Najväčšou školou šetrenia boli pre mňa študentské časy. A boli to časy, keď som mala hlboko do vrecka, asi to poznáte. Na raňajky jablko, na obed párok v rožku, na večeru zase jablko. Našťastie, moja kamoška, s ktorou som sa delila o internátnu izbu, naše menu ako zachraňovala. Randila totiž s frajerom, ktorý mal otca mäsiara. Vždy keď ju navštívil, vyfasovali sme igelitku údenín a týždeň sme žili na šunke, na párkoch a salámach. Samozrejme, bez chleba. Na ten už nezostalo. Ale myslím, že keby sme aj mali vtedy peniaze, neminuli by sme ich na jedlo, radšej by sme ich vrazili do handier. Toľko spomienky na časy dávno minulé.

Život na veľkom

Keď som začala pracovať, žila som osud klasickej kancelárskej krysy. Domov som sa vracala po nociach, v chladničke ma čakali len energetické drinky a svetielko. Obedovala som v kantínach či reštauráciách v centre mesta a potraviny nakupovala len na predražených čerpačkách. No potom prišiel zlom. Raz večer, keď som vyhadzovala tie kopy bločkov z peňaženky, mi to docvaklo. Že nenormálne veľa míňam. A tak som si našla nový cieľ. Rozhodla som sa vyskúšať, koľko dokážem ušetriť, ak si začnem uvedomovať, čo nakupujem. Začala som teda strážiť svoje potreby, čiže nutnosti, bez ktorých sa žiadna mladá baba nezaobíde, aj zoškrtať „nevyhnutné“ chúťky, bez ktorých sa dá hravo prežiť. Vyplatilo sa a dnes mám vlastné triky, ako ušetriť. Nech sa páči, nemáte za čo.

Jedlo

Zoberme si len taký bežný chlieb. Ten som pôvodne kupovala hocikde a hocijaký. Zamerala som sa teda na druh, ktorý mi chutí, zistila som, že rozdiel v cene v rôznych obchodoch je až dvojnásobný. Maslo som našla o tretinu lacnejšie v Rakúsku a recept na najlepší hovädzí vývar som si vypýtala od mamy. Je zo špikových kostí a kúska mäsa a nie z kopy drahej hovädziny, ako som ho varila ja. Keď si vyrátam, že len na obyčajnej polievke, ktorú môžem jesť aj dva dni, čiže celý víkend, dnes dokážem ušetriť aj desať eur, najradšej by som sa prefackala za to, aká som bola hlúpa a rozhadzovačná. Lebo desať eur už je cifra, kvôli ktorej sa oplatí premýšľať, najmä ak si ju vynásobíte číslom štyri, pretože toľko víkendov má jeden mesiac. Postupne som sa tak nastavila na stravovací model svojho detstva. Mäso raz za týždeň, ryby raz za týždeň a zvyšok cestoviny a zelenina. Veľa zeleniny. Kupovať som ju začala od pestovateľov, ktorých som našla na sociálnych sieťach. Ani domáci samozber nie je na zahodenie, tak si dokážete doslova za drobné priniesť domov paradajky, šalát, jahody, marhule aj jablká.

Semienka z chutných paradajok môžete získať aj sami.
Zdroj: Profimedia

Časom sa mi podaril dokonca ešte lepší biznis, keď som ovocie a zeleninu začala meniť za vlastné domáce cestoviny. Stačilo, aby som si kúpila mlynček, inak ten istý, aký má doma moja mama celé roky v špajze. Aj leto mi prialo, dokonca aj na balkóne sa mi darilo pestovať vlastnú úrodu. Rajčiny, čili papričky, bylinky do ovocných štiav, aj úroda jahôd sa ukázala, ale len malá, pretože som ich nasadila prvý rok. A ešte čosi, začala som vo veľkom piecť. Za cenu jedného koláčika z pekárne urobím skoro celý plech. Navyše nechodím v práci na obedy, ale nosím si vlastné. Kúpila som si geniálne termonádoby, v ktorých jedlo vydrží teplé aj pol dňa, a zo zoznamu som vyškrtla aj minerálky a sladené vody. Nie je nič lepšie ako pohár vody, v ktorej vonia vlastnoručne vypestovaná mäta či medovka. Minule som si dala tú námahu, všetky náklady si spočítala a vyšlo mi, že takto každý mesiac ušetrím vyše stopäťdesiat eur. Áno, žiada si to trošku námahy aj každodenné rozmýšľanie, čo zase budem variť, ale nič v živote nemáte zadarmo.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.