Som vydatá, som pribratá, z môjho lacného šampónu mi padajú vlasy a moja 58 ročná svokra má viac erotiky, ako ja. Juchuú!!!
Sobota:
9,30 kuchyňa. V desaťročnej spratej nočnej košeli, legínsoch s dierou na zadku a froté ponožkách zarábam cesto na synove lievance. Vo vlasoch mám dosť masti na ich vysmaženie. Nevrátila som sa z vojenskej misie v Afganistane, ani ma po nervovom kolapse práve neprepustili z psychiatrickej liečebne. Môj outfit je taká malá sobotná tradícia, ako tie lievance. Zbožňujem lenivé sobotné rána!
11,00 Muž lieta po byte s vysávačom, na mňa ostalo navštíviť uja kontajnera. Nerada, vonku mrzne. Navliekam si na legínsy tepláky, mužovu ušianku a páperovú vetrovku, ktorú som kúpila v časoch najväčšej slávy módneho tvorcu Calvina Miletiča. Aj popri hluku vysávača počujem, ako sa muž nahlas rehoce. To akože na mne?! Ako si tak recyklujem, prichádza ku kontajnerom suseda pani Marika, domová celebrita. Jej muž totiž robí finančníka. Pani Marika má lakované členkové čižmičky na 20 centimetrovom opätku a kompletná mejkap. V sobotu ráno, pri smetiakoch, ťava! Prihovorí sa mi: „Pani, nechcem váš uraziť, ale práve vyhadzujem nejaké topánky, čo už nenosím, možno by sa vám zišli!" Čože? Už len tvoje lakované diskoklepy mi chýbajú k šťastiu. Chvíľu trvá, kým mi zapne, že si ma poplietla z bezdomovcom!
14,30 gauč. Dieťa spí, ládujem arašidy, samozrejme pražené a solené. Mám kvôli rannému nedorozumeniu pokazenú náladu. Dobre by padlo, keby sme si s mužom...toto, hento, viete čo myslím. Lenže ten sedí pri počítači a kreslí. Keby som sa vyparila a prišla domov až po polnoci, ani by si to nevšimol. Obliekam páperku a idem fajčiť na balkón. Muž na mňa od počítača huláka, nech láskavo nestojím pri okne, lebo mu tienim!
