Michal Sabo

Jakub Lužina

Michal: Na úvod konštatujme, že nechceme zovšeobecňovať. A už vôbec nie nikoho priemerovať. To v žiadnom prípade… Jakub: Nie, lebo v roku 2018 nepoznáme priemernú ženu. Ani priemerného chlapa. Michal: No aj tak môj dotazník vyplnilo 70 žien, ktorých odpovede som priemeroval, aby som mohol zostaviť rebríček siedmich najväčších ženských pokušení. Ale! Ešte pred tým, ako sa do toho pustíme, vráťme sa, prosím, tam, kde sa to všetko začalo. Do rajskej záhrady. Ku kauze Eva, Adam a jablko. Biblia tvrdí, že Eva podľahla diablovi a nahovorila Adama, aby spolu jedli zo stromu poznania. V rajskej záhrade bolo iba ovocie... Čo ak bola Eva, skrátka, iba hladná? Jakub: Osobne ma viac zaujíma fakt, že nikde nie je spomenuté, že to bolo jablko! Všade je napísané ovocie poznania. Nešpecifikované ovocie. Čiže ja skôr zastávam názor, že Eva bola hladná a prosto si chcela dať ten šťavnato vyzerajúci ananás! Michal: Možno bola Eva nielen hladná, ale aj nedôverčivá a dala Adamovi ochutnať, či ten ananás náhodou nie je otrávený! Čo ma privádza k pokušeniu prvému…

Michal: Moja teta Viera hovorí: „Hladný chlap – hotová katastrofa.“ Nebudeme si klamať, má pravdu. Nespomínam si však, že by nejaké porekadlo konštatovalo, aké „fasa príjemné“ vedia byť ženy na diéte. A keďže ženy sú na diéte takmer stále, napadá mi, nebolo by lepšie, keby s tým sekli? Pre dobro všetkých… Jakub: Moja snúbenica je veľmi nepríjemná, keď je hladná, to musím uznať, ale to je v podstate každý. Pritom to má také elegantné riešenie! Už dávno som svetu ponúkol svoj jednoduchý „Lužinov tabuľkový systém pre ľahšiu komunikáciu s druhými ľuďmi“. Ide o veľkú drevenú tabuľku s nakreslenými hodinami, ktorú by každý nosil okolo krku a mal by tam vždy kriedou „nastavený“ čas posledného jedla. Tak aj z diaľky vieš, s kým sa do konverzácie pustiť a s kým nie. Michal: Koľko ľudí si doteraz tento systém osvojilo? Jakub: To je tajomstvo, ktoré poznám iba ja. A Severná Kórea.

Michal: Z môjho prieskumu vyšlo aj to, že ženy majú nutkavú zberateľskú potrebu. Kamarátka Janka tvrdí, že tento tik sa dedí generačne. Ako dieťa si pamätá, že starká jej mame hovorila zlaté pravidlo: „Správna žena zo všetkého dva kusy má – jeden pre prípad, druhý do foroty.“ To isté vraj mama Janke hovorila, keď sa sťahovala na internát. Fajn, praktické pravidlo. Ani tak stále nechápem, prečo majú toľko topánok… Jakub: Tu sa musím žien zastať. Donedávna som nechápal potrebu vlastniť viac kusov oblečenia z toho istého druhu. Bol som zarytý anti-multi-fashionista. Mal som jedny džínsy, jednu mikinu, jeden oblek, jednu zimnú bundu. Ale zmenil som sa. Preto dokážem pochopiť zberateľské nutkanie jedinca kupovať si veci kvôli čistej vizuálnej stimulácii. Poviem ti, čo bol môj bod zlomu. Pavúky. Konkrétne tarantuly. Chápem, nie sú to síce topánky ani tričká, ale mne tieto drahokamy evolúcie života na zemi, tieto neuveriteľné stvorenia, ktoré sú tu už od čias dinosaurov, učarovali tak, že ich vlastním niekoľko druhov. Všetky sú prekrásne, všetky sú exotické a keďže všetky sú jedovaté, je malá šanca, že niekedy niektorého z nich chytím do ruky. Pravdupovediac, moja vášeň k týmto zvieratkám ma zmenila aj v oblasti oblečenia. Momentálne vlastním dvoje džínsy, tri mikiny a až štyri páry topánok! A čo považujem za najväčší personálny rast, kúpil som si svoj prvý kus oblečenia, ktorý som donedávna považoval za mýtus, legendu a hlúposť. Mám svoju prvú jesennú bundu! Michal: Takzvanú prechodnú? Malý krok pre módny svet, veľký krok pre Jakuba… Jakub: Závidíš, ako rastiem! Michal: Iba v dobrom… Novodobou zberateľskou vášňou sú printscreeny. Printscreeny v ženských telefónoch sú niečo ako zbraň hromadného ničenia. Nejde o to, že kedykoľvek proti tebe môže použiť to, čo si kedykoľvek napísal. Horšie je, že printscreen môže použiť proti komukoľvek. Moja známa Linda sa priznala, že má v telefóne samostatný folder na printsceeny. Dokonca ich má rozdelené do podkategórií – podľa mien odosielateľov, podľa témy, má tam vážne debaty aj fóriky. A keď niekto vysloví vetu: To som nikdy nepovedal( a), ona iba naťuká PIN kód a zrazu, že ÁNO?! Reči sú reči, ale printscreeny sú printscreeny Jakub: Počkaj! To si hocikto môže odfotiť hocičo, čo mu ja napíšem? Žartuješ?! Ak je toto pravda, nachádzam sa v problémoch veľkosti potenciálnej žaloby zo strany štátu! Čo som ja napísal na vládu do súkromných správ s kamarátmi – komikmi, z toho by sa aj Janko Slota červenal! Michal: „Čokoľvek, čo napíšete, môže byť použité proti vám!“ Linda tvrdí, že ten pocit, keď „ona vie, že ty nevieš, že&nbsp;ona vie“, je jednoducho neskutočne sexi. Jakub: Pre ňu možno áno, ale ja idem večer vymazávať správy a volať právnikovi zo zašifrovanej simkarty!

Michal: Keď už sme pri komunikácii... Vrcholné štádium evolúcie je žena multifunkčná. Kolegyňa Dominika v tom má jasno: „Dôkazom toho, že ženy stíhajú všetko, sú skupinové čety.“ Vysvetli mi, ako to robia, že sa ráno zobudia, otvoria Whatsapp a tam v troch až siedmich skupinových četoch vybuchne 8 754 678 neprečítaných správ?! Kedy to popri všetkom ostatnom stíhajú? Jakub: Nejde o to, kedy to stíhajú, keďže evidentne to stíhajú, lebo svet sa ešte nezrútil. Ide o to, ako je možné, že tie ženy potvory si dokážu vytvoriť pozitívny vzťah k pípnutiu správy! Či už je zo skupinového četu, alebo nie. Mňa každé pípnutie telefónu okamžite otravuje. Len čo sa ozve ten malý technokrat v mojom vrecku, okamžite mám v hlave démona. Čo kto odo mňa chce? Prečo mi nedajú pokoj? Michal: No vidíš, a ony to robia dobrovoľne... Jakub: Chápeš? Lenže ony nemajú pracovné čety! Ony si zakladajú čety s kamoškami! Ich čety nie sú plné povinností, ale sú to prekrásne uvoľnené vlákna správ plné štebotania, radosti a úniku z povinností. To je potom veľmi jednoduché tráviť tam čas. Ja som si uvedomil, že nemám žiadnu takú skupinu. Všetky moje skupinové čety sú pracovného charakteru a nesú zápach odkladaných povinností. A tak som to vyskúšal. Vytvoril som si skupinu zloženú z rôznych oblastí mojej kamarátskej demografie. Zopár hercov, zopár komikov, doktor fyziky, chemik, domáci povaľač. Zastúpené naozaj široké spektrum ľudí, ktorých spájala jediná vec, a to kamarátsky vzťah so mnou. A vieš, o čom sme sa začali hneď baviť? O robote! Trvalo to týždeň, pokým som pochopil pravdu a túto skupinu opustil. Na rozdiel od žien my chlapi sme proste neschopní mať skupinový čet, ktorý si budeme užívať.

Pokušenie štvrté: Zdieľaj informácie!

Michal: Respondentky z mojej ankety sa zhodli (nie jednohlasne, ale…) väčšinovo. Čo si myslíš ty – sú klebetnejšie ženy alebo muži? Jakub: Samozrejme, že ženy. Michal: Dievčatá súhlasia… Jakub: Tu nie je o čom pochybovať. Stačí si pozrieť zloženie ľudí, ktorí v uzamknutých krúžkoch profesionálne ohovárajú, keď vyjdú z kostola. Nikdy v živote neuvidíš tlupy mužov stáť a kritizovať niekoho, kto tam nie je. Ale babky majú tieto kruhy minimálne dva! A medzi nimi prebiehajú takzvané babky prebiehačky a vymieňajú informácie za iné dôležité informácie! Chlapi si večer sadnú do krčmy a spolu potichu kukajú futbal. Kto by náhodou chcel o niečom hovoriť, toho už nabudúce nezavolajú... Michal: Tu sa dostávame k problému s udržaním tajomstva. Bývalá spolužiačka Mirka mi prezradila, že sa vyslovene desí momentu, keď jej zavolá jej dobrá priateľka – nebudeme ju menovať. Nemenovaná dobrá priateľka Mirke nevoláva, väčšinou si iba píšu. Keď však nemenovaná dobrá priateľka zavolá, Mirka presne vie, čo ju čaká. Tri, po sebe nadväzujúce vety, ktoré znejú napríklad takto: 1.) Volala mi Saša. 2.) Povedala mi, prečo včera nebola vonku. 3.) Ale sľúb mi, že to nikomu nepovieš! Jakub: Podľa mňa už Saša chcela, aby to tajomstvo išlo ďalej. Každý, kto povie tajomstvo skôr, ako sa uistí, že druhá zmluvná strana plne chápe a bude akceptovať dohodu o udržaní tajomstva, o to udržanie tajomstva až tak nestojí. Keby išlo o niečo dôležité – vraždu alebo daňový únik, prípadne stopy lepku v bezlepkovej zmrzline –, určite by si najprv poistila, že to druhá strana nepovie, až potom by na ňu zavesila ťarchu udržiavania jej tajomstva.

Michal: Kamoška Denisa o sebe tvrdí, že je latentná slniečkarka. Vždy vo všetkom a v každom hľadá to dobré a pekné. No potom príde nový deň, nová hodina, nová minúta… A ja ďakujem Denise, že mi pomohla s týmto scenárom: Štandardná žena štandardne v piatok: „Ježiši, ten Robo je taký super!“ Štandardná žena štandardne v pondelok: „Ježiši, ten Robo je taký sedlák!“ Domyslime si intonáciu a prácu tváre. Tak málo stačí a taký iný príbeh to vie byť… Jakub: Robo je evidentne len neschopný. Za víkend stratiť ženu chce extra špeciál mantáka. Pritom to mal tak krásne rozohrané! Veď si myslela, aký je super. Veľmi by ma zaujímalo, čo vyviedol. Spomenul bývalú? Nepozorne počúval? Kopol buldozéru do cesty šteniatko? Alebo nebodaj to najhoršie, nedal dole dosku po cikaní? Michal: … alebo nebodaj všetko naraz?!

Michal: Kamoška Maťa hovorí: „Priemerná žena nechce byť pekná pred mužom, ale pred inými ženami. Zároveň priemerná žena neznesie všetky ženy, ktoré sú krajšie než ona.“ Jakub: To by som mohol potvrdiť, keby som niekedy v živote stretol priemernú ženu. Ale keďže je rok 2018 a každá žena je jedinečná a výnimočná, takéto zovšeobecňovanie je nechutné! Ale inak má kamoška Maťa svätú pravdu. Michal: To všetko bol žart. Teraz vážne! Čo to majú občas ženy s tým obočím? Vieš, čo myslím? Vyholené kružnice, prípadne tetované do tvaru kosy... Legenda hovorí, že existujú ženy, ktoré majú dva kusy obočia, keď vyjdú z bazéna! Jakub: Podľa mňa je čas strávený nad obočím jeden z najzbytočnejšie strávených časov v histórii zbytočného trávenia času. Pridám k tomu jednoduchý príklad: prekrásna žena pomaly vychádza z bazéna. Jej opálené telo mahagónovej farby zľahka odráža lúče zapadajúceho slnka. Jej tieň vrhá na zem siluetu takú dokonalú, že by sa podľa nej mohli vyrábať figuríny do výkladov obchodov s luxusnou spodnou bielizňou. Pristupuje k nej muž, bojí sa ju osloviť, ale nakoniec naberie odvahu. Pristúpi na dva kroky od nej, hlboko sa jej pozrie do očí. Jeho svalnatým telom prebehne nával energie, ako otvára ústa a hovorí: „Máš úžasné obočie, chcem ťa pozvať na večeru, založiť s tebou rodinu a žiť šťastne do smrti.“ Tento príbeh sa nikdy nestal ani sa nikdy nestane. Takže, baby, ak nemáte obočie v jednej linke a ako Brežnevovi vám vytvára porast, ktorý bráni vo výhľade, nechajte obočie na pokoji, ušetríte čas. Michal: Schválne, koľko čitateliek teraz povedalo: „Ale…“

Michal: Nech je veta akokoľvek uzavretá a pravda neohybná, ženy jednoducho musia mať vždy posledné slovo. Nemenovaná žena z mojej ankety (a jej identitu musím chrániť, lebo toto priznanie je na úrovni vlastizrady) si myslí, že všetky ženy majú v genetickej predvýbave akúsi formu obsedantno- kompulzívnej choroby. Preto keď sa s nimi hádaš, „LEBO“ sa považuje za najlepšiu možnú formu, ako hádku ukončiť. „LEBO SOM POVEDALA!“ Keď si chlap trúfne v hádke pokračovať, nastupuje silná karta: „LEBO MI TO POVEDALA MARTA Z ÚČTOVNÉHO!“ A to je argument, ktorý jednoducho neprebiješ. Lebo na to nie je čo povedať. Jakub: Ženy jednoducho posledné slovo budú mať vždy! Marta z účtovného tiež, lebo Marta z účtovného je tiež žena. A žena má posledné slovo... Nemusí ho mať, to je nám všetkým jasné, ani ho vyslovene mať nepotrebuje, ale jednoducho, zhodou náhod to tak vyjde, že ho vždy nejakou náhodou jednoducho má. Michal: Keby som bol žena, tak teraz poviem… TAK!&nbsp;

Michal Sabo a Jakub Lužina zhrnuli 7 ženských pokušení po svojom a takto to dopadlo!

Výber pre vás

Michal Sabo a Jakub Lužina zhrnuli 7 ženských pokušení po svojom a takto to dopadlo!

Súvisiace články

Ukáž svoju chladničku: Známe tváre prezradili, čo sa v nich skrýva

Moderátor Michal Sabo prehlasuje: TOTO sú prázdniny môjho tela!

Moderátori Michal Sabo a Mona Zázrivcová: Uzavreli sme indické manželstvo!

Výber pre vás