Stretli sme sa na detskom ihrisku. Dve deti v&nbsp;krikľavých bundičkách sa hrali na preliezkach, Jana mi kývala z lavičky. Ak by ste študentku prekladateľstva zazreli na ulici, nikdy by ste netipovali, že krásne mladé dievča supluje mamu dvom malým krpcom. Bývalá modelka, ktorá akoby z oka vypadla americkej herečke Anne Hathaway, sa však úlohy matky zhostila doslova na počkanie.„Po niekoľkých stroskotaných vzťahoch som už neverila na lásku. Petra som spoznala v&nbsp;karaoke bare, kde jeden z&nbsp;jeho kamarátov oslavoval narodeniny. Hneď medzi nami preletela iskra a&nbsp;už po pár minútach som mala na stole malú pozornosť - nechal mi u barmana namiešať drink s názvom Láska,“ začína svoju lovestory Jana. Po odspievaní pár falošných duetov a&nbsp;krátkej konverzácii si vymenili čísla. Poviete si, nič netradičné. Nebolo ani šokujúce, keď sa spevavý fešák ozval na ďalší deň a&nbsp;pozval Janu na večeru. „Bol vtipný, inteligentný a&nbsp;neuveriteľne pozorný. Nie som zlatokopka, no keď vykúpil všetky červené ruže od predavača a&nbsp;daroval mi ich so slovami - aj najkrajšie ruže sa pred tvojou krásou musia červenať. Nebudem to skrývať, rozplakal ma,“ spomína na prvé stretnutie, no to ju už deti ťahajú z&nbsp;lavičky k&nbsp;hojdačkám. „Keby mi vtedy povedal, že je dvojnásobným otcom, asi by som cúvla. No on mlčal až do večera, keď ma pozval k sebe domov. Na moje počudovanie to bolo až po dvoch mesiacoch a po kope stretnutí mimo domu.“ Kino, večera pri sviečkach, kde sa ich nohy pod stolom priatelili viac ako býva zvykom a&nbsp;cesta taxíkom k&nbsp;Peťovmu domu. Tridsaťdvaročný právnik otvoril pandorinu skrinku informácii hneď ako prekročili prah jeho bytu.

„Všade na zemi sa povaľovali detské hračky, umelohmotné nákladné autá, detské topánočky, kabátiky. Na stenách viseli rodinné fotografie. Cítila som sa ako v&nbsp;zlom sne. Chcela som revať ako lev, trhať, ničiť, rozbíjať. Ako ma mohol celý čas ťahať za nos a všetko predo mnou držať v tajnosti?!“Peter vzal do rúk fotku v rámiku a&nbsp;plačúcej študentke predstavil celú zostavu obrázku. Livka má tri roky, Leonko šesť, Eva bola manželka. Zomrela minulý rok. Nádor na mozgu. Držal jej ruky a&nbsp;tichým, smutným hlasom pokračoval. Pochopí ak odíde, pochopí ak sa naňho hnevá. Zamiloval sa a&nbsp;nevedel kedy a&nbsp;ako jej to povedať. V&nbsp;tme bytu s&nbsp;puncom hračkárstva neplakala už len Janka, po lícach tiekli slzy aj dvojnásobnému otcovi.„Zostala som. Nie zo súcitu, ale kvôli tomu, že som ho ľúbila. V ten večer sme sa nemilovali. Objímali sme sa a môj vankúš bol premočený od sĺz. Bola som zmätená. Konečne som cítila, že som našla toho pravého. Nevedela som si ale predstaviť stretnutie s deťmi, ktoré boli v ten večer u&nbsp; jeho sestry.“ Ďalšie ráno mladý vdovec Janu požiadal, aby nad celou vecou porozmýšľala. Dohoda znela, že sa jej neozve päť dní a&nbsp;bude rešpektovať jej negatívne rozhodnutie. „Neprešlo ani štyridsaťosem hodín a ja som si nevedela predstaviť, že sa vzdám jeho dotykov, smiechu, očí.“ Mladá študentka si zbalila kufor a&nbsp;s malou dušičkou sa vydala na cestu z&nbsp;internátov k domu svojej novej rodiny.„Ani cez skúškové som nebola taká vynervovaná. Stále dookola som si predstavovala moment, keď mi Peter otvorí dvere a zovrie ma v náručí. Na druhej strane som si nevedela predstaviť, ako ma jeho syn a dcéra prijmú medzi seba." Ako jedináčik nemala s výchovou detí žiadne skúsenosti a svet jej vydatých spolužiačok s bábätkami sa jej zdal vždy nenormálne vzdialený.

„Neveriacky otvoril dvere a silno ma objal. Zobral ma na ruky a pretože Livka a Leonko už spali, smerovali sme rovno do spálne. Milovali sme sa celú noc. Od toho dňa som už neodišla.“ Ráno bolo rozpačité. Vo&nbsp;dverách sa zjavili dve rozospaté, strapaté hlavy. Pretierali si oči, zívali a&nbsp;naraz strih. Cudzia teta v&nbsp;XXL tričku pri miske s&nbsp;musli sedí v&nbsp;kuchyni a&nbsp;ich tatko ju hladí po ramene. „Na začiatku boli ku mne nedôverčiví. Livka si ma hneď obľúbila a po pár dňoch ma brala ako novú kamošku, no starší Leon so mnou päť týždňov vôbec nehovoril.“Novým bydliskom sa Jane zmenil celý svet. Varenie, pranie a žehlenie nahradilo zábavu s kamarátkami, poobedné kávičky, bezstarostný študentský život. Priateľky a spolužiačky zo školy boli v šoku. Dokonca sprisahanecky zorganizovali babský večer u jednej z nich, na ktorom do Jany všetky hustili, aby sa nepochovala za živa a na Petra zabudla.„Predtým som sa s nimi bláznila v kluboch. Po návrate z diskoték sme si vždy o štvrtej ráno otvorili fľašu šampusu a do rána kecali. Ak sme nemali práve skúškové, chodievali sme na drink a aerobic. Zrazu som so všetkým sekla a&nbsp;začala žiť ako Petrova partnerka a mama jeho detí.“Niektoré činnosti v domácnosti robila u Petra prvý raz v živote. „Predtým som vôbec nevarila. Na intráku sme jedli jednoducho a rýchlo - cestoviny a sáčkové polievky alebo sme si objednali pizzu. Hotovo. Netrápilo ma či je jedlo výživné. Pri deckách som však prinútená stáť pri hrncoch takmer každý deň. Varím zdravo, ale aj typické dobroty, čo Livka a Leo milujú - palacinky, parené buchty, dukátové buchtičky, ryžový nákyp."

Strávila hodiny na internete a telefóne s vydatou sesternicou, od ktorej drankala tradičné detské recepty. Peter jej nadiktoval zoznam pochúťok, ktoré drobcom varievela ich nebohá mama a priam bojazlivo ju prosil, či by sa nemohla niektoré z nich naučiť. Odhadnúť správne množstvo a ingrediencie však nebolo zďaleka to najťažšie. Oveľa horšie niesla, že Leon odmietal zjesť všetko, čo pripravila. Vždy si naoko poslušne prisadol k stolu, no keď sa pred ním objavil tanier s jeho obľúbenou pochúťkou, zaťal pery do trpkého kŕču pokrútil hlavou, že jesť nič nebude. Alebo odbehol zo stola so slovami, že on chce jesť dukátové buchtičky iba od mamy.„Mohla som sa ho pýtať na čokoľvek, iba mlčal a pozeral sa do zeme. Alebo si zobral fotku s mamou a bez slova ju pozoroval. Občas ma pochytilo strašné zúfalstvo. Chcelo sa mi ujsť, objať ho alebo sa naňho rozkričať, prečo mi všetko tak bolestivo sťažuje. Tak veľmi som sa snažila, aby stratu svojej mamy cítil čo najmenej." Občas bola Jana taká nešťastná a zničená, že od citového vypätia nevedela v noci spať. Neustále ju prenasledovali dramatické myšlienky - bude niekedy v tomto dome šťastná?

Raz v noci sa stal malý zázrak. Peter odcestoval na služobku do Nemecka, Jana ostala doma. „Uložila som ich do postele a konečne som si spravila chvíľu pre seba. Obložila som sa časopismi a knihami, na ktoré som sa chystala už mesiace. Vonku bola silná búrka, blesky presvetľovali všetky miestnosti, akoby som všade nechala rozsvietené lampy. Vstala som, aby som si uvarila čaj a v tom sa mi zrak zastavil v strede obývačky. Stál tam Leon a s očami plnými sĺz sa na mňa pozeral. Pomaly som k nemu pristúpila a tentoraz som odhodila všetky zábrany. Silno som ho k sebe pritúlila a tíšila. Po chvíli medzi slzami zavzlykal, že sa bojí búrky a mamička si ho vždy vtedy brávala k sebe do spálne. Chytila som ho za ruku a povedala, že aj teraz môže pri mne spinkať, že ho pred búrkou ochránim. Prstom mi nesmelo prešiel po vlasoch a napokon ma objal. Ten moment obrovskej úľavy a lásky, o ktorom som snívať už dávno prestala, nedokážem asi nikdy opísať. Po prvý raz po štyroch mesiacoch som pocítila radosť a istotou, že spojiť môj život s Petrovým, so všetkým, čo k tomu patrí, bolo najlepšie rozhodnutie môjho života.“S Livkou to bolo podstatne jednoduchšie. Ryšavé dievčatko ju od prvého momentu zbožňovalo. Navzájom si robievali účesy, vykrajovali jednoduché koláče, občas jej Jana dokonca narúžovala pery a lakovala nechty. Malá nezbednica si za svoj super ĺook' zakaždým vyslúžila v škôlke obdivné komentáre malých kamošiek. Akoby od smrti tej svojej netrpezlivo čakala novú mamičku. „Je na mňa veľmi citovo naviazaná. Chodíme do kina, skáčeme na trampolíne, večer jej aj s Leonkom čítavam rozprávky. Párkrát mi už dokonca povedala, ale Peťovi sa to nepáči. Hovorí, že deti už jednu majú."Prítomnosť Petrovej zosnulej ženy Jane doma prekáža. „Každú sobotu chodievame na cintorín. Doma máme vystavené jej fotografie, Peter totiž chce, aby malí na mamu nikdy nezabudli. Minule som našla pri upratovaní jej nočné košele. Zrazu ma naplnil taký silný smútok. Cítim, že by sme všetci mali začať odznova a napriek spomienkach Evine veci vyhodiť. Nočné košele som zabalila do vreca a pridala k nim aj jej spodnú bielizeň. Eva bola dizajnéka, väčšinu nábytku vyberala ona. Občas sa v byte cítim stiesneno. Požiadala som Petra, aby sme niektoré kusy vrátane spálne vymenili. Sľúbil, že nové zariadenie môžem vybrať podľa vlastných predstáv, ale nech ešte chvíľku počkám. Vraj ešte nie je pripravený zbaviť sa aj posledných spomienok.“

Odkedy žije mladá žena vo vzťahu s úspešným právnikom, k svojim rodičom zavíta len zriedkavo. Najviac ju zabolela mamina reakcia. Vzťah svojej krásnej dcéry okamžite odsúdila. „Nevedela ovládať svoje reakcie. Vykrikovala mi, že som nevďačná a sebecká. Že do mňa s otcom vkladali všetku lásku a dôveru, a boli presvedčení, že to niekam dotiahnem. Som jedináčik, mali pre mňa vysnívaný iný život. Vzťah s rovesníkom s nepoškvrnenou minulosťou - a aspoň nejakou budúcnosťou'. Nevedia sa zmieriť s tým, že som nešla do Francúzska robiť si doktorát. Dohovárajú mi, že som príliš mladá na to, aby som sa zničila praním, varením a staraním sa o cudzie deti. Bolí ma, že mi nerozumie. Veď ona najlepšie vie, čo je to byť matka.“ Jana síce verí, že doktorát z politológie si raz v Paríži dokončí a Livka a Leonko jej v napredovaní brániť nebudú. Je presvedčená, že z lásky k Petrovi všetko zvládne, no v jej slovách cítiť sklamanie.

Mladá študentka sa kvôli deťom často obmedzuje. Koľkokrát museli vysnívané kino či večeru zrušiť len kvôli tomu, že malý Leon plakal do telefónu, že večer nechce zostať doma so susedkou. „Peter mi síce sľubuje, že pôjdeme sami na wellness víkend, ale vždy keď na to príde reč, deti akoby náhodou dostanú teplotu. Niekedy som zúfalá."Pozerám na svoju rovesníčku a vidím na nej únavu. Hovorí, že varí denne a rada. Ani upratovanie rozhádzaných hračiek jej nerobí problém. Zdá sa mi však, že na svoj vek pôsobí až príliš vyčerpane. Napriek tomu, že deti už prijala za vlastné, občas cíti neprávosť. „Petra aj deti milujem. Často však snívam o tom, že odídem a dorobím si ten doktorát. Predstavujem si to, aké by to bolo na chvíľu byť opäť slobodná - chodiť do galérií, po nociach pripravovať projekty a študovať, spoznať úžasných ľudí a cez víkendy nasávať kultúru Francúzska. Keď občas unavená o polnoci zaspávam, predstavujem si, aké by to bolo nabrať odvahu a Petra postaviť pred hotovú vec - na dva roky odchádzam. Chcem s nimi žiť, no občas sa zamýšľam, čo by sa stalo, keby sme sa rozišli.“ Pochopila, že už nie je 'voľná' a nemôže počúvať iba vlastné city. „Už nemyslím iba na seba. Pri každom rozhodovaní si položím otázku - bude to dobré aj pre Livku a Leonka? Aj keby som chcela odísť a ešte chvíľu žiť život podľa seba, slobodne,tým drobcom to nedokážem urobiť. Stratiť druhú mamu, to by už nezvládli.“

Stala som sa mamou zo dňa na deň, a bol to šok: Dvadsiatnička vychováva cudzie deti, lebo...

Výber pre vás

Stala som sa mamou zo dňa na deň, a bol to šok: Dvadsiatnička vychováva cudzie deti, lebo...

Súvisiace články

Skutočný príbeh: To, že sa s Lenkou po 17. rokoch rozchádza manžel, jej oznámil mailom

Rozprávkové príbehy troch Sloveniek: Takto som sa vydávala ja!

Náramková story: Slovenka Vanda začala vyrábať doplnok s príbehom, ktorý si všetci zamilovali!

Hriešnica? Skutočný príbeh Lenky: Do 23-ky netušila, čo je sex, teraz si ho konečne užíva

Výber pre vás