Len málokedy sa mi pošťastí písať o nejakej destinácii v čase, keď sa v nej práve nachádzam. A je to tá najlepšia inšpirácia. Len sa rozhliadnem z terasy na okolité budovy, stromy a stĺpy so zamotanými elektrickými káblami, nadýchnem sa horúceho vlhkého vzduchu a započúvam sa do ruchu na ulici, ktorý občas pretínajú klaksóny motoriek. Z budhistického chrámu, ktorý je hneď za rohom, sa ozývajú spevy a modlitby mníchov, na stole mám čerstvé nakrájané mango a popíjam vodu z kokosu. Tento článok sa bude písať priam sám. Vitajte v Chiang Mai (v slovenčine ho nájdete aj pod názvom Čhíeng Mai), meste na severe Thajska, ktoré sa na nejaký čas stalo mojím novým domovom.
Stovky chrámov a tisícky mníchov
Za posledných pár desiatok rokov sa Chiang Mai zmenilo z nenápadného tichého a duchovného mestečka so stovkami chrámov na pulzujúce mesto, dnes dokonca druhé najväčšie v Thajsku. Ani veľké množstvo turistov, ktorí ho ročne navštívia, mu však neuberá z krásy a harmonickej atmosféry, ktorú by ste od takejto metropoly možno ani nečakali. Viem, že väčšina z vás sa z Bangkoku radšej vyberie rovno na juh na populárne ostrovy, ale ak na chvíľu pláže a more oželiete a zamierite sedemsto kilometrov na sever do hôr, neoľutujete ani jeden deň. Mesto s viac ako miliónom obyvateľov pôsobí oproti rušnému hlavnému mestu omnoho pokojnejšie.
Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Ping a jeho história siaha až do 13. storočia. Z toho obdobia pochádzajú aj hradby, ktoré oddeľujú historickú časť mesta od tej novej. Vytvárajú pravidelný štvorec s bránami na každej strane – severnou, južnou, západnou a východnou, a s vodným kanálom po celom obvode, cez ktorý vedie niekoľko mostov. Práve v tejto historickej časti nájdete najviac chrámov. V celom meste je ich vyše tristo a doslova o ne zakopávate na každom rohu. Wat Chedi Luang (wat je názov pre miestne chrámy), jeden z najznámejších, bol s výškou 82 metrov dlho najvyššou stavbou v meste a vznikol okolo neho komplex ďalších náboženských stavieb. Pamätám sa, keď som ho pred štyrmi rokmi prvýkrát navštívila, ako ma ohromilo množstvo budhistických mníchov, ktorí sa v ňom práve modlili. Ich zvonivé hlasy vytvorili priam zimomriavkovú atmosféru a ja som ich s padnutou sánkou tíško z rohu pozorovala.
Okolo piatej podvečer sa takéto „divadlo“ odohráva vo viacerých chrámoch, kam sa zbiehajú mnísi na modlitby. Vo výrazných oranžových habitoch ich stretnete aj bežne v meste, v obchodoch, parkoch či dopravných prostriedkoch. Dotvárajú kolorit mesta a bez nich by Chiang Mai nebol tým, čím je – rajom pre turistov aj prisťahovalcov.
POKRAČOVANIE ČLÁNKU NA ĎALŠEJ STRANE.
