V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Aké má vedľajšie účinky a&nbsp;čo o&nbsp;nej vieme? MUDr. Peter Kovačovič, lekár psychiatrickej nemocnice v&nbsp;Pezinku, vyvracia mnohé mýty, ktoré o&nbsp;antidepresívach kolujú.

Povedzme si na úvod, čo presne antidepresíva sú, čím sa líšia od iných liekov a&nbsp;ako fungujú na náš organizmus.

Tieto lieky slúžia na úľavu od depresívnych symptómov a&nbsp;viacerých psychiatrických ochorení, no čiastočne môžu pomôcť aj pri iných diagnózach. Pôsobia predovšetkým na náš mozog. Zaujímavé je, že boli vynájdené v&nbsp;50. rokoch minulého storočia úplne náhodou, keď sa testoval nový liek na tuberkulózu. Lekári v&nbsp;New Yorku si všimli, že u&nbsp;pacientov dochádzalo zároveň k&nbsp;zlepšeniu nálady. Bol to taký malý zázrak, ktorý otvoril Pandorinu skrinku a&nbsp;začalo sa nielen viac hovoriť o&nbsp;týchto diagnózach, ale aj zisťovať, ako môžu podobné látky ovplyvňovať našu náladu.

Nepoznám človeka, ktorý by aspoň raz v&nbsp;živote nepovedal, že má depku. Lenže nie je depka ako depka. Aký je rozdiel medzi depresiou ako diagnózou a&nbsp;„obyčajným“ smútkom či stavom letargie?

Je úplne normálne cítiť sa nešťastný a&nbsp;smutný v&nbsp;rôznych životných situáciách, či už je to náročné obdobie v&nbsp;škole, v&nbsp;práci, pri finančných problémoch, alebo keď nám zo­mrie niekto blízky. S&nbsp;týmto smútkom vám antidepresíva nepomôžu, je prirodzené odsmútiť si nejaký čas. Ak sa však k&nbsp;tomu pridajú problémy so spánkom, neustála vyčerpanosť, náladovosť, človek je podráždený a&nbsp;iritujú ho maličkosti, ktoré mu predtým nevadili, či dokonca premýšľa nad tým, že si ublíži, vtedy sa už klinicky bavíme o&nbsp;depresii. Ak tento stav pretrváva viac než dva týždne, mal by sa na to pozrieť odborník. Ten vyhodnotí, či je to depresia alebo len dlhodobejšia reakcia na istú udalosť.

Čo presne sa vtedy deje v&nbsp;mozgu človeka s&nbsp;diagnostikovanou depresiou?

Ľudia s&nbsp;depresiou majú narušenú komunikáciu medzi jednotlivými zložkami v&nbsp;mozgu. Táto komunikácia prebieha pomocou takzvaných neurotransmiterov, ku ktorým patria napríklad sérotonín, dopamín či noradrenalín. Ich poruchy sú charakteristické pre niektoré neurologické a&nbsp;psychiatrické ochorenia, trebárs aj spomínaná depresia. Dalo by sa zjednodušene povedať, že mozog je vtedy podvyživený, v&nbsp;istých miestach sa scvrkáva. Antidepresívami tieto podvyživené časti mozgu dostávajú akési hnojivo.

Predpokladám, že neexistuje len jeden univerzálny druh. Aké antidepresíva poznáme?

Úplne prvé boli na báze toho pôvodného lieku na tuberkulózu. Dnes už však máme moderné antidepresíva známe ako SSRI, ktoré upravujú funkciu sérotonínu či SNRI, ktoré reagujú navyše s&nbsp;noradrenalínom. No a&nbsp;potom niekoľko ďalších skupín, podľa toho, na ktoré neurotransmitery v&nbsp;mozgu účinkujú. Je ich celkom dosť. Vo svete aj u&nbsp;nás sa najčastejšie predpisujú práve SSRI, ktoré majú najmenej nežiaducich účinkov. Sú na trhu pomerne dlho, je s&nbsp;nimi dobrá skúsenosť, sú efektívne a&nbsp;pomerne bezpečné. Môžu ich užívať dokonca aj deti či tehotné a&nbsp;dojčiace ženy.

Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.

Predpisuje ich výlučne psychiater?

Väčšinu áno, no niektoré môže predpísať aj všeobecný lekár. Podľa mňa je však vždy lepšie poradiť sa so psychiatrom. Postup je väčšinou taký, že človek buď sám na sebe zbadá nejaké príznaky, alebo mu naznačia jeho blízki, ak spozorujú, že niečo nie je v&nbsp;poriadku. Netreba sa báť či hanbiť vyhľadať na začiatok minimálne psychologickú pomoc. Psychológ by mal byť dostatočne trénovaný na to, aby človeka vedel nasmerovať, či potrebuje aj psychiatrickú pomoc alebo nie. Na psychiatra sa dá obrátiť aj priamo, výmenný lístok k&nbsp;nemu netreba.

Návšteva psychológa už dnes nie je také tabu, no psychiater je pre väčšinu ľudí stále tak trochu strašiak, nemyslíte?

Súvisí to s&nbsp;tým, že lieči závažnejšie stavy, ktoré sa nedajú vyliečiť len rozhovormi. Myslím si však, že povedomie o&nbsp;depresii a&nbsp;iných podobných poruchách, ako sú mánia, úzkostné stavy a&nbsp;podobne, sa v&nbsp;posledných rokoch zlepšuje. Ľudia sú otvorenejší a&nbsp;viac sa o&nbsp;tom rozprávajú. Pred tridsiatimi rokmi to bolo veľké tabu. Aj keď stať sa to môže každému, týka sa to všetkých sociálnych či spoločenských vrstiev aj každej vekovej skupiny. Nie je to zlyhanie, keď sa človek dostane či už do psychiatrickej ambulancie, alebo dokonca do nemocnice či liečebne. Nie je hanba vypýtať si pomoc, keď sa človek necíti dobre. My sa na každého pacienta pozeráme rovnako. U&nbsp;nás v&nbsp;Pezinku máme okrem akútnych oddelení pre vážne prípady úplne otvorené oddelenia, vynovené, kde to vyzerá skoro ako v&nbsp;hoteli. A&nbsp;kazajky sa už dávno nepoužívajú.

Dajú sa napríklad rôzne tabletky na upokojenie považovať tiež za antidepresíva?

To sú skôr cukríky. Odborne ich nazývame anxiolytiká, čiže rozpúšťače úzkosti. Chemicky sú to úplne iné zlúčeniny, pôsobia okamžite, preto sú často zneužívané, lebo človeku ponúkajú úľavu od ťažkostí prakticky niekoľko minút po tom, ako ich prehltne. Ale nie sú to antidepresíva. Efekt antidepresív nastáva až po niekoľkých týždňoch. Chvíľu im trvá, kým sa to v&nbsp;mozgu pacienta upraví a&nbsp;pocíti úľavu, zlepšenie nálady a&nbsp;ústup prejavov depresie. Zatiaľ čo tieto anxiolytiká pôsobia akútne, rozpustia úzkosť, ale so samotným ochorením nespravia nič.

Štatistiky ukazujú, že užívateľov antidepresív u&nbsp;nás každým rokom pribúda. Veľmi tomu vraj dopomohla aj kovidová pandémia. Užívajú ich podľa vás Slováci nadmerne?

Ťažko povedať, či to súvisí s&nbsp;dobou alebo s&nbsp;dostupnosťou, no myslím si, že na Slovensku je to tak akurát, ani veľa, ani málo. S&nbsp;čím máme skôr problém, sú tie xanaxy a&nbsp;lexauriny, ktoré patria do skupiny benzodiazepínov. Tie naozaj užívame vo veľkej miere, viac ako napríklad v&nbsp;Česku. Človek by sa k&nbsp;nim nemal dostať bez predpisu, ale stáva sa to, dokonca som počul, že ich ľudia nakupujú aj na online bazároch. Možno to súvisí s&nbsp;tým, že máme tendenciu hľadať skôr nejaké skratkovité riešenia.

Čo si môžeme spôsobiť dlhodobým užívaním týchto liekov?

V&nbsp;prvom rade závislosť, ktorá je ťažšia ako od alkoholu. Ťažšie sa od nich odvyká, naše problémy sa nimi len prehlbujú a&nbsp;po nejakom čase máme tendencie zvyšovať ich dávky. My nimi problém neriešime, iba ho plátame. Je to taký bludný kruh. Navyše vyslovene poškodzujú mozog, keď môže dôjsť až k&nbsp;rozvoju demencie. Tieto lieky len preklenú akútny stav, keď je človek vo veľkom strese a&nbsp;masívnej úzkosti, nie sú vhodné na dlhodobé užívanie. Samoliečba benzodiazepínmi je vážne nebezpečná. Ak dlhodobo pociťujeme nejaké problémy, je lepšie brať antidepresíva, ako sa dopovať týmto.

Ako je to teda s&nbsp;dávkovaním antidepresív a&nbsp;na čo si dať počas ich užívania pozor?

Každý liek má špecifické dávkovanie. Dnes sa väčšina antidepresív užíva raz denne, väčšinou ráno. Dôležitá je pravidelnosť, aby nevznikali chyby v&nbsp;dávkovaní, keď človek zabudne. Pozor si treba dať na kombinovanie s&nbsp;alkoholom, ktorý má tendenciu depresiu vytvárať. Ak sa niekto lieči na depresiu a&nbsp;zároveň pije alkohol, tak mu antidepresíva buď nepomôžu, alebo pomôžu len čiastočne. O&nbsp;nedostatočnom účinku sa dá hovoriť aj vtedy, ak pacient nemá vhodný liek, pretože tie často nesadnú na prvýkrát. Niekomu dokonca nesadnú ani po piatej výmene. Najdôležitejšie je nájsť správne antidepresíva, čo býva dlhší proces. To súvisí aj s&nbsp;inými problémami, ktoré človek má, a&nbsp;môžu sa len tváriť ako depresia. Finančné problémy alebo chronické partnerské konflikty antidepresívami nevyriešime.

Často sa však hovorí o&nbsp;vedľajších účinkoch antidepresív...

Pri tých novších SSRI je ich menej, no môžu sa v&nbsp;prvých týždňoch po nasadení objaviť poruchy spojené s&nbsp;trávením, nechutenstvo, plynatosť či dokonca vracanie. Takisto bolesti hlavy, ale nie je to pravidlo. Ľudia majú často tendenciu sa na začiatku viac kontrolovať a&nbsp;všímať si rôzne zmeny, ale napríklad také nechutenstvo je očakávaný efekt, lebo sérotonín, na ktorý antidepresíva pôsobia, máme aj v&nbsp;tráviacom trakte, takže aj tam sa niečo mení. Netreba sa ich však báť, po niekoľkých dňoch to zvyčajne odznie.

Nespomenuli ste znížené libido...

Čakal som, že sa na to opýtate. To je taký nešťastný nežiaduci účinok. Bolo by zavádzajúce, keby sme ho nespomenuli. Najmä pri SSRI antidepresívach je to pomerne charakteristické. Nedá sa vyslovene povedať, že keď ich začneme brať, prestane nám to fungovať v&nbsp;posteli, no pacientom môže dlhšie trvať dosiahnutie orgazmu a&nbsp;niekto môže mať zníženú&nbsp;chuť na sex. Existujú lieky, ktoré túto sexuálnu dysfunkciu nespôsobujú, takže odporúčam poradiť sa s&nbsp;lekárom. Horšie je, keď je pacient s&nbsp;depresiou pomerne dobre liečený, no trápi ho tento problém a liek svojvoľne vysadí. To sa môže&nbsp;skončiť návratom depresie. Radšej o&nbsp;tom treba so psychiatrom hovoriť, lekári vedia, že sa to deje.

Ani vysadiť antidepresíva po liečbe však nie je jednoduchý proces...

Dá sa to urobiť aj zo dňa na deň, ale hrozí riziko, že nastane syndróm z vysadenia. Keď zrazu vysadíte niečo, na čo je mozog zvyknutý, bude na chvíľu zmätený. Z fyzickej stránky sa ľudia najčastejšie sťažujú na zvýšenú podráždenosť, môžu sa objaviť migrény, mravčenie v končatinách aj v hlave. Trošku to pripomína stav podobný depresii, no netreba sa báť, že keď liečbu vysadíme, hneď sa vráti depresia. To sa nestane, lebo už nastali isté zmeny v mozgu, niečo sa v ňom preprogramovalo. Ide skôr o diskomfort po vysadení, nie relaps, ktorý často odznie po niekoľkých týždňoch. Dá sa to vyriešiť postupným vysádzaním a znižovaním dávok pod kontrolou lekára. Určite neodporúčam vysádzať antidepresíva svojvoľne.

Ako dlho treba mozog, ako ste povedali, „hnojiť“ antidepresívami? Je to celoživotná záležitosť?

Vôbec nie. Väčšina ľudí ich berie dlhšie, no hovorí sa, že efekt by sa mal dostaviť už po troch mesiacoch, čiže prejavy depresie odídu a človek sa cíti normálne. Nie lepšie, ale normálne, tak, ako by sa mal cítiť. Necíti sa šťastnejší ako iní zdraví ľudia ani preňho nesvieti slnko jasnejšie ako pre ostatných. Nie sú to drogy, nevzniká od nich závislosť. Tá vzniká od toho, čo máme tendenciu vyhľadávať, po čom sa cítime dobre, to sú tie benzodiazepíny či alkohol. Keď si dáme antidepresíva, tak v zásade necítime nič ani sa nám hneď nezdá, že sa niečo deje. Až po pár týždňoch si všimnete, že svet už nie je taký ponurý a negatívny, že máte tendenciu viac si všímať pozitívne stránky života.

Môže sa depresia po nejakom čase opäť vrátiť?

Žiaľ, stáva sa to. Depresia má tendenciu sa vracať. Sú prípady, keď sa aj pacienti, ktorí boli hospitalizovaní, uzdravia a už nikdy nebudú antidepresíva potrebovať. Ale časť pacientov aj po vyliečení, keď príde nejaká iná životná udalosť s odstupom času, môže u nich depresiu znovu vyvolať. Deje sa to však aj spontánne, bez jasného spúšťača. Niektorí ľudia sú skrátka citlivejší, majú citlivejšie nervy a na to, aby sa im choroba vrátila, nepotrebujú ani prežiť nejakú náročnú situáciu.

Dá sa teda povedať, že nám antidepresíva skutočne dokážu navodiť pocit šťastia?

Nie celkom, no rozhodne vyťahujú človeka z depresie. Ak sa cíti zle alebo horšie, než by sa mal, tak ho vytiahnu niekam na 70 až 90 percent toho normálu. Ideálne až na 100 percent. Myslím si, že človek by sa nemal cítiť zle. Naozaj to nie je nutné, ak existujú možnosti, ako sa uzdraviť a prinavrátiť si do života optimizmus.

Vyštudoval na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v&nbsp;Brne. Od roku 2018 pôsobí ako lekár v&nbsp;Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v&nbsp;Pezinku. Počas svojej praxe sa venoval manažmentu kompletného spektra psychiatrických diagnóz u&nbsp;dospelých pacientov. Publikoval v&nbsp;slovenskom psychiatrickom časopise a&nbsp;prednášal na odborných podujatiach.

Aký je rozdiel medzi depkou a skutočnou depresiou? Takéto sú fakty a mýty o antidepresívach

Anna Onderková

Autor článku

Anna Onderková

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

Aký je rozdiel medzi depkou a skutočnou depresiou? Takéto sú fakty a mýty o antidepresívach

Anna Onderková

Súvisiace články

Bežný beauty produkt Meghan Markle rozžiari pleť tak, že nepotrebujete mejkap

Iná krajina, iné tajomstvá krásy: Kopírujte od cudziniek ich beauty triky, fakt fungujú

Krém, mlieko alebo olej? Čo na opaľovanie podľa typu pleti?

Pomoc, som v totálnom strese: Ak sa to týka aj vás, zaberá aj TÁTO jedna vec

Toto je PRAVDA o parabénoch v kozmetike: Prečo sú škodlivé a dá sa bez nich fungovať?

Autor článku

Anna Onderková

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás