V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Nikdy nebolo jednoduchšie oklamať tisíce ľudí než dnes, keď máme prístup k&nbsp;sociálnym sieťam. A&nbsp;nikdy nebolo ľahšie nechať sa nachytať a&nbsp;uveriť aj totálnym nezmyslom. Stalo sa to možno aj vám. Nevadí. Nie je totiž hanba naletieť, ale nepoučiť sa z&nbsp;toho. A&nbsp;nabudúce si iste dáte lepší pozor na to, komu uveríte a&nbsp;čie názory zdieľate.

Spomínate si na škandál, ktorý pred dvomi rokmi vyvolala influencerka Natalia Taylor, keď sa na Instagrame niekoľko týždňov tvárila, že si užíva luxusnú dovolenku na Bali, hoci na žiadnom exotickom ostrove nebola? Všetky tie krásne fotky nafotila v&nbsp;obchodnom dome Ikea. Sama sa k&nbsp;tomu priznala a&nbsp;chcela tak ukázať, ako ľahko sa dajú oklamať davy. Doslova, keďže k&nbsp;dnešnému dňu má Natalia vyše 320-tisíc followerov. Jej pokus niektorých fanúšikov naštval, no mnohým otvoril oči a&nbsp;naštartoval kritické myslenie. Poznáme však aj prípady, keď nešlo o&nbsp;žiadne sociologické experimenty a&nbsp;influenceri boli skrátka prichytení pri bohapustej lži. Ako youtuber Logan Paul, ktorý followerom tvrdil, že z&nbsp;farboslepoty ho vyliečili isté „zázračné“ slnečné okuliare. Jasné, že za reklamu dostal pekne zaplatené. Až na to, že v&nbsp;skutočnosti nikdy farboslepý nebol. Prípadne známa švédska influencerka Johanna Olsson, ktorá sa nepodareným photoshopom pekne strápnila, keď svoje telo prilepila na záber, kde bol most nad Seinou v&nbsp;Paríži. Fanúšikovia ju rýchlo odhalili.

Vďaka všemožným filtrom sa dá klamať na sociálnych sieťach aj o&nbsp;svojom výzore či veku. Dlho sa to darilo aj čínskej vlogerke Qiao Biluo, ktorá na videách vyzerala ako rozkošná školáčka, až kým sa vďaka technickej chybe raz na obrazovke nezjavila jej pravá tvár. Tvár 58-ročnej ženy! Pripadá vám to bláznivé? Nechápete, prečo to tí ľudia vlastne robia? Veľkú rolu v&nbsp;tom hrá určite imidž aj peniaze za reklamu. Našťastie, títo svojím nemorálnym správaním nikomu neublížili, iba si narobili hanbu na sto rokov. Lenže nie všetky klamstvá a&nbsp;dezinformácie na sociálnych sieťach sú neškodné!

S&nbsp;vplyvom na sociálnych sieťach rastie aj zodpovednosť. Uvedomujú si to však všetci influenceri? Že každý obsah, či už s&nbsp;cieľom edukovať, informovať, alebo zabávať, každá ich rada či reklama na produkt sa dostanú cez ich profil k&nbsp;státisícom followerov? K&nbsp;bežným ľuďom, ktorí im dôverujú a&nbsp;preberajú ich názory. Tento fakt si okrem mnohých iných, ktorí šíria osvetu, veľmi uvedomuje aj influencerka a&nbsp;novinárka Veronika Šipoš Rosputinská. „Rozhodla som sa vyjadrovať aj k&nbsp;spoločensky dôležitým a&nbsp;často kontroverzným otázkam, lebo mám pocit, že na Slovensku chýba kritické myslenie a&nbsp;ľudia často podliehajú dezinformáciám. Keď sa tu chceme mať dobre, potrebujeme spoločnosť, ktorá vie premýšľať, vyhodnocovať a&nbsp;zaujať správny postoj. Nedokážem ticho sedieť a&nbsp;medzi kamarátmi nadávať, aké je to na Slovensku zlé. Chcem sa pokúsiť s&nbsp;tým niečo urobiť a&nbsp;sociálne siete mi tú možnosť dali,“ tvrdí Veronika, ktorá je momentálne na rodičovskej dovolenke s&nbsp;malým synom, no predtým písala aj pre EMMU. A&nbsp;nevyhla sa ani téme dezinformácií.<strong> „Posledné dva roky hoaxom a&nbsp;dezinformáciám prajú, aj medzi influencermi. Najviac som zachytila zľahčovanie covidu, v&nbsp;tom čase som niektorých aj sama prestala sledovať. Sklamalo ma, ako nezodpovedne použili svoj vplyv. Ďalšou skupinou sú rôzne samozvané odborníčky na zdravý životný štýl, tie občas šíria až vyslovene nebezpečné informácie,“</strong> vraví a&nbsp;upozorňuje, že ľudia by mali dôsledne prehodnotiť, od koho si nechávajú radiť v&nbsp;otázke zdravia.

Nemajme tendencie veriť senzačným statusom od súkromných osôb, o ktorých nič nevieme, týchto ‚odborníkov‘ je plný Facebook. Väčšinou šíria príbehy typu jedna pani povedala, ktoré sa nedajú nezávisle overiť. A potom správy od rôznych konšpiračných webstránok. Takýchto zdieľaní bude azda čoraz menej, keďže Národný bezpečnostný úrad dostal právomoc stránky šíriace škodlivý obsah či hoaxy blokovať.

Čo si budeme hovoriť, influencerov, ktorí predávajú piate cez deviate, je dnes plný Instagram. Ako sa v&nbsp;tom vyznať? Komu dôverovať, keď jedna kráska tvrdí to a&nbsp;druhá opak? Alebo ešte lepšie, keď jeden týždeň známa influencerka predáva produkt, ktorý ďalší týždeň zneguje iným, ktorý má presne opačný efekt? Je ľahké podľahnúť, keď vám firmy ponúkajú veľa peňazí za propagáciu výrobkov. Kto by ich stíhal všetky vyskúšať a&nbsp;otestovať ich sľubované účinky? Šup s&nbsp;nimi na Instagram a&nbsp;stačí už len poslať klientovi faktúrku. Aj Veronika Šipoš Rosputinská má pocit, že nie všetci influenceri si uvedomujú, že značke predávajú svoju tvár a&nbsp;svoje meno, a&nbsp;mali by si klientov zodpovedne vyberať.

„Vyslovene klamlivú reklamu odo mňa doteraz nikto nežiadal, ale ponúk, ktoré som odmietla, je viac ako tých, ktoré som prijala. Možno to znie ako klišé, lebo to hovorí asi každý influencer, ale vyberám si len tie značky a&nbsp;firmy, ktorým dôverujem a&nbsp;sama používam, za ktoré som v&nbsp;bežnom živote ochotná sama zaplatiť. Väčšinou odmietam tie najlepšie platené ponuky, lebo obvykle je to tak, že najväčšie rozpočty majú často také značky, s&nbsp;ktorými sme hodnotovo úplne inde.“ Dá sa však vôbec nepodľahnúť klamlivej či zavádzajúcej reklame? A&nbsp;ako zistiť, komu veriť a&nbsp;kedy by vám mala zablikať červená kontrolka? „Keď je z&nbsp;posledných dvanástich postov desať reklamných, ako mám tomu človeku dôverovať, keď vlastne ani neviem, kým v&nbsp;skutočnosti je, keďže jeho profil tvorí na 80 percent reklama?“ pýta sa Veronika. Pýtate sa to aj vy sami seba, keď skrolujete Instagram a&nbsp;podchvíľou vyťahujete platobnú kartu?

<strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.</strong>

Načrtli sme už tému takzvaných „neškodných“ internetových klamstiev, ktoré vám prinesú iba hanbu. Aj klamstiev, ktoré vám vytiahnu z&nbsp;peňaženky nemálo eur a&nbsp;môžu mať neblahý vplyv na vaše zdravie. Lenže visí tu ešte téma vážnych dezinformácií, hoaxov a&nbsp;konšpiračných teórií, ktoré mobilizujú obrovské skupiny ľudí, doslova vymývajú mozgy a&nbsp;páchajú škody na celej spoločnosti. Boli tu vždy alebo sa táto lavína spustila až s&nbsp;príchodom sociálnych sietí? „Konšpiračné teórie tu boli odjakživa, no internet a&nbsp;sociálne siete ich nevídaným spôsobom rozšírili.<strong> Keď ste kedysi na dedine verili nejakej sprisahaneckej teórii, boli ste čudák, ktorý sedí v&nbsp;krčme pri stole sám. Dnes sa vďaka sociálnym sieťam dokážu títo ľudia spojiť s&nbsp;ďalšími podobnými čudákmi a&nbsp;vzájomne sa utvrdzujú vo svojej viere a&nbsp;fantáziách.</strong> Mimochodom, nezabúdajme ani na reťazové maily, ktorými sa konšpiračné teórie a&nbsp;rôzne dezinformácie či manipulácie šíria najmä medzi staršími ľuďmi. Televízie, rádiá a&nbsp;tlač majú isté editorské štandardy, ktoré dokážu takéto hlúposti pomerne spoľahlivo odchytiť. Internet a&nbsp;sociálne siete sú v&nbsp;tomto ‚divoký západ‘, kde si každý môže šíriť prakticky čokoľvek a&nbsp;nemusí to nijako zdrojovať ani dokazovať,“ vysvetľuje Peter Jančárik, odborník na konšpiračné teórie a&nbsp;dezinformácie, ktorý vedie Social Impact tím v&nbsp;agentúre Seesame.

Covid bol tak trochu ‚demo‘ toho, čo so sebou priniesla vojna na Ukrajine. Práve Ukrajina je a&nbsp;dlho bude hlavnou témou dezinfoscény. Všimnite si, ako pre nich zrazu covid ‚prestal existovať.

Zároveň tvrdí, že ho stále neprestáva prekvapovať kreativita a&nbsp;„mentálna akrobacia“ dezinfoscény a&nbsp;to, koľko absurdných a&nbsp;protichodných naratívov, príbehov a&nbsp;tvrdení dokáže vyprodukovať. „Covid bol tak trochu ‚demo‘ toho, čo so sebou priniesla vojna na Ukrajine. Práve Ukrajina je a&nbsp;dlho bude hlavnou témou dezinfoscény. Všimnite si, ako pre nich zrazu covid ‚prestal existovať‘ a&nbsp;tí, ktorí donedávna šírili nezmysly o&nbsp;pandémii, teraz preberajú prokremeľské naratívy o&nbsp;vojne u&nbsp;našich susedov,“ dodáva Jančárik.

S&nbsp;kritickým myslením na tom my Slováci nie sme vôbec dobre. Minimálne v&nbsp;porovnaní s&nbsp;okolitými krajinami. Vyplýva to z&nbsp;dlhodobých prieskumov Globsecu, keď porovnávali desať krajín strednej a&nbsp;východnej Európy. Až 56 percent Slovákov verí nejakej konšpiračnej teórii, čo nás postavilo na úplný vrchol rebríčka spomedzi všetkých krajín, ktoré sa na prieskume zúčastnili. Aj preto sme podľa Petra Jančárika veľmi ľahký terč pre informačné pôsobenie dezinfoscény. <strong>„Najväčším nepriateľom okrem slabej mediálnej gramotnosti a&nbsp;nízkej dôvery je aj naša psychológia. Ochotne totiž preberáme informácie, ktoré vyhovujú našim predsudkom a&nbsp;pohľadu na svet.“</strong> Zároveň radí, ako rozpoznať pravdivú informáciu na internete od tej zavádzajúcej. „V&nbsp;prvom rade sa treba pozrieť na zdroj – poznám toho človeka alebo web, ktorý to tvrdí? Kto to píše a&nbsp;o&nbsp;aké zdroje sa opiera? Je daná informácia overená z&nbsp;viacerých zdrojov a&nbsp;nezávislých inštitúcií? Ak článok pracuje so strachom alebo nenávisťou voči niekomu, treba sa mať na pozore. Manipulácia takýmito emóciami je bežná. Je fajn pozrieť sa, čo píšu viaceré médiá – ale opäť tie, ktoré dodržujú editorské štandardy a&nbsp;všetko, čo napíšu, musia mať overené z&nbsp;viacerých zdrojov. A&nbsp;určite je dôležité nesledovať len také médiá (alebo pseudomédiá), ktoré za každú cenu idú proti mainstreamu. Netreba si zamieňať kritické myslenie a&nbsp;snahu ísť zakaždým proti prúdu,“ vymenúva odborník a&nbsp;spoluzakladateľ projektu Konšpirátori.sk, ktorý odhaľuje konšpiračné webstránky.

Prízvukuje aj spoločenskú zodpovednosť, ktorú si podľa neho musia čoraz väčšmi uvedomovať aj influenceri, ktorí ovplyvňujú státisíce svojich followerov. Upozorňuje, že ak je niekto dobrý napríklad v&nbsp;rape, neznamená to, že rozumie hneď aj medicíne či geopolitike. „Naši influenceri sa mi do istej miery zdajú ako obeť dezinformácií. Aj oni sú len ľudia, ktorí môžu naletieť. Sú však verejne činnými osobami s&nbsp;obrovským zásahom, a&nbsp;preto si tieto fakty musia oveľa starostlivejšie vyhodnocovať.“

Jedna vec je rozpoznať, čo je pravda a&nbsp;čo lož. Ako sa však zachovať, keď narazíme na internete na nejaké hoaxy a&nbsp;ich šíriteľov? Ignorovať ich a&nbsp;nepúšťať sa s&nbsp;nimi do nekonečných debát? Alebo sa im snažiť dohovoriť v&nbsp;komentároch pod príspevkami či článkami? To je večná dilema, ktorú máme zrejme viacerí. „<strong>Ignoranciou nič nevyriešite. Možno neprídete o&nbsp;nervy a&nbsp;budete sa cítiť lepšie, ale informačnú vojnu tým nevyhráte. To, že rozumní ľudia a&nbsp;sociálne siete nechali dezinformátorom voľné pole, im dovolilo vyrásť. Aj keď sa vám to môže javiť ako vopred prehratý boj, má to svoj význam.</strong> Treba mať len jasno v&nbsp;tom, koho chcete presvedčiť. Samotného dezinformátora neobrátite, ale tým, že na neho zareagujete, máte šancu osloviť ľudí, ktorí si to len prídu prečítať. Tak si aspoň množstvo ľudí neutvorí názor len na základe klamstiev a&nbsp;manipulácií,“ odporúča Jančárik.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/a4bdfd8d-2e23-4211-a7be-3cfa37be3393_phpoommdf.jpg/320/180" alt="" data-media-id="13648228" data-embed-id="7727667">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Ako sa však zachovať, keď narazíme na internete na nejaké hoaxy a ich šíriteľov?</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Shutterstock</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Šíritelia konšpiračných teórií a&nbsp;hoaxov sa často odvolávajú na slobodu slova a&nbsp;dokonca Ústavu SR. Každý má predsa právo povedať si svoj názor. Súhlasný aj nesúhlasný. To je síce pravda a&nbsp;internet im na to dáva takmer neobmedzený priestor. Aj tu si však treba uvedomiť isté hranice, na ktoré upozorňuje aj Veronika Šipoš Rosputinská: „V&nbsp;ústave je totiž aj článok o&nbsp;tom, že ‚právo vyhľadávať a&nbsp;šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o&nbsp;opatrenia v&nbsp;demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a&nbsp;slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a&nbsp;mravnosti‘. Napríklad, aktuálne, akékoľvek podnecovanie či propagácia vojny je trestným činom, to si mnohí asi neuvedomujú, no hrozí im trest odňatia slobody na jeden až desať rokov.“ Aj preto je také dôležité, aby sme vedeli dobre filtrovať informácie, na základe ktorých si utvárame názory. Vraví sa, že dvakrát meraj a&nbsp;raz rež, ale pri overovaní informácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, to platí dvojnásobne. Zapojte zdravý rozum, pýtajte sa, overujte a&nbsp;neberte hneď to, čo vám niekto predloží na striebornom podnose. Špeciálne pri témach, ktoré očividne polarizujú spoločnosť.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/d24e3ff0-8131-4916-bcdb-7ddf787dc234_phpcnjabg.jpg/320/180" alt="" data-media-id="13645205" data-embed-id="7727668">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Peter Jančárikom je odborníkom na konšpiračné teórie a dez­informácie.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">MATEJ KALINA</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


<strong>PETER JANČÁRIK</strong> – vedie Social Impact tím v&nbsp;agentúre Seesame, je odborníkom na konšpiračné teórie a&nbsp;dez­informácie, trénuje mediálnu gramotnosť a&nbsp;kritické myslenie. Je spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk a&nbsp;autorom Checkbota, prvého facebookového bota, ktorý odhaľuje nezmysly na webe.

Neverte všetkému, čo vidíte na internete! Fanúšikovia odhalili klamstvá známych influencerov

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Neverte všetkému, čo vidíte na internete! Fanúšikovia odhalili klamstvá známych influencerov

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Protiklady sa priťahujú a TIETO páry sú toho živým dôkazom! Poznáme TAJOMSTVO ich úspechu

Chcete sa stať hviezdou Instagramu? Tak dodržiavajte tieto zásady!

Slovenka Lucia vyškolila tisíce letušiek po celom svete. Aký je život s večne zbaleným kufrom?

Znamená viac spoločných fotiek na Instagrame aj viac lásky? TOTO si myslia známe Slovenky

Najväčšia revolúcia všetkých čias! Dala ženám silu a slobodu. Komu za ňu vďačíme?

Výber pre vás