V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Patrik, vyrastal si v Liptovskom Mikuláši obklopený kopcami, mal si vďaka tomu vybudovaný silný vzťah s prírodou už v detstve?

Som si istý, že ma ovplyvnilo prostredie. Z&nbsp;rodiny ma k&nbsp;prírode síce nikto neviedol, ale z&nbsp;kuchyne sme mali výhľad na Baranec v&nbsp;Západných Tatrách, ktorý ma fascinoval. Vždy som mal predstavu, že je to len kúsoček, ale keď som sa raz k&nbsp;nemu vydal, skončil som veľmi rýchlo v&nbsp;neďalekom poli celý od blata. Na základnej škole som s&nbsp;kamošmi začal snoubordovať a&nbsp;vďaka tomuto športu som sa dostal do hôr najskôr v&nbsp;zime a&nbsp;následne som tam začal chodiť na turistiku i&nbsp;v&nbsp;lete.

Dnes si profesionálny fotograf a&nbsp;dokumentarista, spomínaš si však ešte na svoje začiatky za foťákom a&nbsp;kamerou?

Počiatky boli taktiež spojené so snoubordom, keď sme si s&nbsp;kamošmi natáčali a&nbsp;fotili triky na skokoch a prekážkach. V&nbsp;tom období som uvidel prvé časozberné video nočnej oblohy z&nbsp;Tenerife a&nbsp;bol som z&nbsp;neho taký ohúrený, že som to chcel skúsiť tiež. Následne prišlo množstvo prespávačiek v&nbsp;horách, fotenie nočnej oblohy, západov a&nbsp;východov slnka. Tešila ma spätná väzba od ľudí, keď mi ďakovali, že si mohli vďaka mojim fotkám taktiež užiť tie pohľady. To ma dodnes na tom fascinuje a&nbsp;motivuje najviac – prostredníctvom obrázkov k&nbsp;ľuďom prinášať zážitky a&nbsp;pocity. Prešiel som však kadečím, dokonca som jedno obdobie točil diskotéky a&nbsp;koncerty.

Veľa ľudí ťa zaregistrovalo, keď sa tvoje video Follow me to: Slovakia stalo pred pár rokmi virálnym a&nbsp;ukázal si v&nbsp;ňom krásy Slovenska. Už vtedy si však mal na konte viacero iných úspešných projektov a&nbsp;dokumentov, však?

Bolo to prvé vyslovene virálne video, ale nie som nadšený z&nbsp;toho, že ľudia moju tvorbu prisudzovali práve tomuto videu. Spomedzi toho, čo som dovtedy vytvoril, to bolo najjednoduchšie video. Mal som v&nbsp;tom období už niekoľko ocenení s&nbsp;dokumentmi na festivaloch na Slovensku aj v&nbsp;zahraničí, takže ma vždy mrzelo, že ľudia si pamätali práve toto a&nbsp;nie tú kvalitnejšiu tvorbu.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://emma.pluska.sk/gal/svetova/rozhovor-dokumentaristom-patrikom-paulinyim-najnarocnejsie-je-to-zvieratami">PATRIKOVE ÚCHVATNÉ ZÁBERY PRÍRODY A ZVIERAT NÁJDETE VO FOTOGALÉRII.</a>

Fotenie prírody, zvierat a&nbsp;túžba zachytiť ideálny moment trvá zrejme kopu času. Spomínaš si na nejaký konkrétny záber, kvôli ktorému si sa najdlhšie načakal alebo najďalej cestoval?

Časovo aj fyzicky najnáročnejšie je to určite so zvieratami. Človek do hôr vynáša často 30-kilogramový batoh, pričom tam aj nocuje a&nbsp;trávi celé dni v&nbsp;mraze. Natrápil som sa poriadne s&nbsp;vydrami, trvalo mesiac, kým som ich dostal pred kameru. Hlucháňa sa mi podarilo nájsť po dvoch týždňoch pochodov a&nbsp;nocovania v&nbsp;lesoch. Na druhej strane, vďaka výnimočnosti týchto stretnutí sú moje pocity a&nbsp;zážitky veľmi intenzívne.

POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE.

Ktorá časť Slovenska je pre teba naj? Kde sa cítiš najlepšie?

Určite doma na Liptove. Máme množstvo krásnych miest, kde som z&nbsp;krajiny skutočne nadšený a&nbsp;očarený, no keď sa vrátim domov, vždy si poviem, že predsa len to tu máme najkrajšie.

Bežne prespávaš pod holým nebom, kým čakáš na správny záber alebo sa túlaš po horách. Často celkom sám. Vôbec sa nebojíš divej zveri?

Našťastie som sa v&nbsp;noci nikdy nedostal do nebezpečnej situácie spôsobenej zvieratami. Majú z&nbsp;nás väčší strach než my z&nbsp;nich. Sú to skôr milé stretnutia, napríklad keď raz na mňa takmer stúpil jeleň počas toho, ako som spal vo vysokej tráve. Alebo sme jedno ráno podľa stôp v&nbsp;snehu zistili, že si nás bol v&nbsp;noci obzrieť rys.

Nedávno si dokonca pešo prešiel Cestu hrdinov SNP,&nbsp; ktorá má 770 kilometrov. Bolo to náročné?

O&nbsp;Ceste SNP som vedel dlhé roky, no pretože moje kolená sú v&nbsp;dosť zlom stave a&nbsp;mám za sebou niekoľko operácií, nikdy som ani nepomýšľal, že by som to mohol prejsť. Potom som si však povedal, že tie kolená budú už len horšie a&nbsp;horšie, tak prečo to neskúsiť? Na moje počudovanie to nebolo také náročné, ako som očakával. Spával som celý čas vonku, okrem prvej noci v&nbsp;útulni. Spánok pod holým nebom obľubujem, mám z&nbsp;toho krajší zážitok a&nbsp;bližšie spojenie s&nbsp;prírodou, keď od nej nie som oddelený dverami. Navyše, mal som krásne počasie a&nbsp;väčšinu nocí som zaspával v&nbsp;spacáku pri pohľade na nočnú oblohu počúvajúc jelenie symfónie počas ruje.

Intenzívne sa už niekoľko rokov zaoberáš aj ochranou prírody. Do tvojej iniciatívy Z&nbsp;lásky k&nbsp;Slovensku sa zapojilo veľa ľudí. Čo ťa k&nbsp;tomu nakoplo?

Nebol za tým žiadny konkrétny zážitok, skôr celkové znechutenie. Mám rád, ako sa sociálne siete dajú využívať aj na prospešné veci, a&nbsp;tak som sa niekoľko rokov snažil prostredníctvom nich ľudí mobilizovať do jarného upratovania našej krajiny. Navyše, je to vždy skvelý pocit, keď človek z&nbsp;lesa vynesie vrecia smetí. Že niečo aj on spravil pre prírodu.

Máš teda dosť dobrý prehľad o&nbsp;tom, čo ľudia najčastejšie vyhadzujú v&nbsp;našich lesoch. Čoho je tam najviac?

Asi je zbytočné riešiť tu nejaké vreckovky. Skôr ma rozčuľujú nelegálne skládky a&nbsp;ľudia, ktorí si prídu vysypať vozík smetí do prírody. Taktiež ma veľmi hnevajú cigaretové filtre, tie sú azda úplne všade.

Stále zbieraš na svojich potulkách v&nbsp;prírode odpadky alebo si zistil, že je to boj s&nbsp;veternými mlynmi?

Dúfam, že jedného dňa príde situácia, že už nebudem musieť.

Pre RTVS si natočil dokumentárnu sériu Národné parky Slovenska. Predstav nám trochu tento dokument. Čo sa v&nbsp;ňom môžeme dozvedieť?

Každý diel je venovaný jednému z&nbsp;našich národných parkov, kde sa snažím predstaviť jedinečnosti daných území a&nbsp;zvierat, ktoré sú pre územie typické. V&nbsp;dokumentoch teda ukazujem tie najkrajšie scenérie, endemické rastliny, typické zvieratá a&nbsp;procesy, ktorými vznikli zaujímavé územia. Celý projekt trval dva roky, z&nbsp;toho samotné filmovanie rok.

Si aj vášnivý cestovateľ a&nbsp;precestoval si veľa krajín. Kde si videl najkrajšiu prírodu? A&nbsp;naopak, kde ti bolo skôr do plaču z&nbsp;toho, ako ju vieme my ľudia ničiť?

Fascinuje ma dramatická príroda severu ako Faerské ostrovy, Lofoty či Island, takisto sopečné ostrovy. Rozhodne najviac plačem doma na Slovensku, lebo vidím, ako tie lesy doslova miznú a&nbsp;neustále pribúda nezmyselná výstavba na území národných parkov. Doma to viem porovnať s&nbsp;minulosťou, pričom pri cestovaní vidím len ten súčasný stav.

Vieš si predstaviť, že by si bol na skutočne unikátnom mieste a&nbsp;nespravil odtiaľ žiadnu fotku? Dokážeš si danú destináciu užívať aj „vlastnými očami“ alebo skôr cez objektív?

Áno, už som sa to naučil, ale niekedy som tým trpel a&nbsp;bol som akýmsi otrokom kamery. Teraz by som dokonca povedal, že tie najkrajšie momenty si radšej vychutnávam očami a&nbsp;nie cez hľadáčik.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://emma.pluska.sk/gal/svetova/rozhovor-dokumentaristom-patrikom-paulinyim-najnarocnejsie-je-to-zvieratami">VIAC FOTIEK NÁJDETE VO FOTOGALÉRII!</a>

ROZHOVOR s dokumentaristom Patrikom Paulínyim: „Najnáročnejšie je to so zvieratami!“

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

ROZHOVOR s dokumentaristom Patrikom Paulínyim: „Najnáročnejšie je to so zvieratami!“

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Spevák Samuel Hošek vydáva svoj druhý album nabitý hviezdnymi spoluprácami!

Kedy sme pre mužov najatraktívnejšie? My vám to prezradíme

Kvalitný spánok ženám predĺži život o dva a pol roka. Mužom dokonca o päť! Vďaka týmto 5 radám

Slovenka Daniela sa presťahovala z veľkomesta na samotu: Jej život nabral nový smer!

Milan bez mapy odpovedá zeleným aktivistom: "Aj lietanie sa stalo ekologickejším!"

Výber pre vás