Tamaru vám určite nemusíme špeciálne predstavovať. Úspešná novinárka, moderátorka, spisovateľka, veľká milovníčka slovenskej módy a najmä fanúšička folklóru. Kde sa objaví, tam zažiari svojou energiou a originalitou, no všetci si všímajú najmä jej nezameniteľný štýl. „Áno, mala som obdobie, keď som si dávala šiť rôzne rozprávkové šaty, ktoré boli o nespútanosti a možno aj jemnej rebélii,“ hovorí s úsmevom a spomína šaty od Michaely Ľuptákovej, ktoré v sebe mali všité kvety. Ale v skrini jej dodnes visí aj obrovská krinolína z krikľavoružového tylu od Lukáša Kimličku. „Keď som pred desiatimi rokmi krstila knihu, mala som na sebe papierové šaty z nadrozmernej obálky knihy. V posledných rokoch som však trošku uzemnená, teraz mám radšej nenápadnú a originálnu módu,“ prezrádza na seba Tamara, ktorá fandí najmä prírodným materiálom, nadčasovým strihom a minimalistickému dizajnu.

Zo značiek si obľúbila najmä slovenskú Neheru, z materiálov miluje ľan a v šatníku má aj pár kúskov z vintage butikov a sekáčov. Skromne hovorí, že si pokojne vystačí s ľanovým tričkom, džínsami a so sakom. „Môj štýl sa nedá až tak presne opísať. Často si vyberám kúsky zo svojej zbierky krojov, ktoré boli tradičným odevom roľníkov. Väčšinu starých originálnych kompletov mám zo Slovenska, ale do mojej zbierky pribudli aj kroje z Afganistanu, Vietnamu či Guatemaly.“ Ak sa nechystá na žiadnu špeciálnu príležitosť, staví skôr na pohodlné oblečenie a nenápadné líčenie. „Vek mi priniesol slobodu. Som tu len raz. Najdôležitejšie je, aby som sa cítila dobre sama so sebou, v sebe a potom sa to dá zvládnuť aj vo vzťahu s okolitým svetom.“

V šatníku má nakmä slovenskú módu a nechýbajú v ňom ani vintage kúsky zo sekáčov.
V šatníku má nakmä slovenskú módu a nechýbajú v ňom ani vintage kúsky zo sekáčov.
Zdroj: Branislav Šimončík

Aj to je dôvod, prečo Tamara so svojím vzhľadom veľmi neexperimentuje. „Dôležité je nájsť to najlepšie a potom sa toho držať. Posledný experiment bol pre mňa ten, že som si ostrihala ofinu. Cítim sa s ofinou veľmi pohodlne, strihám si ju sama podľa lepiacej pásky. Naučil ma to môj dobrý priateľ, najlepší lisabonský kaderník Cláudio Pacheco, ktorý berie za strihanie ofiny okolo sto eur. Raz mi povedal, namoč si ofinu, prilep na ňu pásku, ostrihaj to podľa nej a už mi sem nechoď. Tak sa toho držím,“ usmieva sa krásna tmavovláska, ktorá si už vyše pätnásť rokov vlasy nefarbí. Ani to neplánuje, má síce už zopár šedín, ale má ich veľmi rada.

Tamaru zaujíma aj história odievania a symbolika, ktorú si so sebou odev nesie. „Vidím ju v spoločenských aj politických súvislostiach. Je úžasné, čo všetko nám môže kultúra odievania poodhaliť. Keďže roky pracujem aj v odvetví módy, mám doma veľa kníh na túto tému, ale aj kúskov, ktoré sú u mňa skôr zo zberateľských dôvodov. Prešla som mnoho múzeí, trávila som stovky hodín s ľuďmi, ktorí mi rozprávali o pravidlách platných pri tradičnom odievaní. Celé hodiny som skúmala staré kusy oblečenia v rôznych depozitároch, bavila som sa s kustódkami, ktoré sa tejto téme venujú. Za tie roky som sa už aj ja čosi o tom naučila, dokážem trebárs rozoznať, kedy a kde vznikla výšivka na kroji. A keď sa dotknem starej látky, viem, ako a z ktorého materiálu bola zhotovená,“ fascinuje svojím rozprávaním.

Pokračovanie na ďalšej strane.