Pôvodne som si myslela, že projekt Čierne diery je len taký ošiaľ, na ktorom fičí „bratislavská bublina“. Ale keď sa o vaše farebné obrázky na e-shopoch začali biť aj ľudia trebárs v Lučenci, Košiciach alebo v Ružomberku, došlo mi, že sa z toho stal celoslovenský boom. Komu to vlastne napadlo?

Na začiatku sme v tom boli traja. Ja a moji kamaráti Andrej Sarvaš a Miro Beňák. V trojici sme cestovali po Slovensku a objavovali staré neznáme kúty a schátrané pamiatky. A keďže sa o nich vôbec nepísalo, nikto si ich nevšímal, povedali sme si, že to skúsime my. Že keď už na tie miesta cestujeme aj si ich fotíme, možno by to zaujímalo aj iných. Takto sme vytvorili prvú mapu a stále sme nečakali žiadny ohlas, brali sme to len ako koníčka. Až postupne sa to rozrástlo a dnes máme desaťtisíce fanúšikov. Samostatným fenoménom sa stali naše grafiky, na ktorých robíme s Michalom Tornyaiom.

Vaša trojka je  z Bratislavy, Trnavy a Piešťan, no najradšej chodíte na južné a východné Slovensko. Sú práve tam tie najväčšie diery, aké ste u nás našli?

V časoch monarchie tu stáli priemyselné centrá, po ktorých zostali zabudnuté pamiatky. Navyše sme si povedali, že v Bratislave a okolí môžu o tejto téme písať aj iní, ale regióny nemajú toľko pozornosti. Asi sme aj trochu dobrodružní a bavia nás menej známe miesta. Špeciálne tie, ktoré boli kedysi slávne, ale dnes sa o ne nikto nezaujíma. Mestá, ktoré sa stali dedinami. Bohaté storočné továrne, ktoré sa stali ruinami. Na Gemeri aj na Spiši je takých kopa.

Bavia nás menej známe miesta. Špeciálne tie, ktoré boli kedysi slávne, ale dnes sa o ne nikto nezaujíma. Mestá, ktoré sa stali dedinami. Bohaté storočné továrne, ktoré sa stali ruinami. Na Gemeri aj na Spiši je ich kopa.
Zdroj: Lukáš Kimlička

Prečo práve tam?

Veľa sa tu ťažilo, ale keď ťažba prestala byť zisková alebo dotovaná, bane, huty či fabriky doslúžili. Z niektorých sa stali sklady, iné začali chátrať. Domáci odtiaľ odišli za prácou, a tak sa niekoľkotisícové mestá zmenšili na dedinky a chatárske osady. Mnohé pamiatky zostali v pôvodnom stave, lebo neboli peniaze ani na to, aby ich niekto prestaval alebo zbúral. Niekedy sa tomu hovorí konzervácia chudobou a v tomto kúte Slovenska ich stojí dosť.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.