Už od prvého momentu mi bolo jasné, že pôjde o ženu s názorom. Na čokoľvek. Na život, na biznis, na mužov, na všetko. Čakala ma v kaviarni a pri sebe mala telefón a diár. „Takto pracujem stále. Nemám žiadnu kanceláriu ani desiatky zamestnancov. Obklopujem sa pár šikovnými ľuďmi, ktorí tvoria dobrý tím najmä pri veľkých akciách.“ Po pár minútach som naozaj zistila, že Denisa zvláda nielen pracovný, ale aj súkromný život s veľkým nadhľadom. „Samozrejme, bez mojej rodiny, rodičov a brata by som nebola tam, kde som. Aj slobodná matka potrebuje sem-tam pomôcť, aj vďaka nim môžem budovať svoju firmu ďalej.“ Hovorila som. Nebojí sa veci povedať také, aké v skutočnosti sú, hoci nie vždy sú ružové. Koľké z nás sa pritom tak rady skrývajú za chrumkavosť?

Športové prostredie sa stalo jej osudom

Pravdupovediac, Denisa vytŕčala z radu už na vysokej škole. Už vtedy totiž jasne vedela, že sa nevydá rovnakým prúdom ako jej rovesníčky. „Spolužiačky začali popri škole pracovať na čiastočný úväzok. Na chvíľu som to vyskúšala aj ja, ale veľmi rýchlo som to vzdala. Pamätám si to ako dnes. Povedala som si: „Toto mám robiť celý život? Sedieť za počítačom a robiť tú istú prácu od pondelka do piatka ďalších tridsať rokov? Desila som sa toho celého, bolo to ako fóbia.“ Ako osemnásťročná si prvýkrát vyskúšala prácu hostesky na futbalovom štadióne Pasienky.

Vyrastala v športovej rodine, ktorá namiesto správ pozerala každý večer futbalový zápas, preto sa v tomto prostredí cítila ako ryba vo vode. „Usádzala som ľudí vo VIP sektore. Raz za mnou prišiel Maroš Krajčí a ponúkol mi, aby som prišla robiť k nemu. V tom čase som netušila, že ide o generálneho manažéra HC Slovan. Lákalo ma zmeniť prostredie a vyskúšať niečo nové,“ šibalsky sa usmeje Denisa pri spomienke na to, ako z futbalu prešla na hokej. „Povedala som si, prečo nie. Dostala som na starosti sky box pána Krajčího a neskôr prezidentskú VIP na hokejovom štadióne. Netrvalo dlho a prišla som za šéfom s návrhom, či by som mu mohla dodávať na zápasy hostesky ja. Úprimne, mala som vtedy len päť kamarátok, s ktorými sme chodili na akcie, ale chcela som to risknúť.“ Vyplatilo sa.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE.