Minule sme tak sedeli s kamoškami na káve, bavili sa o živote a z Lindy vypadlo, že dostala ponuku na super džob. V nadnárodnej firme. S platom raz takým veľkým ako ten, ktorý dostáva dnes. „Nie je o čom, to musíš zobrať,“ húdli sme do nej, lenže naše presviedčania nezaberalo. Niežeby Linda nepotrebovala peniaze, veď má dve deti a s mužom budú ďalších dvadsať rokov splácať panelákový trojizbák. No hoci teraz nezarába nadpriemerne, na suché rožky odkázaná nie je a v aktuálnej práci má niečo, čo by v tej druhej nemala. Čas.

Čítajte viac:

Chcem začať šetriť! Podrobný manuál, ktorý vás konečne naučí hospodáriť

„Fakt ma neláka predstava, že budem každý večer do ôsmej večer v kancelárii, že mi bude šéf vyvolávať aj cez víkendy a že prídem o to voľno, ktoré zatiaľ mám. Plat, ktorý mi núkajú, je lákavý, finančne by nám to dosť pomohlo, ale asi nemôžem mať všetko,“ zamýšľala sa Linda a keď nám po týždni oznámila, že tú ponuku nevzala, ani jedna z nás si neklopkala na čelo. Ani sme našej kamarátke nehovorili, že sa pripravila o životnú šancu. Lebo my už nemáme pätnásť, a tak dobre vieme, že všetko nie je len o peniazoch. Veď si teraz predstavte dve rôzne ženy. Jedna mesačne zarába tri tisícky, ale v kancelárii trčí od nevidím do nevidím a práca cez víkendy je pre ňu taká samozrejmá ako ranné kapučíno. Tá druhá žena síce zarobí štvrtinu z jej platu, ale občas môže robiť z domu. Prácu si plánuje tak, ako jej to vyhovuje, víkendy má voľné, takže môže občas vyraziť na nejaký ten výlet, ísť na jogu, na kávu s kamoškami, užiť si rodinný piknik. A teraz otázka za milión, ktorá z týchto dvoch žien je bohatšia? Zničená, unavená vorkoholička s kruhmi pod očami, ktorá doslova ráta dni, aby mohla dvakrát do roka vyraziť na dovolenku a je tesne pred štádiom vyhorenia? Alebo tá druhá, ktorej síce príde na účet oveľa menej peňazí, lenže má čosi vzácnejšie? Voľný čas?

Teória novodobých boháčov

Taká Paris Hilton, dedička miliónového impéria, s tým možno nebude súhlasiť, ale pravda je taká, že časy sa menia. Lebo dnes bohatstvo automaticky nemusí znamenať iba nabúchanú kreditku. Myslí si to aj spisovateľ Timothy Ferriss, ktorý pred pár rokmi vyvolal ošiaľ svoju knihou Štvorhodinový pracovný týždeň a opísal v nej aj novú sociálnu vrstvu. Nazval ich noví boháči. A nie, ani náhodou tým nemyslel mladých miliardárov, ktorí zarobili nenormálne peniaze na aplikáciách či v start-upoch. Skôr ide o ľudí bohatých na nové zážitky a na voľný čas. A osobne s mnohými jeho názormi súhlasím. Keď som pred pár rokmi dostala ponuku preložiť knihu z francúzštiny, najskôr ma to potešilo.

Veď každé euro navyše sa hodí, no nie? Lenže nad ťažkým prekladom som potom trávila každú noc, zopár víkendov a zo života mi to odkrojilo toľko času, že mi ten honorár ani nestál za to. Dnes si už ani nespomeniem, na čo som ho minula, ale veľmi dobre si pamätám, že som vtedy musela odmietnuť jarnú rodinnú lyžovačku a vynechala som aj zopár rodinných osláv a grilovačiek s kamarátmi. Veď termín uzávierky nepustil. A po tejto skúsenosti už podobné „bokovky“ odmietam. Áno, tiež splácam hypotéku a pár dní pred výplatou si musím nastaviť šetriaci režim, lebo mám vybielený účet, ale nech. Voľný čas mi je vzácnejší a už som zistila, že život vážne nie je len o práci a o peniazoch.

Z práce do pôrodnice?

Svoje o tom vie aj Jaroslava Vaculčiaková, ktorá kedysi stála pred podobnou dilemou. Či istota a slušný príjem, alebo dostatok času na seba a rodinu. Ešte pred siedmim rokmi pracovala v úspešnej PR agentúre, kde mala dobrý plat aj spoluvlastnícky podiel. Pracovala ako PR konzultantka pre veľké firmy a hoci ju to bavilo, postupne práce pribúdalo a pridávali sa povinnosti, ktoré ju ubíjali.

„Už predtým, než som odišla na materskú dovolenku, som cítila, že by som mala odísť, len som na to nevedela nájsť odvahu. Lenže svoje dieťa som vídala iba neskoro večer a vychovávala ho opatrovateľka. Dokonca aj cez víkendy som musela pracovať alebo chodiť na rôzne teambuildingy či firemné lyžovačky. Viem, že pre firmy sú dôležité, no ja som ich brala ako ďalší stratený čas, o ktorý oberám rodinu. Aj telo mi začalo signalizovať, že niečo nie je v poriadku. Bola som stále prepracovaná a vystresovaná, takmer každý mesiac som mala angíny a končila som na antibiotikách. Nemohla som si totiž dovoliť nepracovať a vyležať chorobu,“ spomína na náročné obdobie, v ktorom nežila ničím iným, len prácou. A keďže si čoraz viac uvedomovala, že takto ďalej žiť nechce, doslova o päť minúť dvanásť druhýkrát otehotnela, aby sa dostala z tohto začarovaného kruhu.

Čítajte viac:

CASE STUDY: Líši sa pohľad žien a mužov na GENTLEMANSTVO?

„Pred narodením prvého dieťaťa som do práce chodila takmer do pôrodu, tašku do pôrodnice som mala pripravenú v aute. Keď sa mi narodilo druhé dieťa, mala som toho dosť. Bola som taká vyhorená a vyčerpaná, že som si hovorila – ja už nikdy nebudem pracovať a odchádzam do predčasného dôchodku. Našťastie, mala som nejaké finančné rezervy,“ pokračuje Jarka, ktorá si chvíľu užívala deti, rodinu, výlety, no postupne jej došlo, že niečo robiť musí. Veď bohémsky život sa časom preje ani finančné zásoby nie sú bezodné.

Štyri roky bez príjmu?

A tak si po roku povedala, že rozbehne vlastný konzultačný biznis. „Hovorila som si, že tam nepotrebujem veľké vstupné investície, ale veľmi som sa mýlila. Do svojho vzdelávania som musela veľa investovať a zo začiatku som pri mnohých seminároch, ktoré som organizovala, bola stratová,“ spomína na podnikateľské začiatky, ktoré neboli jednoduché. „Môj britský mentor hovorí, že každý biznis má štvorročnú nábehovú fázu. V prvom roku len investujete energiu, čas a peniaze, v druhom sa objavia prvé príjmy, v treťom sa dostanete na nulu a v tom štvrtom sa konečne začnete preklápať do zisku. A mal pravdu,“ priznáva mladá podnikateľka, ktorá zarábanie peňazí ochotne obetovala v prospech svojho času. A neľutuje.

„ Tiež mám rada pekné veci, ale keby som sa mala rozhodnúť, či si kúpim novú kabelku, alebo si zaplatím seminár, vyberiem si tú druhú možnosť,“ vysvetľuje Jarka Vaculčiaková, ktorá sa dnes venuje koučingu, trénerskej aj konzultačnej činnosti v oblasti komunikácie a zvyšovania ľudského potenciálu. Učí jednotlivcov aj firmy, ako byť efektívnejší, ako pracovať so svojou energiou či potenciálom, ako zlepšiť komunikácie či vzťahy. „Aj teraz pracujem dosť, ale povinnosti si manažujem sama. Aj dovolenku si podpisujem sama a keď treba, pracujem aj z pláže. A najmä, viac sa venujem rodine a sebe. A ten pocit, že robím niečo, čo má zmysel, je pre mňa oveľa dôležitejší než peniaze. Lebo keď vydržíte, aj tie nakoniec prídu.“

Požierači času?

Aby ste začali fungovať rovnako ako Jarka, nemusíte nevyhnutne dávať výpoveď z práce alebo sa vrhať na podnikanie. Vlastný biznis nemusí byť pre každého, najmä ak sa stres z práce zmení na stres z existenčných problémov. Novodobou boháčkou sa môžete stať, aj keď ste zamestnaná a na začiatok treba odstrániť z dosahu všetko, čo vás oberá o čas, otravuje, ničí. Niekedy sú to ľudia, ktorí vysávajú energiu alebo večným pesimizmom ťahajú ku dnu. A čo keby ste si posvietili na všetky zbytočnosti ako čítanie bulváru, surfovanie po internete či po sociálnych sieťach? Vážne potrebujete vedieť, čo včera mala na večeru slečna Kucherenko a vážne musíte čítať nevyžiadanú poštu? Aj sám autor bestselleru Štvorhodinový pracovný týždeň tvrdí, že on odpovedá na maily maximálne dva- či trikrát za deň, a nie vždy, keď mu na obrazovke klikne nová pošta. Na podobný informačný detox prisahajú nielen skúsení manažéri či šéfovia firiem, ale aj mnohé známe tváre. Trebárs speváčka Tina pred časom priznala, že vinou Instagramu stratila kontrolu nad samou sebou, a tak svoje konto nemilosrdne zrušila.

Čítajte viac:

Veľké peniaze za malé obrázky: Takto zarábajú úspešné INSTAGIRLS

Alebo televízia. Profesor Bernard Dagenais z kanadskej Laval Univerzity má teóriu, že „čím viac peňazí človeku pribúda na účte, tým menej času venuje pozeraniu televízie“, a Thomas Corley, autor úspešných motivačných kníh, tvrdí, že až 67 percent vplyvných a bohatých ľudí ju nesleduje vôbec. Žeby preto, lebo chcú svoje voľno tráviť zmysluplnejšie? Dobre, takže ak ste zo svojho života práve odstránili týchto požieračov času, máte k dobru minimálne hodinu či dve denne. Ale to je ešte len začiatok. Stále totiž treba urobiť prácu, ktorá sa vám kopí v mailoch, v diári či v domácnosti, však? Aj na to má Timothy Ferriss svojský recept. Odporúča čo najviac ju delegovať. Na kolegov, na asistentku, na členov rodiny. Opäť moja vlastná skúsenosť. Ak niečo na svojej práci nemám rada, tak je to nekonečné prepisovanie nahrávaných rozhovorov. Veď keď na diktafón spovedám známu herečku, speváčku či lekárku, ktorá je poriadne „ukecaná“, a potom jej slová musím prehrávať ešte raz a prácne ich dávať na papier, je to otrava. A v mojich očiach požierač času. A tak už niekoľko rokov túto nepríjemnú časť práce posúvam na dcéru. Ona sa teší, že si zarobí pár eur k vreckovému, ja sa teším, že mám svätý pokoj.

Virtuálni asistenti

Ozaj, vedeli ste, že vo svete už niekoľko rokov fičia asistenti na diaľku, ktorých si ľudia zo západného sveta platia v Ázii? A tak im nadšenci kdesi Šanghaji za dvadsať či päťdesiat dolárov mesačne pomáhajú robiť všetky tie nudné ubíjajúce činnosti, ktoré ich oberajú o nervy? Jasné, na Slovensku ešte asi tak ďaleko nie sme, aby nám s posielaním mailov či novým projektom pomáhala neznáma dievčina kdesi v Indii, ale služba virtuálny asistent už funguje aj u nás. Rovnako ako slovenský portál Jaspravim, kde vám za menšiu sumu môžu pomôcť ľudia s prekladmi, grafickým dizajnom, doučovaním či naplánovaním dovolenky. Aj moja kamarátka Martina tvrdí, že jej najlepším rozhodnutím bolo, keď si našla výpomoc do domácnosti. Hoci sama ako učiteľka na strednej škole ani náhodou nepatrí medzi horných desaťtisíc, raz do týždňa jej chodí upratať byt mladá študentka.“ Každý mesiac jej za to zaplatím štyridsať eur a je to pre mňa tá najlepšia investícia. Radšej si nekúpim nové oblečenie, vzdám sa kávy s kamoškou, ale tie hodiny ktoré tým ušetrím, sú na nezaplatenie,“ vysvetľuje Martina.

Ďalšia z tých, ktoré sa radšej vzdajú pár eur, aby mali čas. No to ešte stále nestačí k titulu novodobá boháčka. Timothy Ferriss má v zásobe aj zoznam vecí, ktorých by ste sa rýchlo mali zbaviť. Napríklad nedvíhať hovory z neznámych čísel a nechať si ich poslať ako odkaz či vo forme SMS. Nečítať maily hneď ráno ani pred spaním, nedovoliť ľuďom, aby na poradách odbiehali od témy, nemať pri sebe nonstop mobil, ktorý budete večne kontrolovať. A ešte jeden dôležitý krok. Ak si nie ste sama sebe šéfkou, je čas presvedčiť zamestnávateľa, aby vám aspoň občas dovolil pracovať z domu. Jasné, pokladníčky v supermarkete alebo barmanky v nočnom klube sa to asi netýka, lenže dnes pribúda pracovných miest, ktoré sa dajú robiť aj z obývačky. Ak zo svojho dňa odstrihnete cestovanie do práce, opäť máte nejaké minúty k dobru. Ferriss však upozorňuje, že väčšina zamestnávateľov takýmito nápadmi najskôr nie je nadšená, lebo sa boja straty kontroly, ale… Ak svojho šéfa presvedčíte, že na tom ušetrí viac peňazí a ešte ako bonus od vás získa lepší výkon, nakoniec bude súhlasiť. A podobne ako väčšina nadnárodných spoločností typu IBM, Hewlett-Packard či Google pochopí, že sa mu to vyplatí. No dobre, teraz sa možno pýtate, čo potom s voľným časom? Je úplne jedno, či ho využijete na lekcie jogy, zapíšete sa na kurz keramiky alebo vyrazíte do sveta, dôležité je robiť, čo vás teší. Aj Jaroslava Vaculčiaková priznáva, že často pracuje aj vtedy, keď má pred sebou výhľad na tyrkysové more, biely piesok a zelené plamy.

„Keď človek robí, čo ho baví, nemusí pracovať, lebo práca je pre neho zábava. Som pánom svojho času a mne to tak vyhovuje,“ dodáva skúsená trénerka a koučka. Sám Tim Ferriss odporúča ušetrený čas investovať do cestovania a ďalšieho vzdelávania. Učí sa ďalšie jazyky, športuje, venuje sa rodine, robí to, čo ho baví a čo mu dáva zmysel. Lebo to je život, aký dnes vyznávajú novodobí boháči.

Čítajte viac:

Kúpa fashion vychytávky môže byť skvelou investíciou: Na čom zarobíte?

Luxus z Instagramu: Šikovná Viki si založila bazár pre kamošky a dnes má z neho úspešný biznis!

Skutočný príbeh: Luciin priateľ ju namočil do podvodu, dostala 2 roky natvrdo!

Skutočný príbeh našej čitateľky: Týral ma, tak som ho zabila