V mediálnom prostredí sa pohybuje už takmer pätnásť rokov. Po vyštudovaní masmediálnej komunikácie a žurnalistiky v Prahe začala pracovať ako moderátorka módnej televízie, neskôr ako lifestylová novinárka v rôznych slovenských tituloch. Dnes pôsobí v najväčšom mediálnom dome na Slovensku, NMH, predovšetkým ako redaktorka magazínu EMMA, pripravuje produkcie na fotenia, tvorí scenáre a natáča videá pre jednotlivé redakcie. Venuje sa aj spisovateľskej činnosti, PR a marketingu.

Jana Mutňanská

Denisa Vyšňovská, milovníčka organickej kozmetiky

Pre Miss Universe SR 2015 je starostlivosť o pleť každodenným rituálom a pred pár rokmi úplne „prepadla“ organickej kozmetike, na ktorú nedá dopustiť. Vraj preto, že má množstvo výhod. „Pokožku ,neuspáva‘, ale aj vo vyššom veku ju podporuje vytvárať kolagén. Pretože chemické zložky pracujú za ňu, aj keď ju vyživia, vypnú, no už to nebude vedieť robiť sama. Pokožka ostane od tejto zložky závislá,“ prezrádza bývalá kráľovná krásy, no dodáva, že pátranie po 100-percentnej prírodnej kozmetike nebolo ľahké. „Nemala by obsahovať parabény, hliníkové soli, parfumy, minerálne oleje, sulfáty a zložky na báze ropy, no to je len malý zoznam. Trebárs niektoré prírodné značky udávajú v zložení parfumy, no tie sa získavajú vo forme esenciálnych olejov. Takéto zložky sú väčšinou označené hviezdičkami a na konci vysvetlené,“ vysvetľuje Denisa a teší sa, že organickej kozmetiky pribúda. „Bio kozmetické značky sa pýšia certifikátmi Netestované na zvieratách. V Európskej únii je síce testovanie na chlpáčikoch zakázané, no nie všetky značky, ktoré sa na obale tvária ako prírodné, túto informáciu uvádzajú. Čudné, veď kto by sa tým nepochválil, ak by to bola pravda?“ pýta sa Denisa, ktorá dnes v sprche používa len olivové mydlo kúpené v papieri.

&nbsp;Pokračovanie na ďalšej strane.

„Aj micelárnu vodu si kupujem v skle, no nájde sa nejaká aj v plastovom obale, ktorý sa dá recyklovať. Odličovacie mlieko používam vo veľkom pol litrovom balení. Masky sa nachádzajú v hliníku alebo plastovom obale, ktorý využívam aj v budúcnosti v zero waste obchodoch.“ Postupne prešla aj na bio a vegánsku dekoratívnu kozmetiku, ktorú prezentuje na sociálnych sieťach. Prečo to robí? Lebo aj používanie kozmetiky má neskutočný ekologický dosah na planétu. „Každý už videl more plné odpadu, plastových tašiek, slamiek či fliaš. Preto sa prírodná kozmetika nachádza často v papieri, hliníku, skle alebo plaste, ktorý sa dá recyklovať. Nenachádzajú sa v nej plastové čiastočky, ktoré sa vyplavujú do mora. Výhrou by boli aj beauty produkty, ktoré sa dajú čapovať. Trebárs vojdem do predajne, kde si takto načapujem obľúbený pleťový krém alebo mejkap. Hádam sa toho raz dočkáme.“

Keď sa jej pred štyrmi rokmi dostalo pod ruku zopár dokumentov o tom, aké škodlivé je pre planétu to, že jeme mäso a živočíšne potraviny, zo dňa na deň zmenila jedálniček a prešla na rastlinnú stravu. Ďalší zlom prišiel, keď sa presťahovala do New Yorku, kde študovala interiérový dizajn. „Hneď som si všimla, ako v supermarketoch predávajú nakrájané ovocie či zeleninu v plastových nádobách. Tieto nákupné zvyklosti mi bili do očí a rozmýšľala som nad tým, ako nakupujeme, ako sa potraviny predávajú a či je to správne,“ spomína Laura, ktorá sa dnes snaží žiť zero waste. Využíva produkty ako tuhý šampón a kondicionér, zubnú pastu v tabletkách, voskované obrúsky či kompostovateľnú lufu na riad. Najväčšiu radosť jej však prináša kompostovanie. „Zvyšky potravín odkladám do mrazničky, aby som spomalila rozklad, a na konci týždňa sa vyberiem na farmársky trh, kde ich vysypem do kontajnera špeciálne dovezeného na tento účel.“ Laura už ako študentka založila vlastnú stránku laurabaross.com a neskôr aj spoločnosť Designw Care, ktorá navrhuje interiéry tak, aby fungovali s nižšou environmentálnou stopou.

Už na začiatku kariéry spolupracovala s Lauren Singer, jednou z medzinárodne známych tvárí hnutia zero waste, a pomáhala zariaďovať jeden z prvých zero waste lifestylových obchodov v New Yorku, ktorý sa volá Package Free Shop. „Vo firme sa pri tvorbe interiérov riadime všeobecnými ekopravidlami, čiže reduce – reuse – recycle. Ja sa vždy snažím použiť alebo renovovať nábytok, ktorý zákazník už vlastní, prípadne používam kúsky z druhej ruky. Dokonca aj keď vo firme vyberáme stavebné materiály, snažíme sa používať recyklované a FSC certifikované a neškodné pre zdravie. Priemerný človek vo vnútornom prostredí strávi približne dve tretiny svojho času, a tak si treba uvedomiť, že materiály, ktorými sa obklopujeme, ovplyvňujú nielen prírodu, ale aj nás,“ vysvetľuje interiérová dizajnérka, ktorá s ďalšími ekoinfluencermi práve pripravuje workshop, kde učí ľudí organizovať bezodpadový večierok s priateľmi. „Dnes sa dá udržateľne a štýlovo prestrieť stôl, zdravo a bezodpadovo navariť a nakoniec po večierku ekologicky upratať.“ Skvelý, nápad, nemyslíte?

Iveta Kopernícka, štylistka, blogerka, vegánka

Na vegánsku stravu prešla pred ôsmimi rokmi a začala si viac uvedomovať problémy životného prostredia. „To bol úplne najväčší spúšťač, keď som sa začala zaujímať o náš svet. Lebo Zem sa bez nás zaobíde, no my bez nej nie. Treba si ju vážiť a žiť v súlade s ňou. Nenechať sa odbiť, keď okolie povie, že jeden človek nič nezmení. Zmení a tu nejde len o nás, ale aj o ďalšie generácie našich detí a ich detí. Niečo sa vám v živote nepáči? Tak to zmeňte hneď, ako sa dá.“ A tak začala sama od seba. „Prestala som používať vatové tampóny na tvár, pretože to bola naozaj veľká položka odpadu. Bio bavlnené tampóny na pleť sú lepšie, pekne si ich operiete a môžete použiť znova a znova a znova. Pokojne ich majte aj desať kusov, ak sa odličujete často,“ odporúča úspešná blogerka, ktorá dala zbohom aj hygienickým vložkám či tampónom. „Začala som používať menštruačný kalíšok a nedám naň dopustiť,“ hovorí Iveta, pre ktorú je samozrejmá ajvlastná fľaša na vodu, plátenná taška a rôzne vrecúška na potraviny.

Jej vychytávkou je tiež kuchynská utierka, ktorá sa dá prať a potom môže skončiť v komposte, lebo je vyrobená z bavlny a celulózy. „Možno sa zdá, že žiť ekologicky je náročné, ale niekedy naozaj stačí sedliacky rozum.“ Ivetka sa minulý rok stala mamičkou a túto novú životnú rolu poňala v ekoštýle. „Keď mala Miluška niekoľko mesiacov, moja mama jej ušila podložku, ktorá mi slúži namiesto jednorazových pijavých podložiek. Zo zvyšnej organickej bavlnenej látky som si nastrihala utierky, ktoré používam namiesto jednorazových navlhčených obrúskov. Len ich stačí hodiť do práčky. Nesmiem zabudnúť na jednorazové ekoplienky, ktoré nie sú bielené, parfumované a sú vyrobené z kompostovateľných častí. Kto sa dnes chce správať k planéte šetrne, má na to veľa možností. Len musí chcieť.“

Petra Slezáková, autorka blogu Zero waste Slovakia

Pred štyrmi rokmi ešte nebola takým environmentálnym nadšencom ako dnes. „Bola som priemerná žena, ktorá sa síce snažila zdravo žiť, ale len preto, že mi záležalo na zdraví mojej rodiny. To, aby taká bola aj naša planéta, som špeciálne neriešila.“ Áno, triedila papier, plasty a sklo a myslela si, že to stačí. Až kým nevidela dokumentárny film z dielne Story of Stuff. „Hovoril o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom vplyve tak polopate, až ma trochu vydesil. Keď som si pozrela prednášku Bei Johnson, ktorá je akousi kráľovnou zero waste, už nebolo cesty späť,“ spomína Petra, ktorá svojím životným štýlom motivuje ľudí na zodpovednosť za životné prostredie na svojom blogu Zero Waste Slovakia.

„Dala som výpoveď v banke a posledný rok som strávila prednášaním a workshopmi na školách, vo firmách a pre verejnosť. Za minulý rok som urobila 187 prednášok a napísala veľa článkov.“ Práve vďaka Petre životný štýl bez odpadu zachytil aj Slovensko. „Podľa posledných štatistík priemerný Slovák vyprodukuje 378 kg komunálneho odpadu ročne a posledné roky sa toto číslo neustále zvyšovalo. Ešte horšie je, že recyklujeme iba tretinu tohto odpadu a zvyšok končí na skládke. Nedá sa viac využiť. Našťastie, situácia sa začína meniť k lepšiemu, pretože zodpovednosť neberú na seba len bežní ľudia, ale aj výrobcovia. A ekologických nadšencov pribúda.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

Po celom Slovensku totiž vznikajú bezobalové obchody, ktoré predávajú potraviny na váhu a čapujú drogériu z veľkých bandasiek. Vytvárajú tým minimum odpadu, o čo sa snaží aj Petra. Verili by ste, že jej trojmesačný odpad sa zmestí do pohára z horčice? Že sa to nedá? Ale dá. „Na nákup treba chodiť s vlastnou látkovou taškou. Vrecká na ovocie, zeleninu a pečivo vymeniť za látkové sieťky, vodu v plastových fľašiach nahradiť tou z vodovodu. Ja trebárs nosím so sebou vlastnú fľašu, papierové vreckovky a utierky som vymenila za látkové verzie a používam prírodné mydlá aj šampóny, ktoré sa predávajú bez obalu. A ešte som začala kompostovať,“ radí Petra, ktorá tvrdí, že netreba čakať, aby s ekologickým správaním začala vláda, mesto či firmy. „Urobme to my. Každá veľká zmena v dejinách sa začala zmenou jednotlivca. Treba začať od seba.“