Zileniáli si nepamätajú časy, keď mobily mali ešte tlačidlá. Nechodili do internetových kaviarní, aby četovali s kamošmi či poslali e-mail, a už vôbec nezažili hystériu okolo skupín Spice Girls a Backstreet Boys. Victoria Beckham je pre nich „len“ mama toho sexi fešáka Brooklyna a nanajvýš módna návrhárka. Ak máte po tridsiatke, asi ste si práve povzdychli, o aké super a veselé časy táto generácia prišla. Zileniáli by vám však povedali niečo celkom iné. Že to najlepšie obdobie je práve to, ktoré žijú oni.
Ani ryba, ani rak
Už sme si zvykli, že zhruba každé dve desaťročia vystrieda nová generácia ďalšiu a dostane svoj špecifický názov, pod ktorým sa ukrývajú charakteristiky a isté spoločné črty ľudí narodených v danom období. Po baby boomeroch nastúpila generácia X, po nich prišli na rad mileniáli (inými slovami aj generácia Y), za nimi generácia Z a napokon ešte alfa. Čas, technologický pokrok a vývoj však bežia rýchlejšie, než nás stíhajú kompetentní škatuľkovať. Veľká skupina mladých dvadsiatnikov začala byť zmätená z toho, kam vlastne patrí.
Rozdiely medzi mileniálmi a generáciou Z sú totiž také obrovské, že títo ľudia celkom nezapadajú ani do jednej z týchto kategórií. Pre jednu skupinu boli primladí, pre druhú pristarí a málo cool, zároveň však cítia, že obe sú im v niečom blízke. A tak vznikla samostatná mikrogenerácia, ktorú odobrili aj sociológovia a nazvali ju zileniáli. Už z názvu je jasné, že je to akýsi hybrid týchto dvoch skupín. Ide o ľudí narodených pár rokov pred koncom éry mileniálov a niekoľko po nástupe generácie Z.
Názory na presné vymedzenie rokov sa rôznia. Niektorí odborníci uvádzajú roky 1990 až 2000. Iní 1992 až 2002 a tretia skupina zúžila rozmedzie na roky narodenia 1993 až 1998. V zásade na tom až tak nezáleží. Dôležitejšie je to, čo túto skupinu ľudí charakterizuje a spája. V prvom rade je to nezávislosť, túžba zmeniť svet a nesmieme zabudnúť ani na sociálne siete.
Pred a po útoku na „dvojičky“
Zileniáli boli ešte bábätká alebo malé deti, keď 11. septembra 2001 otriasol spoločnosťou útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku. Túto tragickú udalosť vnímajú ako súčasť dejín, nemajú k nej však emocionálny vzťah ako staršie generácie. Nepamätajú si letiská bez prísnych kontrol ani svet, v ktorom by terorizmus nebol hrozbou a boj proti nemu témou na dennom poriadku. Boli vysokoškoláci, keď zúrila pandémia kovidu, vďaka čomu zažili sociálne odlúčenie, ich výučba aj všetky kontakty sa v tomto podstatnom životnom období presunuli do online priestoru.
Zileniáli za svoj pomerne krátky život čelili mnohým globálnym a celospoločenským krízam a tie formovali ich pohľad na svet. Sú vďaka tomu nezávislejší, praktickejší a odolnejší než ľudia generácie X či Y, ktorí si neraz zašomrú, že keď oni boli mladí, také veci sa vo svete nediali. Nemám pravdu? Ak máte po tridsiatke, zrejme aj vám to občas prebleskne hlavou a vravíte si: Kde nastala chyba? Mladšie ročníky sa to nepýtajú, berú to ako samozrejmú súčasť svojho dospievania.
POKRAČOVANIE ČLÁNKU NA ĎALŠEJ STRANE...
