Už pri hľadaní ubytovania v Tokiu sa človek riadne zapotí. Hotelové izby s rozlohou desať štvorcových metrov, prípadne úplne bez okien, nie sú ničím výnimočným. Rovnako ako populárne kapsulové hotely, pripomínajúce odkladacie skrinky, do ktorých sa šupnete ako do spacáka. Tie využívajú najmä miestni, keď potrebujú prenocovať medzi dlhými pracovnými dňami, prípadne keď to prehnali s alkoholom a nevedia trafiť domov. A tí si na priestrannosť zjavne nepotrpia. Väčšinu dňa totiž trávia Japonci v práci. Prípadne na ceste do práce a z nej.
Čítajte viac:
Z týchto fotiek sa vám zatají dych: Japonsko počas obdobia kvitnúcich čerešní nič neprekoná!
Krajina nevídanej krásy: Poďte sa s nami zaľúbiť do Nového Zélandu!
A počas tej cesty sa tvária všetci veľmi seriózne. Nonstop ťukajú do smartfónov, od ktorých nezodvihnú hlavu ani vtedy, ak niektorého z cestujúcich pricviknú dvere metra či vlaku. Napriek mojim sotva 165 centimetrom mi aj tak vždy vytŕčala hlava z davu v dopravných prostriedkoch, čím jednoznačne narážam na nízky vzrast Japoncov a tým sa zvyšujúce sebavedomie nízkej Európanky. Tak som videla cez celý vozeň chudáka pána priškripnutého dverami, ako sa len tak-tak, so zlomenými okuliarmi, pretlačil dovnútra, kým sa vlak stihol pohnúť. Skutočne si ho nikto nevšímal, neopýtal sa ho, či je v poriadku, všetci sa tvárili akoby nič. Lebo je to v ich ponímaní trapas a oni ho nechceli uviesť ešte do väčších rozpakov.
Budia dojem, že si jeden druhého vôbec nevšímajú a málokedy medzi sebou nezáväzne konverzujú. Prvé moje ponaučenie teda znie: treba si na seba dávať pozor, lebo keď sa mi tu niečo stane, asi si na pomoc chvíľu počkám. Hneď druhým ponaučením je, že na znalosť angličtiny, nemčiny či pár semestrov španielčiny sa tu neoplatí spoliehať. Japonci sú hrdí lokálpatrioti a japončina väčšine z nich na život bohato vystačí. Štatisticky mi to vyšlo, že asi jeden z desiatich oslovených vám dokáže poradiť, ak sa opýtate na cestu či chcete poradiť v obchode.
Na túlanie po krajine preto potrebujete buď perfektný navigačný systém, dobrú prekladaciu appku, alebo kvantum trpezlivosti. Ale nemajte strach, Japonci jej majú dosť a keď ich už o pomoc požiadate, neodmietnu vás. A ak aj po japonsky neviete, čo je, predpokladám, prípad bežného Slováka, už základné ohajo (ahoj), koničiva (dobrý deň) a arigato (ďakujem) dokážu prelomiť ľady.
Fenomén karaoke
Japonsko je vraj najkrajšie na jar, keď kvitnú sakury, a na jeseň, keď sa sfarbuje lístie. Ak ide o sakury, môžem to stopercentne potvrdiť. Mestá sú zahalené do ružovej farby a pod každou rozkvitnutou sakurou objavíte sedieť skupinku Japoncov. Užívajú si toto krátke obdobie zvané hanami, teda stretávanie a piknikovanie pod stromami. Romantika ako vyšitá, ktorú však v známom parku Yoyogi dohnali do extrému.
V sade plnom sakúr sme objavili tisíce ľudí, hlava na hlave, sediac jeden vedľa druhého. Celé partie, ktoré si tu rozprestreli obrovské deky, priniesli prenosné chladničky s drinkmi a jedlom a takto masovo si tu užívajú víkendy na prelome marca a apríla. Zrazu som videla všetky tie vážne zamyslené tváre z dopravných prostriedkov totálne uvoľnené, veselé, hulákajúce a zabávajúce sa.
Čítajte viac:
Zarábam z pláže: Odvážni Slováci vycestovali a našli prácu snov
A na to im stačilo len pár pohárov vína a štamperlíkov saké. Na uvoľnenie po náročnej práci majú ešte jednu super vychytávku – karaoke. Japonci ju milujú a podľa serióznych kultúrnych prieskumov sa ročne viac Japoncov zúčastní na karaoke než na ich tradičných čajových obradoch. A to už je čo povedať, lebo tie sú pre miestnych priam alfou a omegou. Ale späť ku karaoke. Ani my sme neodolali. Kamarát Ewoor, Slovák žijúci už 17 rokov v Japonsku, nás vzal v Tokiu na pravé karaoke priamo pri najrušnejšej križovatke sveta Šibuja.
Predplatili sme si drobnú miestnosť na 2 hodiny. V cene boli drinky. Áno, alkoholické. Lebo všetci dobre vieme, že najlepšie sa laikovi spieva po pár frťanoch. A vedia to aj v Japonsku. Prevažne mužské partie si takto spolu po práci chodia vyraziť z kopýtka. Kým u nás sme ochotní hanbu za falošný spev prežiť pred celým barom, hanbliví Japonci si vymysleli na spev tieto malé súkromné miestnosti. Vždy som vedela, že karaoke je zábava, ale tu som sa teda bavila tak, až ma museli chalani odtrnúť od mikrofónu a obrazovky. Aby sme ešte čo- -to z nočného Tokia stihli. Lebo toto mesto nikdy nespí.
Pocikaná ulička
Jednou z najznámejších tokijských atrakcií je jednoznačne Tokyo Sky Tree, druhá najvyššia budova sveta. So svojimi 634 metrami sa umiestnila hneď za dubajskou Burdž Chalífa a za priaznivých podmienok z nej dovidíte až na najvyššiu japonskú horu Fudži. Jej končiare sú väčšinu roka pokryté snehom a, ako mnoho japonských miest, aj táto hora je posvätná. Ročne sa na ňu vyškriabu státisíce turistov napriek tomu, že stále ide o aktívnu sopku. Zvyčajne sa však nad Tokiom vznáša opar znečisteného vzduchu, preto tu už nikoho neprekvapia rúška na tvári, s ktorými chodí väčšina obyvateľstva.
Čítajte viac:
Raj (nielen) pre lyžiarov: Dokonalá jarná dovolenka vás čaká jedine v Nassfelde!
Tour de svet: Michal & Eva všetko predali, aby mohli cestovať
Cestovanie bez bolesti: Predíďte nepríjemných scenárom vďaka pár trikom
A kto príde do hlavného mesta Japonska, nesmie vynechať piss alley, čiže pocikanú uličku. Áno, má lákavý názov a o to väčšmi ma lákala. Kúsok od stanice Šindžuku je spleť úzkych uličiek s podnikmi. Voľakedy vraj bola táto oblasť plná kriminálnikov a ožranov, ktorí si počas bujarých opijášov neváhali uľaviť kdekoľvek, preto ten názov. Architektúra sa za tie roky veľmi nezmenila a stále tu nájdete množstvo maličkých barov a reštaurácií, v ktorých pripravujú tradičné grilované mäská na paličke yakitori. Do reštiky sa zmestí tak osem hostí a ak sem zablúdi turista, väčšinou na neho domáci zazerajú.
A ak ste im veľmi nesympatický, Japonec pokojne zaberie aj dve stoličky, aby ste si k nemu náhodou neprisadli. Nám sa to, našťastie, nestalo, pretože my sme sympatickí a miestečko sme našli. No a čo, že som sa cítila ako v staničnom bufete? Výpary z grilu, hluk, prekrikujúci sa zákazníci, ale autentická atmosféra a chutné jedlo to dostatočne vyvážili.
Módny raj
Štvrť Haradžuku bola na mojom japonskom „to do“ liste, odkedy Gwen Stefani pred rokmi spropagovala bláznivý lolitkovský look na svojich koncertoch za účasti tanečníc, ktoré nazvala „Harajuku girls“. Boli časy, keď sa v uliciach Tokia pravidelne stretávali stovky fanúšikov manga, preoblečení do kostýmov komiksových hrdinov či rozkošných školáčok. Nesmeli im chýbať bláznivé farebné účesy ani mejkap, no dnes ich na ulici už veľmi nestretnete. A ak náhodou niekde budú, tak určite vo štvrti Haradžuku. Tá je známa ako najmódnejšia časť Tokia.
Na preplnenej ulici Takeshita nájdete kopu obchodíkov s oblečením. Medzi nimi priamo s lolitkovskými šatočkami, ale aj metalové či punkové zákutia s vybíjanými bundami i nohavicami. Predavačka mi svätosväte tvrdila, že k nej pravidelne chodieva nakupovať aj Duff McKagan z Guns N’ Roses. Najväčší nátresk som však zažila v obchode s farebnými ponožkami od výmyslu sveta. Japonci ponožky milujú a fakt som si začala všímať, že ich nosia vždy a ku všetkému. Áno, aj do sandálov. Prisahám, že počas mojej návštevy som nevidela jediné holé japonské chodidlá.
Čítajte viac:
Hviezdna dovolenka: Na tomto mieste stretnete najviac celebrít
Z Takeshity sa však plynulo viete presunúť do totálneho vintage raja. Rozvetvené uličky plné obchodov s vintage oblečením, kúsky, ktoré dnes už ťažko zoženiete, limitované kolekcie, ktorým zub času len a len pridáva na hodnote a ktoré v módnom ponímaní nikdy nestarnú. Na svoje si prídu aj milovníčky luxusných značiek a najnovších kúskov od svetových návrhárov. Neďaleký bulvár Omotesando je malé japonské Champs-Élysées. Nebudem klamať, cestu z hotela do Haradžuku som poznala už naspamäť. Lebo s módou je to ako s tým nápojom – keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Jedna návšteva nestačí.
Šinkansenom do Osaky
Po Japonsku sa dá prepravovať všemožnými dopravnými prostriedkami, no za vyskúšanie rozhodne stojí ich slávny šinkansen. Rýchlosťou 250 km/h sa dostanete expresne rýchlo do takmer všetkých kútov krajiny. My sme zvolili Osaku, tretie najväčšie japonské mesto. Aj tu mnoho rodičov privádzajú do zúfalstva ich dospelí synovia, ktorí sa akosi nechcú ženiť. Je všeobecne známe, že mnohí Japonci preferujú skôr vzťahy s virtuálnymi priateľkami a po reálne nežné pohladenie si chodia napríklad do miestnej štvrte Tobita Šinči.
Miestny red light district sa však od známych amsterdamských červených uličiek v niečom líši. Mladé, krásne a sporo odeté slečny sediace vo výkladoch sú pod prísnym dohľadom starších, zväčša tučných a škaredých bordelmám. Kým mladá sa na okoloidúceho muža milo usmieva (kým si nevšimne, že za ním kráča jeho priateľka, vtedy hanblivo sklopí zrak), stará zamračene zazerá a premeriava si každého chlapa.
A práve s ňou, v prípade záujmu o dievčinu, urobíte biznis. A ten im dobre vynáša. Ale pozor, krásne a povoľné dievčatá nie sú jediným dôvodom, pre ktorý sa oplatí vyraziť do Osaky. Za návštevu stojí napríklad krásny historický zámok Osaka- -jo, z ktorého je úžasný výhľad na mesto. Alebo tu nájdete aj zábavný park Universal Studios s množstvom atrakcií pre deti.
Či už s nimi, alebo radšej bez, večer si zase vyrazte do štvrte Dotombori plnej zábavy pre dospelých v podobe barov, reštaurácií, divadiel a megalomanských svetelných reklám priťahujúcich pohľady a objektívy kamier turistov.
Mesto, kde stretnete gejše
Ak ste prišli do Japonska za históriou, nič tradičnejšie ako mesto Kjóto pravdepodobne nenájdete. Od Osaky je vzdialené len päťdesiat kilometrov a väčšina ľudí sem vyráža len na jednodňový výlet. Oveľa väčší zážitok vás však čaká vtedy, ak sa ubytujete v jednom z miestnych ryokanov. To sú tradičné japonské domy s posuvnými papierovými stenami, prízemným stolíkom a vankúšmi namiesto stoličiek.
Čítajte viac:
Dovolenka so svojim ex: Prečo sa na ňu oplatí ísť?
Postele v nich ani nehľadajte. Po zotmení, kým budete na večeri, vám prídu rozložiť na zem matrace, na ktorých spávali, a možno ešte stále niekde spávajú, starí Japonci. Počas raňajok ich zase odpracú, aby cez deň nezavadzali. Tu vám pravé gejše pripravia tradičný čajový rituál a vyskúšať si môžete aj kúpeľ v horúcom onsene. Onsen sú tradičné japonské kúpele s termálnou vodou zohriatou na 40 stupňov, prípadne aj viac. Ide o šintoistický očistný rituál s presnými pravidlami. Mužský a ženský onsen je prísne oddelený a plavky sú v ňom zakázané.
Našťastie, v tom mojom som bola sama, tak som hanblivosť zahodila za hlavu. A s mužom sme sa nenápadne rozprávali cez paraván, ktorý naše onseny oddeľoval. Takýto kúpeľ padne vhod najmä po celom dni obiehania pamiatok a chrámov, ktorých je v Kjóte neúrekom. Určite nevynechajte najznámejší budhistický chrám Kiyomizu- -dera, pri ktorého stavbe sa nepoužil ani jediný klinec. Je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO, podobne ako ďalších sedemnásť miest v Kjóte. Medzi nimi aj známy zlatý chrám Kinkaku-ji, ktorý má steny ozdobené pravým zlatom a na slnku sa krásne ligocú.
A, samozrejme, nesmiem zabudnúť na svätyne, ktoré vyzerajú ako brány na vysokých pilieroch. Najviac ich objavíte práve v Kjóte pod názvom Fushimi Inari-taisha. Ide o štvorkilometrový výstup do hôr, kde celú cestu kráčate popod tisíce veľkých červených svätýň. Aj tu, tak ako pri všetkých japonských chrámoch, si môžete kúpiť kúsok šťastia v podobe talizmanov Omamori.
Japonci na ochranné amulety veria a vždy za ne nejaké tie jeny oplieskajú, len nech sa ich šťastie drží, plnia sa im tajné túžby a všetko zlo ich zďaleka obchádza. Lebo áno, Japonci sú iní, tak trošku čudáci. Aj ich krajina na prvý pohľad môže turistom pripadať netradične. Ale viete čo? Aj tak by som sa tam hneď zajtra pokojne odsťahovala. Lebo to zvláštne a pre Európana netradičné mi pripadalo veľmi príťažlivé a originálne. Pretože také je jednoducho Japonsko. Iné, ale neuveriteľne krásne.
Čítajte viac:
Horúce srdce Álp: Vychutnajte si nezabudnuteľný wellness s moderným talianskym espritom
Móda sa mení, miesto zostáva rovnaké: Tieto fotky sú toho jasným dôkazom!
Ruská umelkyňa mení celebrity na kreslené postavičky: Pozrite, aké sú chutné!
Top 25 hotelov po celom svete očami cestovateľov: Ich luxus a jedinečnosť vás dostane!
