"Do práce som nastúpila ako najlepšia absolventka z ročníka. A mala som obrovské ambície. Myslela som si, že džob vo veľkej medzinárodnej firme mi dá dobrý štartovací základ, že budem kariérne rásť. Lenže tam moje štyri jazyky nikoho nezaujímali, aj keď ma prijímali kvôli perfektnej angličtine a nemčine. Namiesto toho som slúžila šéfovi z Rumunska. S svojím červeným diplomom som sa tam naučila robiť kávu, viazať materiály, kopírovať, robiť powerpointové prezentácie, usmievať sa na klientov, chodiť po firemných večierkoch a míňať na kvalitné pančuchy. Lebo do práce sme museli chodiť v sukniach a čiernych pančuchách a ktorá ich nemala, dostala pokutu, ktorú jej šéf stiahol z platu. Tak som sa naučila, že dôležitejšie je dobre sa prezentovať, ako byť naozaj dobrá. Tá, ktorá vie okolo seba robiť čaro dôležitej a nepostrádateľnej, dodržuje firemný dresscode a chodí so šéfom všade, kde si zmyslí, tá kariérne postupuje. A tá, ktorá sa radšej z práce ponáhľa domov, má smolu. Vydržala som tam tri roky a potom som prešla do firmy, kde bol riaditeľom Nemec s troma deťmi. Ten nechodil žúrovať vôbec a ja som mohla konečne začať kariérne rásť." Renáta, marketingová manažérka

"Môj šéf bol starší elegantný pán. Nemal nijaké tempo. Bol pomalý v kráčaní po chodbe, v rozhodnutiach, pri podpisoch zmlúv, vo všetkom. Jeho právnická kancelária však mala skvelé meno aj vychytených klientov, práve preto som chcela robiť u neho. Niekedy som však mala poit, že ma z toho slimačieho tempa porazí. Stalo sa, že klienti čakali na rozhodnutie, ja som bola v totálnom strese, kedy rozhodne a on mal čas. Sadol si, nalial koňačik a začal so mnou debatovať o mojom návrhu riešenia. Takto sme sedeli aj dve - tri hodiny a nakoniec sa aj tak rozhodol podľa seba. Postupne mi došlo, že on vôbec nemá záujem o môj názor, ani o riešenie, ktoré mu ponúkam. Ale, čom sa čudovala? Veď to bol bývalý komunistický funkcionár, ktorý v časom svojej najväčšej slávy povyhrával toľko prípadov, že aj po tých rokoch vedel presne, ako všetky dopadnú. Nikto z nás nemal právo v malíčku. Iba on. Bol presvedčený o svojej pravde a fakt ju mal. Tak som sa rozhodla, že to skúsim vydržať a že sa budem učiť. A čo najlepšie som sa od neho naučila? Nepodliehať panike klienta. Nechať si čas na rozhodnutie a najmä ho urobiť bez stresu. Dnes už mám vlastnú právnickú kanceláriu a viem, že to bol skvelý šéf. Už je síce na pravde božej, ale pri každom ťažkom prípade si vždy pomyslím, ako by to asi riešil on. Určite najskôr koňačikom." Zuzana, advokátka

"Mojou prvou šéfkou bola žena. Mala som o dvadsať rokov menej než ona a stala sa mojou najväčšou nepriateľkou. Myslím, že na konkurze si ma vybrala preto, že som dievča z malého mesta. Vedela, že nebudem mať odvahu postaviť sa jej, a tak po mne vyslovene išla. Nenormálne ma vydierala a keď mala svoje dni, bola taká hysterická a odporná, že je sme ju prezývali striga. Keď som od nej niečo potrebovala a mala som jej ísť zaklopať na dvere kancelárie, začalo ma bolieť brucho. Všetko jej na mne prekážalo, všetko na mne štipľavo komentovala a nakoniec to zaklincovala vetou, že čo ja viem o živote, veď som len také diečva z internátu. Neskutočne ma to hnevalo a vrchol bol, keď som musela rozvážať jej dve rozmaznané deti, meniť jej pneumatiky, robiť nákupy a ešte aj stíhať veci v práci. Urobila si zo mňa úplného poskoka. Vydržala som to pol roka a nakoniec som si povedala, že mám len jednu hrdosť a dala som výpoveď. Na moje miesto dlho nikoho nevedela nájsť a keď konečne prijala nové dievča, stále mu vyhadzovala na oči, aká je neschopná a že ja som bola lepšia. Dobré, však? Veď hovorím, že to bola striga." Júlia, asistentka

"Mala som šťastie na firmu s dobrou náladou a zásadovým a spravodlivým šéfom. Bol majiteľom firmy a keďže ju staval od základov, veľmi mu záležalo, aby sme v práci mali pohodu a aby sme sa vzdelávali. Večne ma posielal na školenia, platil mi angličtinu, aj na školenia predajných a manažérskych zručností. A nielen mne, ale aj ostatným kolegom, v tomto bol spravodlivý. Nad nikoho sa nevyvyšoval, chodil s nami na obedy a keď sme museli zostať dlhšie v robote, on zostal tiež. Bol to najlepší šéf, akého som kedy mala a dnes je to môj manžel. Najlepší manžel na svete. Mimochodom už máme dve deti a v našej firme je trikrát toľko zamestnancov ako vtedy, keď som do nej nastupovala. A za to, že sa jeho firme darí, môže on. " Jana, obchodná manažérka

Čo ma naučil prvý šéf? Niektorí v práci šikanujú, ďalší obťažujú, ale každý boss vám dá lekciu

Výber pre vás