Danka Vilhanová

Keby som teraz sedela na nejakej kolektívnej terapii, môj príbeh by sa začínal asi takto. Volám sa Danka Vilhanová a pracujem v redakcii časopisu, ktorý práve čítate. Mám jedného muža, jedno dieťa a jeden problém. Môj smartfón. Pozor, nie je to žiadna najnovšia vychytávka ani supedmoderný iPhone, len obyčajný tuctový model, ktorý si už čosi odžil. No aj tak mení môj život. Keď si večer líham do postele, kým zhasnem svetlo, vždy si ho skontrolujem. A keďže ma jeho pípanie zobúdza namiesto budíka, môžete hádať, čo prvé urobím, keď rozlepím oči?

Správne, beriem do rúk mobil. Pssst, toto radšej veľmi nešírte, ale často si ho so sebou beriem aj na záchod, takže by som sa po tomto priznaní asi mala trošku červenať od hanby. Ale keď sa už takto verejne spovedám, tak nech. No a ako som tak nedávno nad sebou rozmýšľala, či som ešte normálna alebo to už hraničí s miernou závislosťou, len tak z recesie som si skontrolovala čas, ktorý denne trávim na sociálnych sieťach. Deväťdesiat minút na Instagrame? Počas jediného dňa? A čo tá hodina dvadsať na Facebooku? Dobre, to bola víkendová bilancia, ale aj tak, nie je to priveľa?

Môj život online sa začína už cestou do práce, aby som prelustrovala slovenské aj zahraničné portály. Chápete, ako novinárka musím byť v obraze. Musím vedieť, čo sa deje, pretože k mojej práci patrí aj pátranie po nových témach. „Ty sa na prácu len vyhováraš, veď správy si pozrieš za desať minút. Aj minule si pol hodiny čumela len na fotky na Instagrame. A to ti nechcem pripomínať, koľko času tráviš na e-shopoch,“ schladil ma môj zákonitý a ja som si musela sama pred sebou priznať, že má tak trochu pravdu. Ale na tých e-shopoch nenakupujem. Fakt nie. Je to len taká virtuálna prehliadka toho, čo sa práve nosí, aké farby letia a kde, keby som náhodou veľmi chcela, môžem nájsť podobné neónové bundičky, aké na prehliadkach uviedlo trebárs Off-White. Lebo ak niekto pracuje v lifestylovom časopise, inak to nejde.

Lenže to som naozaj odsúdená na to, aby mi tri hodiny vzácneho času každý deň kradol obyčajný mobil? Uznávaný psychiater Ludvík Nábělek, ktorý pracuje v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, síce tvrdí, že digitálne médiá sa už stali súčasťou našej kultúry, no najdôležitejšie je mať ich pod kontrolou. „Hoci diagnóza závislosť od digitálnych médií v rebríčku oficiálnych psychiatrických diagnóz zatiaľ nefiguruje, to neznamená, že sa ňou netreba zaoberať,“ hovorí odborník, u ktorého sa vraj na oddelení už vystriedalo mnoho takýchto pacientov. „Liečba trvá približne osem týždňov a prebieha bez prístupu na internet.“

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE.

Tak zle, aby som musela skončiť na odvykačke, hádam na tom nie som, aj keď pri závislostiach je najväčším problémom uvedomiť si ju. „Väčšina ľudí si myslí, že problém nemá. Tak ako gambler, ktorý hovorí, že nemá problém s hraním, a alkoholik, že nemá problém s pitím,“ myslí si český odborník Matej Krejčí, zakladateľ portálu DigiDetox.me. No mávam aj lepšie dni. Keď trebárs smartfón po príchode z práce ani nevyhrabem z kabelky a až ráno zistím, že som „nestihla“ odpísať na správu trom ľuďom. A takéto dni sú dôkaz, že to ide. Že sa dá občas žiť aj offline, len si to vyžaduje väčšiu disciplínu. A ako odporúčajú múdre knihy aj odborníci, nie je od veci aspoň raz za čas si naordinovať úplný digitálny detox.

Dobre, tak ja to teda vyskúšam, aspoň na jeden víkend, napadne mi. Tak trošku kvôli tejto reportáži, ale aj preto, aby som si dokázala, že to so mnou nie je také vážne. A ešte čosi. Pričastý kontakt s mobilom žerie veľa času, spomaľuje myslenie, narúša pozornosť a či sa nám to páči, alebo nie, ohlupuje ľudské mozgy. Ja teda nechcem úplne ohlúpnuť, takže si dávam osobnú výzvu. Dva dni offline, to predsa musím zvládnuť ľavou zadnou, nie? Aby bolo jasné, mobil si nemienim zamknúť do sejfu, bude slúžiť len na telefonovanie. Maximálne odpíšem na správy, pre každý prípad.

Našťastie, v sobotu ma budík nebudí, takže smartfón len čeknem čas. Ako hlásič počasia funguje moja polovička a keďže na víkend cestujeme mimo Bratislavy, mám o program postarané. Cestou mi výnimočne nerobí spoločnosť Instagram, ale rádio a rozhovory so zvyškom famílie. Na rodinnej návšteve stihnem pohrabať záhradu, vyplieť skalku a vlastne mi moja technická hračka ani nechýba. Keď si okolo tretej poobede uvedomím, že som smartfón už pol dňa nemala v rukách, od hrdosti narastiem o pol centimetra. Veď podľa štatistík si ho bežný človek skontroluje priemerne každých dvanásť minút v čase, keď nespí.

To znamená, že až osemdesiatkrát denne preruší aktuálnu činnosť, ktorej sa venuje. Môj sobotný offline život prebieha hladko, ale len do večere, keď vidím, ako všetci naokolo sedia pri stole s očami sklopenými nad telefónmi. A ja? Ja nemôžem, mám „zaracha“. A čo mám robiť v posteli, kým zhasnem svetlo? Našťastie mám poruke knihu a kým zo všetkých strán počúvam cinkanie správ, ktoré si moja dcéra vymieňa s kamoškami, stále sa hrám na hrdinku a tvárim sa, že sa nič nedeje. Lenže deje. Mať telefón a nemôcť ho používať, to už trošku hraničí s masochizmom, nie?

Aj v nedeľné ráno mi v posteli robí spoločnosť knižka. Má to svoje výhody, aspoň som tých päťsto strán konečne dočítala a púšťam sa do ďalšieho románu. Dnes mi nikto volať nebude, rodinní príslušníci sú blízko, takže radšej svojho pokušiteľa schovám do kabelky. Chápete, aby zbytočne nedráždil. Profesor z Baylorskej univerziy James A. Roberts dokonca vymyslel názov pre ochorenie, pri ktorom má človek hysterické reakcie na odlúčenie od svojho technomiláčika, a dal mu názov nomofóbia, čiže No MObile Phone Phobia. Osobne ma hystéria ešte nechytá, no okolo tretej už začínam pociťovať mierne abstinenčné príznaky. Tridsať hodín bez mobilu? To je čosi ako osobný rekord. Ale čo z takého rekordu, keď neviem, čo majú nové moji FB „priatelia“, neviem, kto dal novú fotku na Instagram a keby, nebodaj, niekde blízko nastalo zemetrasenie, ani sa to nedozviem?

Ale aj druhá kniha dočítaná a cestu domov v aute prespím. Večerné správy v telke hlásia, že žiadna prírodná katastrofa sa nekoná, lenže vtom omylom prisadnem dcérin telefón, len tak ledabolo pohodený na sedačke. Aspoň na chvíľu sa pozri, čo je nové. Na päť minút. Navádza ma pokušiteľský hlas. Ktorému neviem odolať. „Nepodvádzaš náhodou? Veď ty si porušila svoje vlastné pravidlá,“ pristihne ma pri tom môj chlap. Lenže zúfalé ženy robia zúfalé veci a takýto detox už hraničí so stavom ľahkého zúfalstva. Preto sa tento článok neskončí happy endom v štýle, ako som to všetko zvládla a ako je offline diéta malina.

No nie je. Minimálne pre mňa nie. Možno som na to išla príliš radikálne, pretože byť offline vraj neznamená, že sa máme úplne vypnúť. Teda aspoň tak to tvrdí Tanya Godin, zakladateľka portálu o digitálnom detoxe a autorka knihy Off. „Vzdať sa na niekoľko dní smartfónu znamená zistiť o sebe nové veci. Je dôležité povedať si, koho používanie mobilu najviac ruší. Či mňa, partnera, alebo zamestnávateľa. Keď to zistíme, vieme si nastaviť vlastné pravidlá,“ radí a vlastne tak nenápadne potvrdzuje moju teóriu. Že som to nemala brať tak zostra. Keď sa môj „diétny“ víkend v pondelok ráno skončil, neskutočne mi odľahlo. Konečne som si bez výčitiek mohla prečítať správy v online denníkoch, prelustrovať sociálne siete a poviem vám, bola to úľava. Tak teda, som či nie som závislá?

Český špecialista z DigiDetox. me Matej Krejčí pripomína, že ten pocit môže byť veľmi subjektívny. Aj preto, že veľa ľudí s internetom skutočne pracuje a potrebuje ho pri svojom zamestnaní, takže pri meraní strávenom online môžu mať vysoké čísla. „Dôležitejší je fakt, ako často si počas dňa svoj smartfón rozsvietite. Každý sám si musí povedať, či je naozaj nutné, aby ho vyrušil stokrát denne a či by nebolo lepšie radšej si tie notifikácie vypnúť.“ Podľa Krejčího pomáhajú aj celkom jednoduché pravidlá, ako nenosiť telefón do postele ani ku kuchynskému stolu. Doma si z neho urobiť čosi ako pevnú linku a nechávať ho len na jednom konkrétnom mieste. A ja pridávam ešte jeden vlastný recept. Časovač v mobile. Nastavila som si tridsať minút na Instagram, tridsať minút na Facebook a keď tento čas prekročím, telefón mi to okamžite hlási. Jasné, veď preto si hovorí smart, však? A hoci stále trošku švindľujem, nejako začať treba. Lebo viete, čo sa dnes hovorí. Že offline je nová čierna a najmä nový luxus. Je totiž vzácny a ťažko sa zháňa. Tak ako, pridá sa niekto?

Aj moderátorka Miriam Kalisová si pred časom naordinovala digitálny detox, počas ktorého dva týždne používala len tlačidlový mobil a každý druhý deň mala desaťminútový prístup na mail.

♥ Prečo si sa na takú výzvu dala?

Chcela som to skúsiť kvôli reportáži do Reflexu a sama som bola zvedavá, ako to budem prežívať. Lebo sa musím priznať, že k mobilu mám veľmi dobrý vzťah a využívam ho naozaj často. Sociálne siete mi zobrali asi hodinu denne, ale na mobile som dokázala tráviť aj štyri hodiny denne. Vrátane mailovej pošty, čítania rôznych webov a komunikačných aplikácií.

♥ Cítila si aj čosi také ako abstinenčné príznaky?

Cítila, ale trvali asi len prvé dve hodiny po tom, ako som odovzdala mobil. Bol to zvláštny pocit, akoby mi odrezali časť tela. No potom som sa upokojila a už som si na telefón ani nespomenula.

♥ Čo na tvojom detoxe bolo najlepšie a čo najhoršie?

Prekážalo mi, keď som nemohla odfotiť moju dcérku alebo ma navigácia v aute nezaviedla tam, kde mala. No malo to viac pozitív. Žila som viac v prítomnosti, niekedy som ani nevedela, kde mám telefón, a vôbec mi to neprekážalo. Priatelia mi nepísali, ale rovno mi zavolali a z tohto detoxu bolo nešťastné najmä okolie. Pri každom telefonáte sa ma pýtali, kedy už začnem fungovať normálne.

Pre mňa to bola super skúsenosť, ale byť dlhodobo offline si nemôžem dovoliť, pretože internet potrebujem v živote aj v práci. Som dosť aktívna aj na Instagrame a keďže píšem ďalšiu kuchársku knihu, nemôžem sa len tak vytratiť z digitálneho sveta. No vediem dosť aktívny život, večer čítam knihy, maľujem, začala som chodiť na keramiku, stretávam sa s priateľmi, takže nejakú veľkú zmenu som touto výzvou nezaznamenala. Zistila som, že nie som závisláčka od mobilu a keď sa blížil koniec mojej výzvy, aj mi bolo trošku ľúto, že sa to už končí.

Offline je nový luxus: Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či nie ste závislá od mobilu?

Výber pre vás

Offline je nový luxus: Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či nie ste závislá od mobilu?

Súvisiace články

Sme silnejší aj v boji za zdravé prsia

Hľadáte kabelku budúcnosti? Zoznámte sa so značkou Luxtra!

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 48.

Herec Maroš Kramár ukázal rozprávkovú vilu, na tú prepychovú obývačku tak ľahko nezabudnete!

Mladá, inšpiratívna a tenisková: Aless Capparelli

Výber pre vás