Ako je to možné? Chronicky zapálené sliznice alergika skôr napadnú rôzne vírusy či baktérie. Alergia je systémové ochorenie celého organizmu, hoci sa zvykne prejavovať lokálne. Samotnou alergickou nádchou trpí okolo 40 % detí a 15 až 30 % dospelých, v závislosti od ročného obdobia a miesta pobytu. Ide teda o rozšírenú chorobu, ktorá bez kontroly môže viesť dokonca k vážnym komplikáciám v podobe astmy, chronickej nádchy, častejších zápalov prínosových dutín či zápalov stredného ucha u detí.

Palina a ambrózia sú dva najsilnejšie peľové alergény jesene. Vyprodukujú milióny peľových zŕn a pozitívny kožný test na ne má takmer 80 % polinotikov. Alergici na palinu a ambróziu by sa v tomto období mali dôsledne venovať hygiene nosa, čo znamená jeho preplachovanie napríklad Vincentkou zo špeciálnej nosovej kanvičky, resp. sprejmi s morskou vodou (pre alergikov je vhodný ten s mangánom, lebo zabraňuje vylučovaniu histamínu) a takisto si často umývať vlasy. Samozrejme, je nevyhnutné užívať aj protialergické lieky v tabletách. Vie sa, že množstvo vírusov spúšťa hyperreaktivitu priedušiek, ktorá je podobná tej, čo vzniká následkom vystaveniu sa alergénom. Aj pri akútnych respiračných infekciách má niekedy krátkodobé užívanie antihistaminík svoj význam u detí aj dospelých.

Alergici môžu byť častejšie chorí

Odlíšiť alergickú nádchu od nealergickej môže byť niekedy ťažké. Alergia sa totiž naozaj môže prejavovať aj príznakmi, ktoré pripomínajú symptómy nejakej virózy. Pacienti môžu trpieť zvýšenou únavnosťou a mať aj mierne zvýšenú teplotu, ktorá je prejavom alergického zápalu v tele. V staršej literatúre sa senná nádcha nazývala dokonca letnou horúčkou. Nikdy to však nie je nad 38 stupňov Celzia. Až laboratórne vyšetrenia a negatívne kultivačné vyšetrenia, prípadne pravidelnosť opakovania prejavov v určitom období ukážu, že by mohlo ísť o alergické prejavy. Ako už bolo povedané, na alergickým zápalom prekrvené a oslabené sliznice ľahšie ,,nasadne" nejaká baktéria a môže dôjsť aj ku zmiešanej nádche alergicko-infekčného pôvodu.

Medzi hlavné znaky toho, že nejde o bežnú nádchu, patrí náhle podráždenie nosovej sliznice, svrbenie, intenzívne kýchanie a vodnatý výtok z nosa. Táto reakcia nastáva už po niekoľkých minútach od kontaktu s alergénom, najneskôr do pol hodiny. Po 4 až 6 hodinách od kontaktu s alergénom sa objaví tzv. neskorá fáza, ktorú sprevádza kýchanie a pretrvávajúce upchatie nosa.

Ak má človek zvýšenú teplotu, bolesť hrdla, svalov, výtok z nosa je hlienovitý, hustý, žlto až žltozeleno sfarbený, nos, hrdlo oči a uši nesvrbia a príznaky vymiznú v priebehu 7 – 10 dní, pravdepodobne ide o bežnú nádchu vyvolanú prechladnutím, nie o alergickú nádchu. Jej príčinou sú najčastejšie respiračné vírusy.

Alergici môžu byť častejšie chorí

Takéto príznaky nádchy sa liečia dostatkom tekutín, oddychom na lôžku, liekmi na zníženie teploty, proti bolesti hrdla, zvýšeným prísunom vitamínov. V rámci zvýšenia celkovej imunity môže alergikom aj nealergikom pomôcť prírodný liek Oscillococcinum.