa nekončiacej, monotónnej, fyzicky vyčerpávajúcej, často psychicky ubíjajúcej a&nbsp;hlavne neplatenej práci, ktorú musia ženy zvládať popri platenom zamestnaní. Čo ide, samozrejme, na úkor nášho voľného času, ktorý by sme mohli venovať oddychu, koníčkom, návšteve kaderníctva, pedikúry, prípadne posilňovne. Inými slovami, táto neplatená práca nás oberá nielen o&nbsp;psychickú pohodu, ale ešte aj o&nbsp;krásu.

Na rozdiel od niektorých prúdov feminizmu si nemyslím, že deľba práce medzi mužmi a&nbsp;ženami prvotne vznikla ako nástroj ovládania žien. Skôr mám pocit, že to bol výsledok fyzických rozdielov. Zdatnejší a&nbsp;odolnejší muži lovili a bojovali, zatiaľ čo slabšie, zraniteľnejšie ľudské samice rodiace mláďatá ostávali v&nbsp;bezpečí jaskýň a&nbsp;starali sa o&nbsp;oheň a&nbsp;deti. Ľudské samice sú však prispôsobivejšie a&nbsp;hlavne menej asertívne než ľudské samce a postupne si nechávali na plecia nakladať čoraz viac a viac. Až kým sme sa nedopracovali k modelu rodiny, kde ženy lopotili doma aj na poliach a&nbsp;neskôr aj vo fabrikách. Pokiaľ išlo o „tradičnú slovenskú rodinu“, ktorou sa tak radi oháňajú naši demagógovia a&nbsp;extrémisti, vyzeralo to v&nbsp;nej asi takto: ženy boli päť dní po pôrode späť na roli aj s&nbsp;deckami v&nbsp;nošiach na chrbtoch, po poli sa venovali domácnosti, zatiaľ čo chlapi zapíjali svoj ťažký údel každý večer v&nbsp;krčme. Bolo to skrátka žúžo. Našťastie, toto už máme za sebou.

Takisto však už dávno nežijeme v&nbsp;prvotnopospolnej spoločnosti a&nbsp;delenie povinností na udržiavanie ohňa a&nbsp;lov mamutov je už pasé. Predsa len, píše sa rok 2020, keď lovia obe pohlavia, navyše hlavne zo stoličky a&nbsp;spoza počítačového displeja a&nbsp;väčšinu takzvaných chlapských prác ako stavba domu či opravy delegujeme najatým remeselníkom. Preto neexistuje jediný rozumný argument, prečo by sme mali našich kancelárskych lovcov v&nbsp;domácnosti šetriť. Že sú po práci unavení? Ale to my sme tiež, nie?

Neexistuje ani dôvod, prečo by taká kuchárka alebo kaderníčka, ktorá strávi celý deň na nohách a&nbsp;vzhľadom na svoje fyzické možnosti pracuje rovnako ťažko ako napríklad muž stavbár alebo baník, mala mať doma „druhú šichtu“, zatiaľ čo jej partner si vyloží nohy na stôl a&nbsp;oddychuje po náročnej zmene. Logika by radila, že ak sú doma dvaja živitelia, mali by tam byť aj dvaja kuchári, dve upratovačky a&nbsp;dvaja rovnocenne vyťažení rodičia. Či?

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

V&nbsp;prieskume Slovenskej akadémie vied z&nbsp;roku 2017 síce polovica (47 percent) slovenských žien označila „férové rozdelenie domácich prác za veľmi dôležitú podmienku šťastného manželstva“, slovenská sociologička Zuzana Kusá však zároveň upozorňuje na zaujímavý paradox. „V&nbsp;monitoringu, ktorý sa na Slovensku robí pravidelne počas výskumu európskych hodnôt (EVS), medzi rokmi 2008 až 2017 narástol súhlas s&nbsp;tvrdením: ,zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a detiʻ. A to rovnomerne u mužov a žien. Na jednej strane to môžeme chápať ako súhlas, že k osobnému naplneniu patrí rovnako pracovná aj rodinná realizácia. No možno to čítať aj ako podporu tradičnej predstavy, že starostlivosť o domácnosť a deti je tým pravým, autentickým svetom žien,“ vysvetľuje sociologička.

A&nbsp;sme doma. Pri starých dobrých rodových stereotypoch, ktoré nás ovplyvňujú cielene aj podprahovo. Muž, ktorý vyrástol v&nbsp;rodine, kde sa o&nbsp;domácnosť starali výlučne ženy, čiže mama, babky, tety, je celkom pochopiteľne náchylnejší očakávať rovnaký servis od svojej partnerky. A to ani nemusí byť sexista a v ostatných sférach môže svoju partnerku rešpektovať. Len na takúto „deľbu“ domácich prác bol zvyknutý z domu, a tak sa mu zdá prirodzená. Na podprahové vnímanie rodových stereotypov, napríklad prostredníctvom médií, sú však náchylní aj muži či ženy, ktorí vyrastali v rodinách, kde sa rodičia o domáce domáce povinnosti delia spravodlivejšie. Vrátane môjho pätnásťročného syna. Stačí, aby si&nbsp;pozrel si niekoľko primitívnych reklám, ktoré sa v&nbsp;našom mediálnom priestore vysielajú.

A ktoré produkty ako pracie či čistiace prostriedky, kuchynské pomôcky dávajú do rúk výlučne ženám. Mimochodom, na túto tému sa popísali tisíce strán štúdií, diplomových prác,&nbsp;ba aj sťažností na Radu pre televízne a&nbsp;rozhlasové vysielanie či rovno do Bruselu, no nepomáha to, pretože reklamné agentúry na nás tento brak veselo chrlia ďalej. Možno nebude náhoda, že v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália či USA, kde dominuje takzvaná anglosaská reklamná škola postavená na inteligentom humore a&nbsp;originalite a&nbsp;kde sú rodové stereotypy aj sexizmus v reklame pod prísnou kontrolou, sú na tom s deľbou domácich prác o sto krokov dopredu. Je bežné, že tam muži nemajú problém vyčistiť záchod či vyluxovať kúpeľňu.&nbsp;&nbsp;

No nejde len&nbsp;o reklamu. Stačí si otvoriť slovenský šlabikár, v&nbsp;ktorom v&nbsp;roku 2020 (!) rovnako ako v&nbsp;roku 1986, stále „mama varí a&nbsp;ocko číta noviny“. A čo obľúbené slovenské seriály a&nbsp;sitkomy, v&nbsp;ktorých domáce práce robia len ženy? Ak sa do nich zapoja aj muži, je to v&nbsp;situáciách, keď partnerku naštvú a&nbsp;chcú si to vyžehliť alebo sú za hrdinov, lebo „pomáhajú“? Pritom už len samotná fráza „muž pomáha v&nbsp;domácnosti“ alebo „pomáha s&nbsp;deťmi“ je rodový stereotyp aj absolútny nezmysel. Domácnosť predsa nie je len vaša, ale aj jeho. A&nbsp;deti takisto.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

Otázka je, prečo sme v&nbsp;týchto stereotypoch stále ochotní fungovať. V&nbsp;prípade mužov je to pochopiteľné, takto im to vyhovuje. Aj si to dokážu šikovne odôvodniť. Bez problémov ženám priznávajú právo chodiť do práce a zarábať peniaze, no pri práve na oddych už takí veľkorysí nie sú. Nikto nás nenúti, aby sme doma robili absolútne všetko. Neprivítať manžela s&nbsp;teplou večerou nie je trestné. Tak prečo to toľké ženy stále robia? Mnohé z&nbsp;vás teraz možno povedia, že z lásky. No z toho, čím sa ho na začiatku vzťahu poháňaná hormónmi a zamilovanosťou snažíte ohúriť, sa po dvadsiatich rokoch stáva ubíjajúca rutina, ktorú už dávno nevykonávate z&nbsp;lásky, ale len zo zotrvačnosti, prípadne s odporom. Ozaj, kam sa v takomto prípade podela láska k&nbsp;samej sebe?

Určitá skupina žien má genderové roly tak hlboko zakorenené, že sa s&nbsp;nimi úprimne stotožňuje. A nielen babičky. Moja sesternica, ktorá je odo mňa len o&nbsp;päť rokov staršia, na každej rodinnej oslave hrdo vyhlasuje, že „ona nepotrebuje chlapa, aby jej varil, ale aby zarobil peniaze a&nbsp;pokosil záhradu“. Problém je v&nbsp;tom, že jej súčasný nabijak, ku ktorému sa správa ako k&nbsp;novorodencovi a&nbsp;keby to nebolo spoločenské faux pas, pokojne ho nachová lyžičkou, zarába menej ako ona. A jej ex za päť rokov ani raz ten trávnik pred domom nepokosil. Tak o&nbsp;čo jej ide?

Väčšina žien však do kategórie svätých mučeníc a&nbsp;dobrovoľných trpiteliek nespadá. Odvážne predsavzatia aj&nbsp;zásady z&nbsp;mladosti sa však často časom akosi „obrúsia“. Osudovo sa zamilujete do&nbsp; patriarchálneho hromotĺka, ktorým jednoducho „nepohnete“, ani keby ste sa mu vyhrážali rozvodom alebo sa mu priamo pred očami obesili. A povedzme si úprimne, mnohým ženám to doma pokazí tlak príbuzných alebo aj závistlivých kamarátok. Stačí pár uštipačných poznámok od mamy či svokry v štýle – čo ho toľko buzeruješ? Prípadne – môj chudák syn jej nosí peniaze a&nbsp;ona mu na krk zavesí ešte aj deti –, alebo – že ti stojí za to hádať sa s&nbsp;ním, ja by som si to na tvojom mieste radšej spravila sama – čo je, mimochodom, obľúbená pripomienka mojej mamy. A už si svojimi zásadami zrazu nie ste taká istá. Skôr či neskôr sa zrejme stretnete aj s manipulatívnym argumentom, že ženám na čistote a&nbsp;poriadku v&nbsp;domácnosti záleží viac ako mužom, preto je to prirodzené, že je to práve ich starosť. A čo tá otrepaná mužská frázička – láska, keď ja to neviem tak dobre ako ty. Určite ste ju už aspoň raz počuli, však?

Alena Kaščáková z&nbsp;Univerzity Mateja Bella skúmala postoj mužov a&nbsp;žien k&nbsp;jednotlivým domácim prácam. Pokiaľ šlo o&nbsp;práce z kategórie „robím ich dobrovoľne a rád/rada, neboli medzi pohlaviami výrazné rozdiely (prekvapenie roka: 10 percent mužov rado upratuje). No pokiaľ išlo o&nbsp;neobľúbené práce, tu už rozdiely boli. A výrazné. Kým ženy uviedli, že varenie, pranie a žehlenie vykonávajú hlavne preto, že musia, ale do istej miery ich to aj teší, muži uviedli, že tieto práce vykonávajú len z&nbsp;donútenia. „Takáto nerovnosť v emocionálnom prežívaní určitej činnosti&nbsp; komplikuje posúvanie týchto povinností na partnera. V situácii, ak nechceme mužovi kaziť náladu prácou, z ktorej nemá potešenie, a nemáme odvahu, prípadne prostriedky posunúť to na tretiu osobu či na nejakú upratovaciu agentúru, nemáme veľmi na výber. Ženám vtedy nezostáva nič iné, než akceptovať tradičné rozdiely v neplatenej práci. Prípadne presvedčiť samu seba o potešení, ktoré táto práca prináša,“ upozorňuje sociologička Zuzana Kusá. Čo je možno efektívny únikový mechanizmus, no zároveň najlepší recept, ako v&nbsp;päťdesiatke skončiť ako uštvaná, vyhorená a zatrpknutá nerváčka.

Ďalší rizikový faktor špecifickým pre Slovensko sa stáva štedrá materská dovolenka. To, čo má matkám pomôcť, sa im paradoxne môže vypomstiť. Aj partneri, ktorí v&nbsp;časoch, keď ste spolu iba chodili, bez problémov upratali a ochotne pre vás navarili, si rýchlo zvyknú na luxus a plnú penziu, ktorej sa im dostane počas troch rokov vašej materskej. Veľmi rýchlo si zvyknú, že opatrovanie dieťaťa je vaša starosť, keďže ste na „dovolenke“, a&nbsp;ťažko nesú, že po vašom návrate do práce by mali prevziať polovicu rodičovských povinností. Asi nikoho neprekvapí, že v&nbsp;krajinách, kde na rodičovské dovolenky bežne odchádzajú aj otcovia alebo sú tam otcovské dovolenky dokonca dané zákonom, ako nedávno urobilo Fínsko, to funguje trochu inak. Tam si muži oveľa rýchlejšie zvyknú na kompletnú starostlivosť o&nbsp;dieťa a potom ich to ani v&nbsp;budúcnosti neobťažuje.

Podobne to vyzerá v&nbsp;krajinách, kde je materská dovolenka, naopak, skúpa (Francúzsko, Írsko) alebo dokonca úplne chýba, tak ako v USA. Ak muž nedokáže uživiť rodinu sám a&nbsp;žena neostáva v&nbsp;domácnosti, deľba starostlivosti o&nbsp;bábätko sa stáva nevyhnutnosťou. Samozrejme, zrušenie rodičovských dovoleniek určite nikto nepovažuje za rozumné riešenie, no ak sú všetky povinnosti len na pleciach ženy, hrozí jej chronická vyčerpanosť. Ak ste to len vy, kto deti vozí do školy, na krúžky, narodeninové oslavy, chodí s&nbsp;nimi k&nbsp;lekárovi, a&nbsp;keď sú choré, ostáva s&nbsp;nimi doma, odzrkadlí sa na to výbere vášho povolania. Do riadiacich funkcii s&nbsp;malými deťmi, s&nbsp;ktorými vám nemá kto pomôcť, asi nepôjdete, však? Aak ste každý mesiac na óčerke, odzrkadlí sa to nielen na vašej výplatnej páske, ale neskôr aj na výške vášho dôchodku.

Časovo štedrá materská dovolenka býva podľa Zuzany Kusej aj príčinou&nbsp; mentálnej záťaže žien. Lebo keď sa po nej vrátia do práce a s mužom sa začnú deliť o pozíciu živiteľa rodiny, hoci im partner aj „pomáha“ a spolupracuje, väčšinou chod domácnosti aj celá logistika sú na ich pleciach.&nbsp;„Žena obyčajne ostáva hlavnou organizátorkou starostlivosti o&nbsp;deti,“ upozorňuje sociologička a na tento fenomén upozorňuje aj súčasný západný feminizmus. Aj v&nbsp;spoločnostiach, kde sa rodové stereotypy a&nbsp;nerovnosť v domácich povinnostiach darí odstraňovať, mentálna záťaž koordinácie chodu domácnosti ostáva naďalej v rukách ženy. Tá drží v hlave termíny u&nbsp;lekára, nákupný zoznam, objednáva inštalatéra, rozdeľuje úlohy a&nbsp;dohliada na ich plnenie. Francúzska feministka a&nbsp;komiksová výtvarníčka Emma vo svojom komikse Mala si mi povedať o ženách hovorí ako o&nbsp;neplatených „projektových manažérkach“ zodpovedných za ľudské zdroje, realizáciu a&nbsp;ešte kontrolu kvality. Čo je nie je len vyčerpávajúce, pretože ju to pasuje do úlohy akejsi panovačnej mrchy, ktorá všetkým v&nbsp;rodine rozkazuje, a&nbsp;teda aj&nbsp;lezie na nervy.

Otázka za milión je, čo s&nbsp;tým môžeme a chceme urobiť. Môžeme zvoliť cestu menšieho odporu a&nbsp;nájsť si zahraničný model. Napríklad z&nbsp;jednej tých krajín, kde pokutami trestajú sexistické reklamy. No schladím vás. Nespravodlivé delenie domácich povinností ide naprieč celou Európskou úniou (domácnosti a&nbsp;deťom sa najviac venujú muži z&nbsp;Británie, Francúzska, Fínska, zo Švédska a&nbsp;z Portugalska, najmenej Španieli, Bulhari a&nbsp;Česi). Ak&nbsp;chcete tutovku, budete sa musieť vybrať na pytačky do zámoria. Viem, o&nbsp;čom hovorím, jeden model made in USA mám totiž doma. Nebudem nahovárať ani vám, ani sama sebe, že nie som projektová manažérka, lebo som. A&nbsp;často musím byť aj panovačná mrcha. No rozdiel je, že keď na toho svojho jačím, aby po sebe upratal kuchyňu, môže sa síce brániť, že hneď teraz sa mu nechce, no nikdy by mi nepovedal, že je to ženská práca. Prebaľoval dieťa,&nbsp;v&nbsp;noci k&nbsp;nemu vstával bez toho, aby som ho prosila, a odkedy sme spolu, tak aj nakupuje, vysáva a&nbsp;vynáša smeti bez toho, aby sme o&nbsp;tom diskutovali. Američania možno vychádzajú z&nbsp;módy, no jedno sa im musí&nbsp; uznať – v&nbsp;zapojení mužov do domácich prác a&nbsp;starostlivosti o&nbsp;deti patria k&nbsp;svetovej špičke.

Často sa pýtam sama seba, čím to je. Možno tým, že americké feministky sú podstatne neodbytnejšie a&nbsp;hlučnejšie ako tie naše. A pravda je taká, že Američanky si to doma vedia zariadiť tak, aby z&nbsp;nich v&nbsp;päťdesiatke neboli už spomínané vyhorené nerváčky ani chronicky vyčerpané matky, hoci nemajú materskú. Sú totiž voči mužom inak „naladené“ než Európanky. Spravodlivý podiel na chode domácnosti od nich automaticky očakávajú, takže chlap, ktorému sa „nechce“, Američanku zbalí ťažko. Ostane mu iba objednať si nevestu na dobierku z&nbsp;Ázie alebo východnej Európy (upozorňujem, že mňa si na dobierku nikto neobjednal). Trik však zrejme bude aj v&nbsp;tom, ako americkí muži dospievajú. V&nbsp;osemnástke opúšťajú rodičovský dom a&nbsp;odchádzajú študovať mimo bydliska rodičov, často na opačný koniec krajiny, a špinavú bielizeň by mame zo Seattlu do Miami nosili ťažko. Garantujem vám, že žiadna americká mamička nebude míňať svoje vernostné míle od leteckej spoločnosti len na to, aby mohla prísť synáčikovi každú nedeľu navariť. Takže, baby, toto by sme od Amíkov mohli odkukať, veď do zámoria si manželov všetky hľadať nepôjdeme. A&nbsp;vlastne, prečo aj? Slováci sú skvelí muži. Sú nežní, dobrí milenci, vtipní a na rozdiel od Američanov ešte aj zruční. Stačí ich len trochu lepšie vychovať. Aby pochopili, že domáce práce sa nedelia na mužské a ženské, ale že ich jednoducho treba urobiť. Najlepšie fifty-fifty.

Ak by vás zaujímali čísla (nás teda určite zaujímajú):

Prieskum Slovenskej akadémie vied v&nbsp;rámci európskeho projektu Rodina Rodové roly (ISSP), ktorý skúmal deľbu práce medzi mužmi a&nbsp;ženami v&nbsp;osemnástich krajinách Európskej únie, ukázal, že hoci vo viac ako polovici slovenských rodín (56,2 %) obaja partneri pracujú na plný úväzok, ženy strávia domácimi prácami 22,1 hodiny týždenne, zatiaľ čo muži iba 10,8 hodiny. Starostlivosti o&nbsp;členov rodiny (deti, chorých či starnúcich rodičov) slovenské ženy venujú 26,3 hodiny týždenne, zatiaľ čo slovenskí muži len 13,9 hodiny.

Máte doma leňocha? Stiahnite mu appku.

Volá sa Harmony Spolu a vznikla ako súčasť kampane agentúry Elite Solutions, ktorá sa zameriava na rovnoprávnosť pri domácich prácach. Môžete si ju stiahnuť na Androide aj iPhone. Každý z partnerov si zvolí svoje preferované úlohy a práce v domácnosti na dennej, týždennej a štvrťročnej báze a aplikácia vytvorí zoznam prác pre oboch partnerov, ktorý si následne môžete odškrtávať a sledovať, či svoje úlohy plní aj váš partner. Ak včera napríklad nevyniesol smeti, v appke si to môžete skontrolovať alebo mu pripomenúť, nech si na smeti dá „splnené“.

Ja uvarím, ty ožehlíš: Kedy začne doma platiť normálna deľba povinností medzi partnermi?

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

Ja uvarím, ty ožehlíš: Kedy začne doma platiť normálna deľba povinností medzi partnermi?

Súvisiace články

Už ho neľúbim, moja láska sa vyparila: Kde sa stala chyba a čo s tým?

5 vecí, vďaka ktorým sa stanete dokonalou manželkou: Za toto vás bude milovať!

Som single a je mi super: Kto povedal, že len zadané ženy sú šťastné? Takáto je pravda

Baby, pozor! Slušné správanie platí aj v posteli: Na toto v nej myslite

Sexuálna diéta: Áno, najviac kalórií spálite v posteli, no treba poznať TIETO triky

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás