Keď si už myslím, že Slovensko pomaly vychádza zo svojho nelichotivého tieňa, vždy ma vedia reakcie a názory niektorých ľudí vrátiť do reality, ktorá u nás zabudla kráčať s dobou. Či už sú na pretrase potraty, platy alebo manažérske pozície, ženy na Slovensku stále ťahajú za kratší koniec. Kým sa však nezmení celková spoločenská nálada, o reálnom posune vpred môžeme len snívať.

Keď sa vo Fínsku pred pár rokmi ujala úlohy premiérky mladá mamička Sanna Marin, mnohým ženám svitla nádej, že na pracujúce matky sa svet začne dívať o čosi zhovievavejšie. Tridsaťštyri ročná politička má totiž všetky predpoklady na to, aby sa stala novodobým ženským idolom a príkladom, ako zladiť kariéru s materstvom. Navyše, aktuálne najmladšia premiérka nielen v Európe, ale aj na svete, vždy komunikovala veľmi otvorene. Priznala sa, že v detstve zažila rozvod rodičov aj neľahké dospievanie vo vzťahu dvoch žien, keďže si jej matka po rozchode s otcom našla partnerku.

Ako tínedžerka brigádovala v pekárni, ako jediná z rodiny skončila vysokú školu a už v dvadsiatich vstúpila do politiky. Zviditeľnila sa však až po siedmich rokoch a odvtedy patrí medzi najúspešnejšie fínske političky. Svoju otvorenú myseľ a prirodzené správanie nikdy nezmenila, aj keď kvôli nim mohla pôsobiť zraniteľnejšie.Na svojich účtoch na sociálnych sieťach nemá problém zverejňovať ani osobné príspevky. Dokumentovala svoje tehotenstvo, svoj návrat k pracovným povinnostiam od ročnej dcérky či kojenie na verejnosti.

Pre mnohé ženy z Fínska aj zahraničia je skutočným vzorom. Pod jej príspevkami sa kopia pozitívne komentáre a slová podpory, mnohé ženy sa k nej dokonca utiekajú po rady. „Ako zvládate svoj náročný pracovný život s dieťaťom? Čo by ste poradili iným pracujúcim mamám?“ pýta sa jedna z jej sledovateliek.

„Skutočne ju obdivujem. Ako mama a lekárka viem, aké ťažké je zladiť náročnú kariéru so starostlivosťou o rodinu,“ odpovedá iná žena. So slovami podpory a obdivu však nešetria ani muži: „Krásna a silná. Je lídrom budúcnosti,“ prejavil nadšenie fanúšik.Podobné komentáre od jej spoluobčanov však nie sú nijako prekvapivé, keďže Fínsko je v tomto smere skutočne pokrokovou krajinou. Práve vo Fínsku bola prvý raz v histórii do parlamentu zvolená žena a to už v roku 1906. V roku 2000 sedela vo fínskom prezidentskom úrade prvý raz žena, dnes je ich dokonca prevaha vo vláde. Medzi siedmimi mužmi má vo fínskom kabinete kreslá dvanásť žien. Podobne sú na tom aj ostatné severské krajiny – ženu na čele vlády majú Islanďania, Nóri aj Dáni.

Keď som na sociálne siete zverejnila príbeh Sanny Marin ako pozitívny príklad zo sveta, hejteri na seba nenechali dlho čakať. Od úvah, ako sa krásna mladá žena dostala do vrcholovej politiky cez pochybnosti o tom, či svoje povinnosti zvládne, až po názory plné predsudkov, že matka patrí domov k deťom, čítala som s nemým úžasom. Keď som potom vyzvala ženy, pracujúce mamičky, aby sa podelili o svoje skúsenosti, prišli mi desiatky správ. Našli sa príbehy pozitívne, ale veľa z nich ma nepríjemne prekvapilo. Najmä fakt, že oveľa viac ako muži by mladé mamičky videli zavreté doma práve ostatné ženy.

Takúto skúsenosť má aj Lenka, ktorá si nepriala byť zverejnená, aby si svoje kamarátky nerozoštvala ešte viac. Keď sa im totiž pol roka po pôrode zverila, že jej veľmi chýba práca a preto uvažuje, že poprosí svojho zamestnávateľa o brigádu či skrátený úväzok, všetky sa do nej svorne obuli. „Vlastne som si od nich vypočula, že som zlá mama a že som radšej nemala mať dieťa, keď ho chcem teraz opustiť. Nedokázala som im vysvetliť, že keď pôjdem na pár hodín v týždni do práce alebo si prácu budem robiť z domu, svoju dcéru tým neopúšťam,“ vraví a pokračuje, že najviac ju zaboleli slová jej najlepšej kamarátky.

„Viem, že to nemyslela zle a asi mi chcela pomôcť, ale opýtala sa ma, či malú nemám rada.“ To bola pre Lenku kľúčová situácia, keď sa rozhodla, že svoje úvahy o práci neprezradí ani manželovi, lebo sa bála ďalších reakcií okolia. „Viem, že on by ma podporil v akomkoľvek pláne, dokonca má toľko homeoffice služieb, že by som pokojne mohla odbehnúť do práce, kým malá spí. Cez deň totiž spáva veľmi dlho. Bojím sa však odsúdenia od zvyšku rodiny aj širšieho okolia, a tak s malou ostanem aspoň do jej dvoch rokov doma.“ Niečím podobným si s kamarátkami prechádza aj Jarka, ktorá je ešte len tehotná.

„Keď som im povedala, že v prípade nutnosti, keďže máme dosť vysokú hypotéku, nastúpim po pol roku späť do práce a dieťa dáme do jaslí, väčšina reakcií bola veľmi negatívna. Pýtali sa ma, čo som to za matku,“ hovorí sklamane Jarka, ktorej sa to veľmi dotklo.

„Ako každá matka, aj ja chcem pre svoje dieťa len to najlepšie. Avšak podľa žien, ktoré ostanú s deťmi doma tri roky alebo aj viac, je moje rozhodnutie nepochopiteľné a vo všeobecnosti považované za zlé. Ja to však vidím aj z inej strany, veď predsa potrebujeme dieťaťu zabezpečiť bývanie a určitý štandard do života, na ktorý sme doteraz boli sami zvyknutí. Jednoducho, aby som nerozmýšľala nad každým eurom, aby som sa netrápila. A aby sa netrápil ani partner, ak by nás sám nedokázal zabezpečiť,“ vysvetľuje a poukazuje na fakt, že inde vo svete je návrat matky do práce po pár týždňoch úplne bežnou praxou, čo je nepopierateľný fakt.

Podľa infografiky zverejnenej Európskym parlamentom minulý rok má Slovensko zo všetkých krajín Európskej únie so svojimi 34 týždňami jednu z najdlhších materských dovoleniek. Pred nami sú len Íri so 42 týždňami, Briti s 52 týždňami a Bulhari s 58 týždňami. Tesne pod nami sú Česi a Chorváti s 28 týždňami a Maďari s 24 týždňami. Najkratšiu materskú majú Švédi, len dva týždne, po nich nasledujú Portugalčania s desiatimi týždňami, Nemci so 14 týždňami, Slovinci a Belgičania s 15 týždňami a so 16 týždňami nasledujú Španieli, Holanďania, Lotyši, Francúzi či Rakúšania.

S plánmi začať popri materskej pracovať sa ženy najčastejšie po partnerovi a kamarátkach zverujú najbližšej rodine – rodičom a súrodencom. Kým postoj súrodencov väčšina žien opísala ako neutrálny, rodičia v tom mali jasnejšie. Na moje prekvapenie sa s negatívnymi reakciami ženy stretli najmä u svojich otcov. „Keď som doma oznámila, že sa chcem vrátiť do práce, otec ma hneď odsúdil ako zlú matku. Na plný úväzok som aj napriek tomu nastúpila, keď mala dcérka 14 mesiacov. Otec to síce racionálne pochopil, ale stále ho škrie, že s malou trávim málo času. Ja osobne si však myslím, že nám dvom to veľmi prospelo, lebo takto sa jej, paradoxne, venujem viac,“ opisuje svoju skúsenosť Evka. Podobnou situáciou si s otcom prešla aj Miša.

„Samozrejme, vytiahol argument štýlu, keď som bol ja mladý. Stále opakoval, ako on zarábal a ako sa o nás mama starala. A tak to má vraj byť, prečo vymýšľam hlúposti. Nevie pochopiť, že nám to takto vyhovuje a sme šťastní.“Z návratu do práce vyrobil hotovú rodinnú drámu otec mladučkej Janky.

„S manželom sme sa brali mladí a mladí sme si chceli založiť rodinu. Od začiatku som ale vedela, že chcem popri materskej pracovať. Keďže manželova mama nechodila do práce a starala sa o účtovníctvo firiem externe, dohoda bola, že kým budem ja v robote, o dieťa sa nám postará. Otec sa vtedy len smial, že sú to moje naivné plány a realita bude iná. Keď som sa po pol roku vrátila do zamestnania, otec mi najprv vyvolával a vypisoval, aby som nebláznila a vrátila sa domov. Keď u mňa nepochodil, začal otravovať manžela a neskôr svokru. Citovo ju vydieral, aby si vymyslela dôvody, prečo sa nám o syna nemôže postarať a argumentoval tým, že nám takto vlastne ničí rodinu. Tú však zničil on. Odvtedy sú medzi nami napäté vzťahy. Kedysi som domov chodila rada a často, teraz sú to kvôli otcovej staromódnosti a tvrdohlavosti skôr zdvorilostné návštevy.“

Práve v staršej generácii sa opora hľadá ťažšie, keďže tá bola zvyknutá na určité vzorce a rámce, z ktorých nikto nevybočoval. V skutočnosti ale neexistuje nijaký rozumný argument, prečo by sa žena nemala vrátiť do práce, ak po tom túži. Každá rodina funguje inak, každá žena má iné potreby a každé dieťa si vyžaduje iný prístup. Vždy by malo byť len na rozhodnutí rodičov, akú cestu si vyberú za tú svoju. A s tým súhlasia aj psychológovia.

„Spoločnosť často disponuje stereotypnou predstavou o svete, živote, o tom, čo je správne, čo sa má a čo sa nemá. Ak ale takéto presvedčenia zasahujú do našej slobody, do toho, kým sme a ako sa cítime, ako chceme žiť, v tom momente pre nás prestávajú byť funkčné,“ hovorí psychologička Veronika Pobehová, ktorá mi ponúkla aj zaujímavý príklad z praxe. „Mama štyroch detí mi povedala, že návrat do práce je pre ňu aj o tom, ísť svojim dcéram príkladom. Má okolo seba totiž veľa viacdetných mám, ktoré sa rozhodli už nepracovať, čisto z presvedčenia, že tak vytvoria najlepšie podmienky pre deti. Ona sa však pýta, akým príkladom sú potom pre svoje dcéry. Celý život im budú pomáhať získať skvelé vzdelanie, rozvíjať ich talenty a načo? Aby raz, podľa vzoru svojej mamy, všetko zavesili na klinec a ostali doma?“

Či už ste babka, mama, sestra, kamarátka, kolegyňa alebo šéfka, nezabúdajte, že mamičky vo vašom okolí pôrodom neprišli o svoje profesné ambície či túžbu budovať si kariéru alebo sa ďalej vzdelávať. A rozhodne to z nich nerobí horšie mamy. Každá mama chce byť predsa pre svoje dieťa tou najlepšou verziou seba a každá k tomu potrebuje niečo iné. Miesto kázania tak skúste počúvať a radšej ako predsudky živte nádej. Že raz aj Slovensko v zamestnanej mame uvidí idol pre svoje dcéry, nie ženu nehodnú materstva.

Muž živí rodinu a mama nech sedí doma s deťmi? Kedy sa Slovensko zbaví predsudkov?

Výber pre vás

Muž živí rodinu a mama nech sedí doma s deťmi? Kedy sa Slovensko zbaví predsudkov?

Súvisiace články

Zdenka Predná: Jej deti do školy nechodia, učí ich sama doma. Dôvod vás PREKVAPÍ!

Šokujúci dokument je ONLINE: ,,Je to horšie, ako kráľovská rodina očakáva. Veľmi to uškodí!"

Britney Spears ZAVRHLI jej DETI: Môžu za to aj TIETO FOTO, budete v šoku!

Mama Michala Davida slávila narodeniny: Tá že má 90? Na svoj vek absolútne nevyzerá

Výber pre vás