Aj keď už totiž nájdeme muža, pre ktorého sme ochotné pretrpieť pôrodné bolesti a predať jeho genofond aj ďalším generáciám, stále nemáme vyhraté, lebo...

Keď ste v osemdesiatom druhom chceli bývať s frajerom mimo domu svojich rodičov, museli ste sa zobrať. Zobrať sa a mať dieťa. A čo ste dostali? Na svadbe krištáľové poháre a vázy a od štátu ste po nejakom čase dostali aspoň vkusnú garsónku. Pri zvyšujúcom sa počte detí sa zvyšoval aj počet izieb bytu, ktorý ste dostali od štátu. A teraz ruku na srdce, kedy ste od tohto štátu za ostatných desať rokov dostali niečo iné ako upomienku? A nerátame ani kupónovú privatizáciu. Skrátka, je rok 2021 a skúste si spomenúť, kedy ste naposledy niečo od tohto štátu dostali. Pokojne si spomínajte, ja si počkám. Máte? Nie? Tak vidíte. Dostali ste tak akurát vzduch zadarmo. Mať dieťa dnes a pred tridsiatimi rokmi je rozdiel v istotách. Byt, podpora, nemuseli ste sa strachovať, že nebudete mať prácu, lebo pracovať museli všetci, bývať ste mali kde a mama vždy pomohla. A dnes? Dnes máte na krku hypotéku, s robotou to nevyzerá ružovo, mama pracuje, kým môže, a rozvodová krivka ide nebezpečne hore…

Nie sme naše mamy. Teda… Pred viac ako dvadsiatimi rokmi bolo dieťa vlastne jediná radosť, ktorú ste si mohli dopriať. Veď a čo iné? Nechodilo sa do cudziny, nemali sme pracovné cesty a naše mamy nepoznali golf, aerobik a necvičili jogu v húfoch. Ak teda chceli mať nejaké hobby, urobili si dieťa. My však máme o svojom voľnom čase úplne iné predstavy. Chodíme von, stretávame sa s kamarátmi, na víkend si kde-tu zaletíme. A rovnako naše mamy sa už nejako nehrabú do statusu „babička“. Ani naše mamy, kdesi okolo päťdesiatky, sa necítia na vnúča. Nechce sa im háčkovať, pliesť a šiť bundičky podľa strihov z časopisov. Majú pocit, že sú ešte mladé na to, aby sa starali o vnúča. Aj ony majú svoje záľuby. Skrátka, z dieťaťa už dnes nie je jediný zmysel života. Teda, pre tie, ktoré ho majú, áno. Ale ženy, ktoré ešte dieťa nemajú, majú milión ďalších priorít. Máme prácu, hypotéku a potrebujeme si občas vyčistiť hlavu. A o „resete“ máme inú predstavu, ako utierať špinavé dieťa od piškót a oprašovať kamaše.

A možno vám to už tiká. Možno by ste už chceli mať v náručí ten malý balíček plačúci a odkázaný len na vás. Ale možno žijete s chlapom, ktorému ani po tom, ako prekročil Kristove roky, plodenie nič nehovorí. Alebo je to taký nezodpovedný magor, že by ste mu nezverili ani psa. Jasné, muži sa vraj príchodom dieťaťa do domácnosti zmenia. Ako ho však dotlačiť k dieťaťu, keď to vôbec nechce? A chcete vôbec vy žiť s takým mužom? Budete sa cítiť šťastná aj o pár rokov, keď už sa vás na dieťa nebude vôbec nikto pýtať, pretože všetci sú zvyknutí na odpoveď<strong> „Ešte nie sme pripravení.“ </strong>Prípadne… Pozrite sa naokolo. A teraz si úprimne odpovedzte. Koľko funkčných párov po tridsiatke, ktoré majú deti, poznáte? Ja hovorím, že dva. Fakt. Poznám len dva manželské páry, ktoré majú po dve deti a žijú spolu. Nie je to málo? Od záväzku v podobe dieťaťa nás odrádzajú aj kamošky. Teda nie priamo ony, ale ich skúsenosti. Stavím sa, že máte viac rozvedených, opustených, samostatne žijúcich matiek v okolí, ako len viete teraz vymenovať. Zažili veľkú lásku, z ktorej v hormónovom ošiali splodili dieťa a teraz pracujú takmer dvanásť hodín denne, žijú v podnájme, lebo ich ten hajzel ešte aj o byt ošklbal, a starajú sa o dieťa. O dieťa, ktoré je raz za dva mesiace choré a treba s ním ostať doma. O dieťa, ktoré potrebuje raz za štvrťroka nové topánočky. Majú v opatere bezbranné dieťa, ktorému sa môže stať čokoľvek. A na všetko sú samy. Na peniaze, na starosti, na radosti aj na darčeky. Každá druhá sobota od 10.00 do 22.00 je ich jediné voľno od starostí. Myslíte si, že vám sa to stať nemôže? Aj ony si to hovorili. Aj toto je dôvod, pre ktorý mnohé z nás ešte nie sú matkami.

A možno to risknete. Ak však ani jeden z vás nie je dieťaťom niekoho, kto sprivatizoval polovicu Slovenska, budete to mať s bývaním ťažké. Najprv spoločná garsónka v prenájme, potom možno niečo väčšie, stále v prenájme, a príde otázka, čo ďalej. Odpoveď je TEORETICKY veľmi jednoduchá, banky vám ju ponúkajú tridsaťkrát denne. Volá sa to hypotéka. Najbližších 30 rokov teda budete musieť mesačne splácať nemalú sumu pre nejakú banku, kde vás čaká vybavovacia tortúra plná pečiatok, potvrdení a bezsenných nocí. Keď už vyriešite večnú dilemu, či domček na periférii, alebo veľký byt v&nbsp;širšom centre mesta, zistíte, že keď splatíte všetky mesačné šeky a odídu trvalé príkazy, tak si najbližšie roky aj tak nemôžete dovoliť ostať na materskej.

Máte okolo tridsiatky, vysokoškolský titul a povýšenie na dosah. Vo vlastnom byte vás čaká skvelý muž a v piatok večer kamošky v bare. Chcete toto všetko opustiť? Pardon, to je zlá otázka. Správne to znie: môžete si toto všetko dovoliť opustiť? Môžete na pár mesiacov odísť z práce, kde na vaše miesto už pár rokov čaká mladšia a cieľavedomejšia podriadená? Máte istotu, že sa budete môcť opäť vrátiť na svoje miesto? Ak ste zamestnaná, tak podľa zákona áno. Pokiaľ ste však živnostníčka, umelkyňa či podnikateľka, nič nie je isté. Ostáva vám dúfať a veriť, že vaše kontakty a pracovné vzťahy ostanú bezo zmeny. Ostanú? Pre veľa žien v mojom okolí je možno práve toto tá najzásadnejšia otázka. Hovoria, že si nemôžu dovoliť odísť z práce. Je to len forma alebo je to tak aj vo vašom prípade? Nie je to len výhovorka?

Peniaze treba mať na platenie šekov, plienok, hippiek a všetkého toho naokolo. Keď už teda odídete z práce, nebudete sa tam musieť už po pár týždňoch vrátiť? Je to jednoduchá rovnica. Máte tridsať, skvelý džob, úžasného muža, nežijete od výplaty k&nbsp;výplate, v&nbsp;lete chodíte k&nbsp;moru, v&nbsp;zime lyžovať, splácate lízing na svoje vysnívané auto a zrazu si položíte otázku, či vôbec chcete žiť inak. Že vlastne bohvie, kto vyhrá o tri roky voľby a možno sa všetko zase raz zmení. Že vlastne by ste sa museli na pár rokov vzdať dovoleniek plných pokoja a čítania kníh či blúdenia pralesom. Áno, ženy, ktoré v&nbsp;sebe našli silu rodiť a nechali si život zmeniť dieťaťom dobrovoľne, hovoria, že je to skvelé. Že sa nikdy necítili šťastnejšie. Ak sa však vy cítite najšťastnejšie, keď sa veziete zo svojho bytu do svojej práce na skvelom novom aute, nechajte si ten pocit. Bohvie, čo bude, keď sa dieťa narodí.

Praobyčajný strach nás odrádza od pôrodu. Strach z pôrodných bolestí, strach z toho, či si váš muž o pár rokov nenájde milenku, neopustí rodinu a vy neostanete sama s dieťaťom. Odrádza nás strach z toho, či dokážeme vychovať slušného človeka. Strach o samotné dieťa v dobe, keď sú drogy takmer bežnou záležitosťou. Žijeme v dobe, keď tínedžeri riešia problémy samovraždami, útekmi z domu či alkoholom. Ste na túto psychickú záťaž pripravená? Budete už môcť po tých rokoch konečne pochopiť, prečo vás mama nepúšťala v štrnástich na diskotéku do tretej do rána? Nemáte len strach, či bábo, ktoré budete nosiť deväť mesiacov pod srdcom, bude zdravé, či bude mať päť prštekov na každej končatine? V dobe, keď rakovinu diagnostikujú takmer desatine nášho okolia, by ste mali priviesť do tohto sveta svoj poklad? Áno? Nie? Tak ako to je? Ako to máte vy?

Pravda o tom, prečo dnešné 30-ničky stále nemajú deti: A chcú ich vôbec?

Výber pre vás

Pravda o tom, prečo dnešné 30-ničky stále nemajú deti: A chcú ich vôbec?

Súvisiace články

Pocisková, Nízlová, Jakeš a ďalšie známe krásky ukázali svojich otcov. Toto sú muži ich života

Krainová prezradila, kde si užíva najväčší relax: V legendárnych kúpeloch na Slovensku!

Miro Jaroš sa ocitol v nemocnici... Spevák má strach!

Ivana Gáborík sa teší z ďalšieho... Pripojila záber!

Výber pre vás