Pamätám si to ako dnes. Kolegyňu, ktorá do každého kúta našej kancelárie nasypala misku so soľou. Vraj aby miestnosť zbavila negatívnej energie. Pracovný stôl mala obložený priesvitnými krištáľmi, pretože ju mali chrániť pred zlomyseľnými záškodníkmi, ktorí nemali dobré úmysly. A keď v niečom nemala jasno, pokojne si na stôl vyložila tarotové karty a spýtala sa ich, ako ďalej. Rozumná, vzdelaná, šikovná, mala to upratané aj v súkromí, pretože s manželom vychovávali dve deti. Pozor, nebola to žiadna stratená existencia ani zúfalka, len jednoducho verila sprituálnym veciam a verí im dodnes, ibaže misky so soľou už rozmiestňuje v inej kancelárii. A zdá sa, že žien ako Denisa pribúda, pretože najnovšie sa do ezoteriky naplno zahryzla aj generácia mileniálov. Dievčatá z generácie Y nosia v kabelke priesvitné krištále, milujú slávnosti slnovratu, vyznajú sa vo veľkých aj malých arkánach a nedajú dopustiť na veci medzi nebom a zemou. Na veci, ktoré neveriaci Tomášovia považujú za bludy a klepkajú si na čelo, ako tomu niekto môže veriť.
Dvadsaťročná Vanesa sa na spirituálnu vlnu naladila v časoch pandémie, keď namiesto chodenia do školy musela sedieť zatvorená doma v izbe a len tak pre zábavu si domov objednala balíček tarotových kariet. Potom čistiace kamene a, aby toho nebolo málo, stala sa z nej amatérska astrologička, ktorá sa učí všetko o ascendentoch, o postavení planét, takže kamoškám bežne napíše na WhatsApp, nech si cez deň dávajú pozor, lebo Mesiac je práve v retrográde. Aj švajčiarska sociologička Irene Becci, ktorá je profesorkou v Ústave spoločenských vied a náboženstva na univerzite v Lausanne, potvrdzuje, že sa tu objavil nový trend. Že kríza spojená s covidom výrazne zvýšila záujem mladých o duchovné témy. „Je to síce trošku široký pojem, ktorý zahŕňa rôzne praktiky ako veštenie, prácu s médiami, litoterapiu, čiže vedu o kameňoch, ale najväčší záujem určite vyvoláva astrológia a práca s kartami. Pre mladú generáciu je to spôsob, ako hľadať zmysel života, spochybňovať svet a pýtať sa, čo s nami bude ďalej. Takéto hľadanie zmyslu sa oveľa viac dostáva do popredia, keď sa rúcajú staré tradičné hodnoty,“ myslí si profesorka sociológie.
Kto je za a kto je proti?
Samozrejme, aj spiritualita má minimálne dva tábory. Tých, ktorí ju považujú za hlúpe povery a nechápu, ako sa nimi racionálny a súdny človek môže vôbec riadiť, zatiaľ čo tá druhá skupina je „ezo“ pozitívna. Ak sa pýtate, ako je možné, že v 21. storočí, v časoch, keď všetci používame najmodernejšie smartfóny a vedcom pomáha umelá inteligencia, sa ešte nájde niekto, kto nadprirodzeným a vedou nevysvetliteľným javom verí, existuje na to vysvetlenie. „Aj ľudia 21. storočia sú len ľudia. So všetkými silnými aj slabšími stránkami osobnosti. Niekto má samostatné a vyspelé ego, prirodzenú sebaistotu, ktorá vychádza z racionality a z toho, že sa treba spoliehať predovšetkým na seba. Iní zase potrebujú použiť svoj zaužívaný obranný mechanizmus pred úzkosťou a strachom. Určitú zábezpeku, ktorá im zaručí, že keď vykonajú isté rituály alebo si vezmú nejaký amulet, ochráni ich to pred prípadným nebezpečím,“ objasňuje PhDr. Dagmar Kopčanová, ktorá pôsobí ako psychologička a rodinná poradkyňa v Koruna Academy.
Ale je úplne jedno, do ktorého tábora patríte, určite sa vám to aspoň raz za život stalo. Že ste tomu tiež podľahli a hodili mincu do fontány s nádejou, že vám prinesie šťastie. Alebo prešli na druhú stranu cesty, keď cez ňu prebehla čierna mačka. Prípadne si pomysleli, že v piatok trinásteho musíte byť viac v strehu. Dokonca aj hokejoví hráči a členovia tímu si počas finálne Stanley Cupu nechávajú narásť brady a prestanú sa holiť, aby si v zápasoch neodplašili šťastenu. „Či sa to niekomu páči, alebo nie, takéto správanie má veľmi podobný charakter ako mystika alebo okultné vedy. Pripomína to nehmotný svet, niečo, čo nevidíme a nevieme si to racionálne vysvetliť. A ľudia vždy s týmto svetom boli prepojení, už pred tisíckami rokov,“ vysvetľuje Diane Pacom, profesorka sociológie na Ottawskej univerzite a dodáva, že už v primitívnych civilizáciách dokonale fungovalo spojenie medzi materiálnym svetom a tým nehmotným, čiže medzi rozumom a emóciami. Pretrvávalo to až do
17. storočia, keď mágia tvorila dôležitú súčasť každodenného života. Až natoľko, že aj panovníci na kráľovských dvoroch počúvali rady svojich osobných astrológov, využívali služby jasnovidiek a najímali si alchymistov, ktorí sa im v podzemných laboratóriách pokúšali vyrobiť elixír mladosti či nápoj lásky. „Vo veku osvietenstva sa však karta obrátila a do popredia sa dostal rozum. Vtedy sa spoločnosť cielene rozhodla, že o poskytnutie všetkých odpovedí sa postará veda,“ pokračuje kanadská sociologička. To však neznamená, že by prepojenie ľudstva s nehmotným svetom vymizlo, lebo horoskopy, liečivé kamene, taroty tu máme dodnes. Ľudia s nimi a neracionálnou stránkou sveta majú stále veľmi intenzívny vzťah, len možno necítia potrebu vyhlasovať to nahlas do sveta.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
