Vraj existuje aj gén priateľstva, vraj si podľa neho vyberáme okruh kamarátov, čo je na tom pravdy?
Nie je špeciálne zameraný iba na priateľstvo, skôr na udržiavanie vzťahov a spoločenských väzieb. Ide o gén CD38, ktorý sa detailnejšie začal študovať u hlodavcov. Zistilo sa, že hlodavce, ktoré ho nemali funkčný, si v skupinách nevytvárali žiadne sociálne väzby. Gén CD38 majú aj ľudia. Je hlavným regulátorom oxytocínu, čiže hormónu lásky a pozitívnych emócií, ktorý hrá dôležitú rolu vo vzťahoch. V partnerských aj v kamarátskych. Novšie výskumy dokonca ukazujú, že jeho nositelia majú väčšiu párovú mentalitu, čiže menší záujem hľadať si iného partnera alebo partnerku, ak sú už vo vzťahu.
Takže moja DNA hrá rolu v tom, že budem mať okolo seba viac kamošiek ako iná žena, ktorej ten správny gén chýba?
Áno. V 2019 bola zverejnená štúdia, ktorá dokázala, že rôzne varianty v génoch pre hormóny ako vazopresín alebo endorfíny dokážu ovplyvniť aj to, akú veľkú sociálnu sieť si žena okolo seba vytvorí. Koľko priateľov a známych je v jej blízkosti. Aj ich množstvo teda môže byť ovplyvnené genetickou výbavou. Ale, samozrejme, nedá sa vyhovárať len na ňu, veď tak ako pri športe či pri zdravotných rizikách, aj v kamarátskych vzťahoch gény zohrávajú len čiastočnú rolu. Všetko je ovplyvnené aj inými faktormi, prostredím, výchovou, spôsobom života. A niekedy je možno lepšie mať menej priateliek, ale tých skutočných, na ktoré sa môžeme spoľahnúť.
A čo trebárs gény na neveru alebo na šťastné manželstvo, existujú také? V knihe Chemistry of Love sa s istou dávkou zveličenia píše, že gén nevery bol objavený...
Výskumom, ktoré sa venujú génom a ich spojitosti so vzťahmi, zatiaľ nie je veľa, ale typ oxytocínového génu prispieva k tomu, ako sa ľudia správajú v konfliktných situáciách. Že nositelia istého variantu tohto génu sa pri hádkach zamerajú skôr na to, aby sa oni cítili dobre, a ľudia, ktorí majú CC genotyp, chcú, aby sa vo vzťahu cítil dobre najmä ten druhý.
Čo znamená CC genotyp?
Človek má na konkrétnom mieste v DNA štandardne dve kópie každého génu, jednu od otca, druhú od mamy, takže existujú genotypy CC, AA alebo AC. Novšie štúdie sledovali manželské páry, ktoré mali v jednom mieste DNA CC genotyp, a zistilo sa, že ich vzťahy sú harmonickejšie. Prejavovalo sa to tým, že častejšie vyjadrujú vďaku partnerovi, vedia si viac odpúšťať a sú to párové typy. Muži s touto CC kombináciou dokonca nepotrebujú vyhľadávať iné ženy. Naopak, ľudia s genotypmi AC alebo AA majú vyššiu šancu, že budú sociálne úzkostnejší. Ale opäť pripomínam, že tieto výskumy sú ešte len v začiatkoch, preto by sa nikto nemal vyhovárať na svoju DNA štýlom – ja som neverný, lebo to mám v génoch.
My ľudia máme DNA rovnakú na 99,9 percenta a odlišuje nás len to 0,1 percenta. Ako je možné, že toto miniatúrne číslo je zodpovedné za to, že sme všetci úplne rozdielni?
Na prvý pohľad je to nízke číslo, ale v genetike znamená veľa. Lenže samotné gény tvoria iba jedno až dve percentá samotnej DNA. Ešte donedávna sa predpokladalo, že ten zvyšok je ako džungľa, chaos, ktorý nemá význam. Nie je to pravda. V tom zvyšku sú regulačné sekvencie, ktoré regulujú tvorbu proteínov a ktoré sú zodpovedné za rôzne ochorenia. V celkovom mechanizme ľudského tela sú teda veľmi dôležité.
Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.
