Oľga Viestová

Samozrejme, že som bola nešťastne zamilovaná. Teda najprv šťastne. Janko sa volal. Sused z vedľajšej ulice, hrávali sme spolu futbal. Zoznámil nás jeho starší brat, s ním som hrávala dámu a požičiaval mi knihy s poéziou. Janko bol vysoký, pevný, dnes má, podľa mňa, nadváhu, čo mi už môže byť jedno, keďže sa oženil so Zuzou. Ľúbila som ho. Domov som chodila s opuchnutými perami, mama iba pozrela a prevrátila oči. „Myslíš, že toto je pre teba dobré?“ Áno, mami, je. Pol roka bolo. Bozkával ma, najviac, ako sa dalo. Aj ja jeho, ale asi nestačilo. Jedného večera, viem, že to bolo presne deň pred Štedrým dňom, mi na chodbe pri schránkach povedal, že sa so mnou musí! rozísť. Nie, že chce. Musí! Vraj ma to posunie dopredu. Že som ešte decko. Bože, čo čakal od šestnástky? Sofistikovanú, uvedomelú ženu? Ale nevadí. Už sa smejem. Akí sme boli obaja mimoni. Ja nešťastná. On naoko dospelý, snažil sa strúhať predo mnou pána dôležitého, mudrca, ktorý vie, čo ma zachráni. Vyše roka som potom večer čo večer stála v obývačke pri okne. Slzy mi tiekli po tvári. Bohovsky odtiaľ bolo vidieť do jeho izby. Hoci asi kilometer vzdialenej, ale ten pocit! Nádej, že ho zbadám. Vedela som, kedy je doma. Mama sa iba bezmocne prizerala, ako sa trápim. Nevedela mi pomôcť. Moja drahá mama, sama sebe nevedela.

Zajtra je Štedrý deň. Mama už nie je. Janko má Zuzu. Ja mám priateľov. Boli tu, so mnou, všetci, ktorí mohli prísť. Peter priviedol kamaráta Vila. Nech ani on nie je sám. Veľmi ma dojíma, ako sa všetci až urputne snažia nájsť mi spriaznenú dušu. Pod stromček mi darovali vstupenku na akciu pre nezadaných. Kamarát sa volá Vilo, meno má ako z knihy Vinca Šikulu. A je tiež ľadový medveď. Moji kamoši sú, ja roky úspešne odolávam ich mámeniu. Odjakživa som zimomravá. Brrr, striasa ma, už keď sa na nich pozerám. Po treťom pohári mi Vilo povedal, že ma naučí plávať. Povedala som mu, že plávať dávno viem. Ale vraj medzi ľadovými kryhami to je iný level. Priatelia sú krásny vynález. Vieš, milý denník, byť úplná sirota má občas svoje výhody. Ale naozaj iba občas. O týždeň sa máme stretnúť na Zlatých pieskoch. Blázni, kúpu sa celú zimu. Asi som vypila viac prosecca, keď som súhlasila, že sa pridám. Nemám zabudnúť zobrať si teplú čiapku. Milý denník, zatiaľ končím. Idem si napustiť voňavú vaňu a budem myslieť na Vila. Vyzerá ako veľmi fajn chlapík.&nbsp;

Milý denník, budem ťa tak oslovovať, dobre? Ľahšie sa mi potom píše. Neviem sa rozprávať s prázdnym papierom. Takže, dnes bol ten Deň. Ešte stále ma oziabajú nohy aj ruky. Čiapka pomohla, neomrzli a neodpadli mi uši. Prišli po mňa až domov, boli presvedčení, že sa zatajím a nikam neprídem. No, budem k tebe úprimná, keď mi zazvonil ráno budík, napísala som správu Jane, že seriem na plávanie v studenej vode. Zabudla som ju však odoslať. Potom mi už bolo nepríjemné všetko aj všetkých rušiť na poslednú chvíľu. Myslím si však, že by dofrčali aj tak. Šupla som sa do sprchy a dôkladne som si oholila všetko voľným okom viditeľné. Posadili ma dozadu, k Jane a Vilovi. Po dlhom čase som cítila, že mám zase raz déjà vu. Mala som vtedy šestnásť. Už si nespomínam na jeho meno, tvár mám pred očami stále. Brigádovali sme na jednom kúpalisku. Jeden plavčík mal auto, mladý sa vozil vedľa mňa celé leto. Hanbila som sa, keď sa ku mne silno tisol. Dnes vedľa Vila mi bolo do smiechu. Hanbil sa viac ako ja vtedy. Vilo je dospelý chlap, ale ten pubertiak mal viac odvahy. Hladil mi stehná a lízal ušné lalôčiky. Pišťala som, no strašná zábava. Nebolo úniku, boli sme mladí a akurátne pojašení. V jazere sa mi pokúšal stiahnuť plavky, zakaždým som sa mu vyšmykla. Vilo nie je pubertiak, má asi dva metre a či chcel, či nie, musel mať nohy opreté o moje. Odtláčal sa, čo to dalo, vždy keď sa naše telá spojili, myklo ním, akoby ho kopla elektrina. Neprestajne zízal von oknom. Nevydržala som to a asi po desiatich kilometroch som ho poškrabkala na nohe.

Zľakol sa tak, že mi skoro kolenom vrazil do brady. Konečne sa mi pozrel do očí. Milý denník, tento chlap má krásne oči. Veľmi dobré, láskavé. Už sa potom neodtláčal. Nechal nohy nohami. Povedali mu, že má na mňa dávať pozor a zaučiť ma do umenia ľadových medveďov. Oni si vážne myslia, že sa s nimi budem chodiť kúpavať? Stáli sme pri sebe na brehu a obaja vzájomne striehli, kto sa začne vyzliekať ako prvý. Fakt ako takí pubiši. Vieš čo, povedal mi, poďme naraz! Vyzliekol sa a, milý denník, skoro som si cvrkla. Má nádherné telo!!! Asi najkrajšie, aké som kedy naživo zažila. Je podobný zjav ako spevák z Imagine Dragons. Vidieť, že cvičí, neprežiera sa. Ale ani do seba nepchá umelé svinstvá. Keď Boh rodával božské telá, stál niekde vpredu. Do vody vošiel prvý, podal mi ruku, že poď. Ja som bola ako cencúľ, on ich mal horúce. Termoregulačný mimozemšťan. Do vody som šla asi hodinu a za minútu som už aj bola vonku. V aute cestou naspäť ma potom zabalil do svojej bundy, nalial do mňa domácu marhuľovicu a smial sa, ako mi drkocú zuby. Chcela som ho zavolať k sebe na čaj, ale… Neodvážila som sa. Nevadí. Asi s nimi pôjdem aj o týždeň.

Milý denník, dlhšie som nepísala, mala som toho veľa. Termíny uzávierok. Vypla som sa aj z Facebooku. Čisté prokrastinačné peklo sú sociálne siete. Koniec roka je vždy besný. Rozhodla som sa, že každej blízkej duši pripravím vlastnoručne vyrobenú valentínku. Dobre, viem, na Valentína pindám odjakživa, ale nie je to krásne? Mať pri sebe ľudí, ktorých máme radi? S Vilom si píšeme. Boli sme sa kúpať ešte asi trikrát. Oni sa kúpali, ja som vbehla a vybehla ako strela. Pridal si ma do priateľov a vydrankal môj telefón. Ale nie je dotieravý. Páčia sa nám rovnaké knihy, filmy aj hudba. Teda, ja sci-fi nemusím, ale inak je to o. k. Pozval ma na stand-up Silné reči, keby podaktorí menej nadávali, bolo by to lepšie. Nadávam aj ja, kto nenadáva, je podľa mňa podozrivý. Ale v každej vete? A fakt ma nezaujímajú masturbačné aktivity účinkujúcich. Túto nedeľu sa ideme opäť kúpať. Oni boli každý týždeň, ja som niektoré kúpania vynechala, po tom prvom raze nepomohla ani marhuľovica, dostala som nádchu ako sviňa. O dva dni je Valentína. Mám pocit, že Vilo sa mi dostáva viac pod kožu, ako je mi príjemné. Jana ma upokojuje, že nie je hajzeľ a nemám sa ničoho báť.

Milý denník, tebe to prezradím ako prvému. Asi som sa do Vila zamilovala. Cítim sa k nemu priviazaná neviditeľnou nitkou. Pripútal si ma k sebe, ani som to nepostrehla. Asi tým, aký je stále rezervovaný, si ma k sebe pomaličky, opatrne priťahuje. Nič nerobí nasilu, kedykoľvek by som chcela, viem sa odpojiť, jemné vlákno pretrhnúť. Uvedomujem si, že to nechcem. Baví ma, ako si ma namotáva. Včera sme boli v kine, keď zhasli, chytil ma konečne za ruku a pobozkal. Keď zistil, že neprotestujem, vzal obe moje dlane a zasypal ich bozkami. Uprostred filmu sme sa dvihli a do noci sa striedavo stískali, bozkávali a prechádzali v parku. Vôbec nie je taký suchár, ako sa zdal na začiatku. Práve naopak, bozkáva vášnivo a s chuťou. Rozprával mi o svojom rozvode, už rozumiem jeho nedôverčivosti. Bývalá mu zdrhla s najlepším kamošom. Ako z lacného filmu. Dnes je nedeľa, o chvíľu mi zazvonia pred domom. Natlačím sa medzi Janu a Vila a ideme sa kúpať. Celý týždeň som trénovala v studenej sprche. Presne, ako mi Vilo poradil. Uvidím, či ma neporazí, som odhodlaná vydržať dlhšie než minule. Láka ma predstava, ako ma potom bude zohrievať. Myslím, že už chcem lásku.

Milý denník, všetko sa zbehlo tak rýchlo. Vilo pred chvíľou odišiel. Zastavili sa po mňa včera na obed, vzadu sedel iba on, ostatní išli iným autom. Po sobote som absolútne netušila, ako sa zachová. Mohol byť idiot, aj keď sa tak doteraz nesprával. Ale čo ja viem? Niekedy prekvapím aj samu seba. Mohol ma ignorovať, natlačiť sa na svoju stranu a nemusel sa ani namáhať, aby sa ma nedotkol. Alebo sa pritisnúť ku mne. Nie je idiot. Rozhodol sa pre možnosť číslo dva. A ja som šťastná ako blcha. Vystúpil, objal ma a potom ma objímal celú cestu. Pri jazere sa odo mňa ani nepohol. Opatrne ma povyzliekal, zabalil do županu, ešte aj čiapku mi nasadil na hlavu. Po dlhom čase som s dôverou dala ruku mužovi a nechala sa viesť. Drkotala som potom na brehu zubami, Vilo mi drhol červené, vymrznuté telo suchým uterákom. Marhuľovica sa minula, nalial do mňa jablkovicu. Fuj, nechutí mi to, nemám rada tvrdé, ale prosecco by asi nefungovalo. Ako mi utieral brucho, pozvala som ho k sebe na čaj. Nič nepovedal, prestal šúchať a chvíľu mi nepohnute kľačal pri nohách. Potom sa usmial, postavil a pred všetkými ma objímal a bozkával. Studené telo mi pokryl horúcimi bozkami. Opatrne ma poobliekal a zavolal taxík. Pred chvíľou odišiel a ja ho stále cítim v sebe. Darebák, tváril sa doteraz, že on a sex? Bože, po štyroch hodinách som ho prosila, nech už mi dá pokoj. „No určite, viem, že ešte nemáš dosť!“ No, nemala som. Milý denník, príde aj dnes večer a zostane na noc. Možno si nebudem teraz tak často písať, chcem sa veľa rozprávať s Vilom. Lebo o ňom vlastne nič neviem. A veľa sa milovať.&nbsp;

Milý denníček... Láske nerozkážeš. Či chceš, či nechceš, osud to má všetko vo svojich rukách

Výber pre vás

Milý denníček... Láske nerozkážeš. Či chceš, či nechceš, osud to má všetko vo svojich rukách

Súvisiace články

Erotická poviedka na víkend: Zimný sen

Posteľ plná ruží: Erotická poviedka na víkend, ktorá vás rozvášni

Erotická poviedka, ktorá na víkend rozvíri vašu fantáziu: Prečítajte si Pozdrav z lásky a....

Mokré a vášnivé? Neuveríte, čo o vás prezradia erotické sny: Aj to, že ak snívate o sexe, máte vysoké IQ

Najobávanejšou sexuálnou polohou je 69 v stoji: Ktoré polohy sú "tutovka"?

Sexi poviedka na víkend: Ponorte sa do horúcich chvíľ v exotike, ktoré vás nenechajú chladnou

Výber pre vás