Sedíme na brehu jazera v Rusovciach, kde chodili Mirka (36) s Ďuďom behávať. Práve on ju k behu pred rokmi priviedol. Milovali to tu. Rovnako prírodu a dlhé spoločné raňajky, bez ktorých nikdy neodišli z domu. Dnes s ňou sedím pri vode na deke namiesto neho ja a spomíname na to, ako sa pred piatimi rokmi zoznámili na koncerte Hexu v Košiciach. Aj na to, ako urputne bojovali, keď Ďuďovi zistili rakovinu pankreasu. Žiaľ, choroba Mirke jej lásku predminulý rok v auguste vzala. Mladá žena, ktorá stála pri Ďuďovi do poslednej chvíle, sa musela naučiť žiť bez neho. Úplne nanovo.


Mirka, stále rátaš každý jeden deň, čo tu s tebou Ďuďo nie je?

Áno, stále. Je to už 395 dní. Každý deň od jeho odchodu som mu totiž písala listy. Taký môj denník, kde som dala na papier to, čo by som mu chcela povedať, keď tu už nebol. Robila som to denne do 380. dňa. Teraz mu už píšem skôr sporadicky, keď sa mi s ním sníva alebo mu túžim niečo povedať. Nikto cudzí tieto listy nikdy nečítal. Je to len moje, pre mňa a virtuálne pre Peťka.

Je to tvoja forma terapie po strate milovaného človeka?

Asi áno. Poradili mi to dokonca dve ženy, ktoré tiež prešli podobnou skúsenosťou. Jednou z nich bola Majka Demitrová, ktorá mi povedala, že tak začala písať básne Palkovi. Druhou bola Lucka Mokráňová, ktorá sa mi ozvala asi desať dní po Peťkovej smrti. Lucii vraj veľmi pomohlo, keď sa jej zabil partner, že mu písala listy. Tak som to skúsila aj ja. A odporúčam to každému, kto sa potrebuje porozprávať s človekom, ktorý tu už nie je. Je to veľké uvoľnenie emócií.


Chýba ti stále rovnako ako na začiatku? Alebo je strata časom znesiteľnejšia?

To, čo cítiš, bude stále rovnaké. Možno navonok sa tvárim inak, ale vnútri tá strata bolí stále. My sme boli veľmi dotykoví ľudia. Zaspávali sme tak, že sme sa držali za ruky. Permanentne sme sa potrebovali jeden druhého dotýkať. Hoci len letmo. Kedykoľvek sme prešli okolo seba, vždy sme sa pohladili. Jeho blízkosť mi chýba zo všetkého najviac.

Mirka Szilagyiová stála po boku svojho partnera, ťažko chorého speváka a muzikanta Petra Ďuďa Dudáka, do posledných chvíľ.
Zdroj: Archív Mirky Szilagyiovej


Ako ste sa vlastne zoznámili?

Spoznali sme sa na vianočnom večierku firmy, pre ktorú som pracovala. Tam sme spolu prehodili len pár slov. Ale stretli sme sa opäť presne rok nato v Košiciach, keď mal Hex akustické turné, a vtedy medzi nami preskočila povestná iskra. Bolo to veľmi milé. Vlastne sme taká láska z koncertu.

Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.