Každý rok odborníci na ekológiu z prestížnych univerzít Yalovej a Columbijskej zostavia rebríček štátov, ktoré najviac dbajú o ochranu životného prostredia. Zelené krajiny si tento titul vyslúžili tým, že aktívne chránia a obnovujú prírodu, vo veľkom recyklujú, šetria prírodnými zdrojmi, využívajú <a rel="noopener" href="https://www.eco3energy.sk/fotovoltika-do-domacnosti/?design" target="_blank">obnoviteľnú energiu</a>, podporujú ekonomický rast bez použitia fosílnych palív, znižujú emisie CO₂, spotrebu uhlia či ropy a snažia sa o zlepšenie zdravia svojich občanov. Tí cestujú, ako inak, prevažne hromadnou dopravou alebo inými ekologickými variantmi.

Všetky tieto faktory sa následne premietnu do indexu environmentálnej výkonnosti (EPI – z angl. Environmental Performance Index), ktorý zohľadňuje aj kvalitu ovzdušia, biodiverzitu či pitnú vodu. Konečné skóre (od nula po sto) následne určí, ktorá krajina je z hľadiska ekológie najvhodnejšia pre život. Na chvoste sa so skóre len 18,9 umiestnila India. <strong>Slovensko sa s EPI 60 ocitlo tesne za Austráliou a len o málo sme predbehli Česko.</strong> No a krajina, ktorá rebríčku z minulého roka kraľuje, je Dánsko s ratingom 77,9. Ktoré ďalšie krajiny sa umiestnili v TOP 10?

Dánsko obhájilo svoje prvenstvo a už druhý rok po sebe je najzelenšou krajinou sveta vďaka účinnej ekologickej politike, ktorú postupne aplikuje do bežného života už niekoľko desaťročí. Zelená energia je hlavným cieľom krajiny, v súčasnosti približne dve tretiny dánskej elektriny pochádzajú z takzvaných čistých zdrojov a zaviazali sa, že do roku 2050 budú využívať sto percent <a rel="noopener" href="https://www.eco3energy.sk/tepelne-cerpadla-vzduch-voda/" target="_blank">obnoviteľnej energie</a>. Kodaň je jedným z najčistejších miest na svete, čo do veľkej miery súvisí s tým, že pred autami uprednostňujú bicykle a v najbližších troch rokoch sa chce stať prvým uhlíkovo neutrálnym hlavným mestom na svete.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE.</strong>

Spojené kráľovstvo si vyslúžilo pochvalu za zníženie emisií skleníkových plynov a získalo sto bodov za pitnú vodu a sanitáciu, čiže úpravu a likvidáciu odpadových vôd. V krajine je v súčasnosti takmer deväťtisíc veterných turbín, ktoré jej dodávajú udržateľnú a čistú energiu. Skóre EPI Spojeného kráľovstva sa za posledných desať rokov zvýšilo o 23 bodov, čo je druhý najvyšší nárast na svete za ten čas, hneď po Malte. Napriek svojej histórii, ktorá ekológii príliš nefandila, robí krajina obrovské pokroky a život v nej je pre ľudí čoraz príjemnejší a hlavne zdravší.

V minulosti bolo Fínsko niekoľkokrát na vrchole rebríčka, tentoraz si vyslúžilo tretie miesto, a to najmä vďaka obrovskému úsiliu chrániť moria, jazerá a trávnaté plochy. Tých nájdete v krajine neúrekom a sú hlavným lákadlom návštevníkov a pýchou obyvateľov. Nie náhodou sa Fínsku hovorí krajina tisícich jazier, tie majú čistú a neškodnú vodu. Fínsko má jeden z najhustejších lesných porastov na svete a účinne bojuje proti okysľovaniu pôdy, ktoré patrí k najväčším ekologickým problémom planéty.

Malta spravila za posledných desať rokov najväčší ekologický pokrok zo všetkých krajín sveta. Vysoké hodnotenia dostala najmä za ochranu stromov a zelene, podporu agroturistiky a suchozemskej biodiverzity. Takisto vďaka rozsiahlej sieti železníc, ktorú obyvatelia využívajú namiesto áut. Napriek tomu, že Malta bojuje s nedostatkom priestoru aj vody, vedie si celkom dobre, čomu dáte iste za pravdu, ak ste tento ostrov v Stredozemnom mori navštívili.

Švédsko je piata najzelenšia krajina na svete so skóre EPI 72,7. Je známe tým, že je jedným z najudržateľnejších štátov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a so silnými programami obnoviteľnej energie. Švédska vláda sa zaviazala, že do roku 2045 bude bez fosílnych palív a bude stopercentne využívať obnoviteľnú energiu. Je zvláštne, že zatiaľ čo Švédsko chráni svoje trávnaté plochy a mokrade mimoriadne dobre, nie je tak veľmi úspešné v ochrane lesov. Na tom musia ešte zapracovať.

Až 60 percent obyvateľov Luxemburska je presvedčených, že klimatickú zmenu treba riešiť a vláda by sa tomu mala aktívne venovať. To sa odráža v množstve zmien, ktoré sa v krajine udiali za posledné roky na ceste k udržateľnosti. Tento maličký štát je dôkazom, že skĺbiť vysokú životnú úroveň, jedno z najvyšších HDP na svete a zároveň budovať ekologické prostredie nie je nemožné. Zároveň do sveta hlásajú, že na skutočné riešenie klimatických zmien je potrebné globálne úsilie. Ministerka životného prostredia Carole Dieschbourgová pomohla pred pár rokmi vytvoriť Parížsku dohodu – medzinárodnú zmluvu o zmene klímy, ktorú podpísalo 192 krajín.

Pre mnohých je stále záhadou, ako sa podarilo Slovinsku, krásnej hornatej a zároveň prímorskej krajine, ostať relatívne mimo hlavného turistického záujmu. Pritom až tri pätiny jeho územia pokrývajú lesy a je treťou najlesnatejšou krajinou Európy. V roku 2016 bolo Slovinsko vyhlásené za prvú certifikovanú zelenú destináciu na svete a hlavné mesto Ľubľana za európske zelené hlavné mesto. Už roky patrí medzi najlepšie trvalo udržateľné miesta na planéte aj vďaka tomu, že má veľkú zónu bez áut a množstvo cyklochodníkov. Navyše majú mnohé hotely v meste prívlastok eko.

Naši západní susedia majú veľmi dobre našliapnuté, čo sa týka ekológie. Mnohí sme to mali možnosť vidieť na vlastné oči, stačí prejsť kúsok za hranice, však? V kategórii vitalita ekosystémov sa dokonca Rakúsko umiestnilo na špici zo všetkých 180 hodnotených štátov. Krajina sa nebála a prijala naozaj prísne normy kvality ovzdušia a vôd a vedie si veľmi dobre pri ochrane prírody i zvierat. Rakúsko je navyše jednou z popredných krajín vo výrobe biopotravín.

Vedeli ste, že Švajčiarsko je jednou z mála krajín, ktorá nemá na svojom území žiadnu skládku? Zhruba polovicu mestského odpadu Švajčiari recyklujú a druhú využívajú na výrobu energie. Krajina je významným lídrom v udržateľnosti a má vybudovaný špeciálny závod na zachytávanie nečistôt v ovzduší. Ich priezračné jazerá sú dôkazom, že sa o svoje vodstvo príkladne starajú a taktiež plánujú v blízkej budúcnosti využívať iba obnoviteľnú energiu.

Ostrovný štát, ktorý si mnohí zamilovali práve pre jeho nedotknutú prírodu, je dlhodobo oceňovaný pre svoju politiku šetrnú k životnému prostrediu. Obnoviteľná vodná a geotermálna energia tu hrá prím vďaka množstvu termálnych prameňov a riek. Ovzdušie je znečistené len minimálne a recyklovanie je pre Islanďanov samozrejmosťou. Je tiež jedinou zo 180 skúmaných krajín, ktorá od roku 2001 zaznamenala nulovú stratu biotopov. Vláda plánuje dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040 a do roku 2050 bude bez fosílnych palív, takže by sme mali v najbližších rokoch vidieť Island posúvať sa v rebríčku smerom nahor.