V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Tvoje meno sa v posledných mesiacoch skloňuje častejšie v súvislosti s koronavírusom než s rakovinou prsníka, ktorú skúmaš už roky. Vo vašom tíme ste rýchlo zareagovali na pandémiu a vynašli testy na koronu, ako to celé bolo?

Pri onkologických výskumoch pracujem bežne s RNA – ribonukleovou kyselinou, ktorá sa nachádza v&nbsp; bunkách. O víruse sa tiež vedelo, že je postavený na báze RNA, a tak nebolo zložité prejsť z onkovývoja na COVID-19. Za šesť týždňov sme v laboratóriu mali test hotový. Aktuálne sa vo svete používajú stovky rôznych PCR testov na koronavírus, dokonca existuje webstránka, ktorá skúma ich presnosť aj citlivosť. A viem, že náš test je vo svetovom rebríčku vysoko, patrí medzi tie najlepšie a najpresnejšie.

Mohol by si opísať proces, ako takýto test vo vašom laboratóriu vznikal?

Existujú svetové databázy, kam vedci, ktorí pracujú s vírusom, vkladajú zistené informácie. Pre nás boli podstatné takzvané sekvencie RNA vírusu SARS-CoV-2. Keď sme v marci 2020 začínali, bolo už známych asi 700 až 800 sekvencií, a to bolo dosť na to, aby sme sa s kolegami v tíme mohli pustiť do práce. Najdôležitejšie bolo nadizajnovať ten test v časti genómu, kde nedochádza k zmenám. Lebo vírusy sú známe tým, že mutujú. Pozreli sme si naraz 800 sekvencií, dali sme si ich pekne pod seba a hľadali sme v nich časti, ktoré sú nemenné. Keď sme neskôr detailne skúmali aj iné testy, trebárs čínske či americké, okamžite sme zistili, že tie testy dizajnovali v časti, ktorá zjavne mutuje, čo je chyba. Takéto testy sú účinné pre Čínu, ale už nemusia byť pre Ameriku či inú časť sveta. My sme náš test navrhli tak, aby bol univerzálny pre celý svet, a neskôr sa tento predpoklad potvrdil. Keď v máji minulého roka bolo známych už 5 000 genomických sekvencií vírusu, skontrolovali sme tie naše časti a stále boli čisté od mutácií. Už v marci teda náš tím spravil výborné rozhodnutie.

Vírus SARS-CoV-2 si ako biochemik začal riešiť až začiatkom minulého roka, no ty a tvoj tím ste skôr zameraní na rakovinu prsníka a jej diagnostiku. Čo presne skúmate?

Keď už žena, bohužiaľ, zistí, že má rakovinu, prvým krokom ďalšieho vyšetrenia je biopsia, čiže odobratie vzorky tkaniva. Z nej sa našou unikátnou metódou snažíme získať čo najviac informácií, aby pacientka dostala čo najefektívnejšiu liečbu. V prvom kroku teda najviac záleží na diagnostike, aby bola presná aspoň na 98 percent.

Až tridsať percent žien, ktoré ochoreli na rakovinu prsníka, dostane recidívu a choroba ich postihne opakovane. A&nbsp;my riešime práve tých 30 percent!

Takže rakovina prsníka nie je u&nbsp;každej ženy rovnaká?

Nie! Práve naopak, skoro u každej ženy môže byť iná. Existujú desiatky subtypov rakoviny prsníka. Niektoré sú viac agresívne, iné menej, ďalšie rastú rýchlejšie. Niektoré majú receptory, vďaka ktorým sa skrývajú pred imunitným systémom, a čo je najdôležitejšie, na každý typ zaberá iná liečba. Často sa totiž stáva, že je pacientka zle diagnostikovaná, dostane zlú liečbu a&nbsp;tá nezaberá. My potrebujeme o rakovine vedieť čo najviac, aby sme liečbu mohli najlepšie zacieliť. V tom je sila výskumu a našej diagnostiky. Je to oveľa náročnejší a&nbsp;zdĺhavejší proces ako pri testoch na koronavírus. Len na porovnanie, pri COVID-19 sme skúmali dva gény, pri rakovine je ich dvadsaťtisíc.

Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.

Prečo si sa rozhodol skúmať práve rakovinu prsníka? Veď ich máme toľko druhov...

Bolo to prvé tkanivo, ktoré som dostal do rúk, keď som pracoval ako odborný asistent na Rockefellerovej univerzite v&nbsp;New Yorku. Druhým dôvodom je, že o rakovine prsníka už existuje veľa známych a&nbsp;dostupných informácií. Do jej liečby sa už investovalo veľa peňazí, dlhé roky výskumu a&nbsp;existujú biobanky, ktoré majú veľa dostupných archivovaných tkanív rakoviny prsníka. To sú dôležité detaily, ktoré &nbsp;veľmi pomáhajú pri validácii diagnostiky. Teraz si možno niekto povie, že sme si vybrali ľahšiu cestu, ale až tridsať percent žien, ktoré ochoreli na rakovinu prsníka, dostane recidívu a choroba ich postihne opakovane. A&nbsp;my riešime práve tých 30 percent, takže je to choroba náročná na novú diagnostiku. Ale moje rozhodnutie venovať sa tejto problematike má aj iný dôvod. Taký marketingový. Rakovina prsníka zasahuje ženy, ale veľmi citlivo ju vnímajú aj muži, skrátka všetci spozornejú, keď sa o nej hovorí.

Existuje pri rakovine prsníka nejaká zaručená prevencia?

Jasné, Angelina Jolie ukázala jeden skvelý spôsob prevencie. Ona má dedičnú mutáciu, a&nbsp;teda veľmi vysoký predpoklad rakoviny prsníka. Tým, že podstúpila mastektómiu, čiže odstránenie prsníkov, znížila na minimum predpoklad, že ju dostane. Ak má žena podobnú históriu anamnézy, teda, že aj mama, babka, teta či sestra mali tento druh rakoviny, každej takejto pacientke by mal lekár odporučiť genetický test. Ten zistí, či aj ona nie je nositeľkou tejto dedičnej mutácie, ktorá môže rakovinu prsníka spôsobiť. Vtedy má žena dve možnosti. Chodiť oveľa častejšie na preventívnu prehliadku, teda na mamografiu. Ak sa rakovina diagnostikuje včas, v&nbsp;prvom štádiu dokonca stačí iba operačný zákrok. Druhá možnosť je spraviť to ako Angelina. V&nbsp;Amerike aj inde vo svete je to už bežná vec. Je to oveľa lepšie riešenie, než rakovinu dostať a potom tak či tak podstúpiť mastektómiu.

Ako sa z&nbsp;chlapca z&nbsp;Prešova stal špičkový vedec, ktorý má za sebou pôsobenie na svetových univerzitách?

Asi to bude znieť zvláštne, ale k&nbsp;vede ma priviedla moja súťaživosť. Na škole som začal chodiť na rôzne chemické olympiády, rád som súťažil a&nbsp;ešte radšej vyhrával. Bavila ma matematika, mal som fotografickú pamäť a&nbsp;to sa pekne spojilo vo vede. No ja som celé detstvo hrával na husliach, vždy som chcel spievať a venovať sa hudbe. Keď som študoval na univerzite v Reykjavíku, dokonca som sa popri svojej škole prihlásil na konzervatórium. Na operný spev.

Tak preto si sa prihlásil aj do islandskej SuperStar?

Áno, dostal som sa až tesne pred brány semifinále, kde mi však povedali, že spievam príliš operne. Spev som bral ako únik z reality a vždy to tak bude. Ja by som bol dokonca ochotný zabaliť aj svoju prácu a ísť za hudobnou kariérou, no asi som lepší vedec ako spevák. Dokonca aj v ľudových kapelách chceli, aby som bol primáš a k mikrofónu ma veľmi nepúšťali. Mám kamaráta tanečníka, ktorý sa prihlásil do slovenskej šou Zem spieva a&nbsp;postúpil až do semifinále. Ja som ho vtedy sprevádzal na husliach, ale znova som nespieval.

Prečo si si vybral práve Island? Veď v&nbsp;90. rokoch to musela byť totálna exotika...

Po maturite som šiel na rok do Londýna, kde som rýchlo pochopil, že štúdium na dobrej anglickej vysokej škole si nebudem môcť dovoliť. Spoznal som tam však jedného Čecha, ktorý už vtedy žil na Islande a povedal mi dve magické vety. Prvou bola, že na Islande dostanem pracovné povolenie, čo bola v tých časoch pre Slováka veľká vec. Niečo, čo si dnes mnohí neuvedomujú. Tá druhá veta bola o tom, že v krajine môžem študovať na vysokej škole, ktorá nebola až taká drahá. Tak som to riskol. Mal som devätnásť rokov a&nbsp;nemal som čo stratiť.

Na Islande si napokon ostal žiť desať rokov, to sa ti tam tak zapáčilo?

Je to môj druhý domov. Vyštudoval som biochémiu na Islandskej univerzite v&nbsp;Reykjavíku a potom som spravil doktorát. No zo začiatku som dosť trpel. Prednášky boli v islandčine, knižky v angličtine a ja som ani jeden z týchto jazykov neovládal dokonale. Po islandsky som sa však naučil celkom rýchlo, dokonca som hral aj za národnú florbalovú ligu. A Island som reprezentoval v európskej súťaži. Krajina ma ovplyvnila natoľko, že aj dnes veľa vecí robím tak, že ma našinci nechápu. Lebo nevedia, že tak by sa zachoval Islanďan. Často sa ma ľudia pýtali, prečo sme testy na COVID-19 poskytli zadarmo. Lebo to je niečo, čo by urobil Islanďan pre Island, pre neho je spoločnosť a&nbsp;jeho krajina absolútna priorita. Naše laboratórium testy Slovensku darovalo.

Po 10 rokoch si sa presunul do USA, to už bol asi iný život...

Dostal som ponuku pracovať na Rockefellerovej univerzite v&nbsp;New Yorku. Hnacou silou Ameriky je ich zdravé sebavedomie, oni si veľmi veria, ale áno, sú to dva úplne rozdielne svety. Veď Američan by určite nedaroval testy zadarmo, však? Zo začiatku mi tam bolo veľmi ťažko. Nechápal som ich zmýšľanie, ich súťaživosť, ktorá mení ľudí na dravce. Konkurenčný boj som cítil aj medzi kolegami vo vedeckom tíme. Je tam neuveriteľný pretlak talentu vo všetkých oblastiach a&nbsp;každý chce silou-mocou uspieť. My sme bývali s&nbsp;manželkou priamo na Manhattane, a&nbsp;keď sme čakali druhé dieťa, odišli sme odtiaľ. Ja som si už v New Yorku nevedel predstaviť rodinný život, tak sme sa presťahovali do blízkosti Washingtonu, kde som pracoval ako vedec v&nbsp;Národnom rakovinovom inštitúte.

Pred tromi rokmi si sa vrátil aj s&nbsp;rodinou definitívne na Slovensko a založil si spoločnosť na výskum rakoviny. Nie je to však v našich podmienkach náročnejšie než vo svete?

Keď sme získali ocenenie Startup Awards 2016, začali sme byť známejší na Slovensku. Stále som si vravel, že uspieť doma, to by bola fakt bomba. Bral som to ako výzvu a tie ja mám rád. O&nbsp;tom je život. Čo budem stále na jednom mieste sedieť a&nbsp;čakať, že mi niečo spadne z&nbsp;neba? Chcem niečo dokázať. Začínal som v&nbsp;malom, teraz nás je vo firme takmer tridsať. Mňa jednoducho baví stále niečo vytvárať, snažiť sa ísť ďalej a robiť veci na sto percent.

Pochádza z Prešova, no študoval biochémiu na Islandskej univerzite v Reykjavíku. Pôsobil na Rockefellerovej univerzite v New Yorku a v Národnom onkologickom inštitúte pri Washingtone. Je zakladateľom slovenskej firmy MultiplexDX, ktorá sa venuje diagnostike rakoviny prsníka špeciálnou technológiou. Po príchode pandémie však jeho spoločnosť vyvinula PCR testy na koronavírus. Tie sa používajú nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Je milujúci manžel a otec troch synov.

Viac fotiek nájdete v našej <a href="https://emma.pluska.sk/gal/svetova/rozhovor-biochemikom-pavlom-cekanom-rakovina-prsnika-nie-je-u-kazdej-zeny-rovnaka" target="_blank" rel="noopener">FOTOgalérii</a>.

ROZHOVOR s biochemikom Pavlom Čekanom: "Rakovina prsníka nie je u každej ženy rovnaká!"

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

ROZHOVOR s biochemikom Pavlom Čekanom: "Rakovina prsníka nie je u každej ženy rovnaká!"

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Ľudia v Modrých zónach objavili tajomstvo dlhovekosti! Spočíva v jednoduchých zásadách

Slovenka Erika žije s rodinou už roky v Chorvátsku. Prečo si zamilovala práve túto krajinu?

Diagnóza - podvodníčka: Počuli ste už o syndróme impostor? My vám o ňom povieme viac

Nestíhate? Nevadí! S týmito šikovnými trikmi zostanete fit aj bez pravidelného cvičenia!

Počuli ste už o organizácii IOM? Pomáha tisíckam ľudí vo svete, aj u nás na Slovensku

Výber pre vás