V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

„Kým nemáš aspoň desaťtisíc followerov na Instagrame, žiadna firma s&nbsp;tebou spolupracovať nebude, na to rovno zabudni,“ vypočula si nejedna začínajúca influencerka. A&nbsp;zarábať na sociálnych sieťach alebo aspoň dostávať zadarmo nejaké tie produkty, to by chcela každá. A&nbsp;keď ich už bude mať desaťtisíc, čo keby ich mala raz toľko? Alebo desaťnásobne viac? To by mohla mať šancu získať oveľa luxusnejších klientov. Takto nejako sa spúšťa v&nbsp;našich hlavách nikdy nekončiaca špirála honby za pokladom v&nbsp;podobe lajkov a&nbsp;followerov. Ani sa nenazdáte a&nbsp;na internete trávite väčšinu svojho času. A&nbsp;keď práve neskrolujete Instagram, tak fotíte outfity, jedlo či kozmetické produkty, editujete fotky alebo vymýšľate nové a&nbsp;lepšie spôsoby, ako zaujať svoje publikum. A&nbsp;keď sa nedarí a&nbsp;to číslo nenarastá alebo rastie veľmi pomaly, je to pekne frustrujúce. Ako sa z&nbsp;toho úplne nezblázniť a&nbsp;neprepadnúť pocitu, že celý váš život sa odohráva iba na sieťach? Dozviete sa v&nbsp;rozhovore <a href="https://www.invelity.com/sk/" target="_blank" rel="noopener">so skúseným online marketérom</a> Tonym Dúbravcom.

&nbsp;
Tony, vidíme, že (najmä) mladí ľudia v&nbsp;posledných rokoch doslova prepadli sociálnym sieťam a&nbsp;sú schopní pre lajky a&nbsp;followerov spraviť aj nemožné. Čím to podľa teba je, že sociálne siete tak veľmi ovplyvňujú náš život?
Je to samotnou dobou a tým, kde a ako trávime čas. Hodiny so smartfónom ovplyvňujú naše vnímanie sveta. A na sociálnych sieťach to vidíme neustále. Ľudí, ktorí majú veľa followerov, internetovú popularitu, spolupracujú so značkami, veľakrát nechodia do štandardnej práce ako väčšina z nás. Okrem toho, sociálne siete sú pre väčšinu iba výkladnou skriňou, takže nemáme možnosť vidieť tienisté stránky ich životov. Pochopiteľne, že po tomto na pohľad úžasnom a slobodnom životnom štýle túžime tiež. Ruku na srdce, aj my, ktorí vieme, ako sociálne siete fungujú, si občas povieme, ako je tým ostatným fajn.
 Na svojej stránke píšeš, že žijeme v&nbsp;najlepšej dobe v&nbsp;histórii ľudstva. V&nbsp;dobe, ktorej vládne kreativita a&nbsp;technológie. Mám však pocit, že niektorých ľudí technológie pohltili až príliš a&nbsp;strácajú kontakt s&nbsp;realitou. Máš nejaké rady, aby sa pre nich „naháňanie“ lajkov a&nbsp;followerov nestalo jediným zmyslom života?
Napriek tomu, že technológie a&nbsp;sociálne siete majú svoje negatíva a&nbsp;nie je ich málo, stále si myslím, že ide o&nbsp;jeden z&nbsp;najlepších vynálezov v&nbsp;histórii ľudstva spolu so smartfónmi samotnými. Problém vidím v&nbsp;tom, že technológie sú rýchlejšie, než naša schopnosť adaptovať sa ich tempu. Digitálna gramotnosť je niečo, na čo nás školy nikdy nepripravovali. Ľudom, ktorí to nezvládajú a&nbsp;nechajú sa stiahnuť číslami a&nbsp;porovnávaním sa, by som v&nbsp;prvom rade chcel poradiť, že ak chcú zanechať vo svete nejakú stopu, tak Instagram alebo TikTok sú asi to najhoršie miesto, kde sa o&nbsp;to môžu pokúšať. Skôr či neskôr tu totiž nebudú alebo tu budú iné populárnejšie platformy a&nbsp;neustále sa pokúšať preraziť niekde inde ich privedie nanajvýš k&nbsp;terapeutovi. V&nbsp;zahraničí je prípadov úspešných tvorcov, ktorí nezvládli ten dlhoročný tlak, veľmi veľa. Pustiť sa do „pretekov o&nbsp;popularitu“ je nekonečná hra, ktorá sa nedá vyhrať. Vždy bude mať niekto viac followerov, viac lajkov, viac spoluprác, väčšie príjmy. Čím skôr sa od tejto naháňačky odstrihnú, tým lepšie pre seba urobia. Ideálny scenár je nájsť si niečo, v&nbsp;čom sme dobrí, čo vieme robiť, čo nás napĺňa a&nbsp;sociálne siete využívať iba ako kanál na to, aby sme o&nbsp;tom mohli hovoriť do sveta. To môže byť podnikanie, šport, nejaká tvorivá činnosť alebo aj štandardná práca, ktorú robíme radi.

&nbsp;
Aké formy „naháňania“ followerov sú podľa teba ešte v&nbsp;norme a&nbsp;aké sú už za hranicou etiky či zdravého rozumu?
Začnem asi tými „za hranicou“. Akékoľvek kupovanie followerov, zapájanie sa do tzv. „lajkovacích skupín“ (Instagram Pods), nekonečné organizovanie súťaží alebo kupovanie si účasti v&nbsp;súťažiach je absolútne skratkovité zmýšľanie, ktoré z&nbsp;dlhodobého hľadiska takmer nič neprinesie, okrem toho bezvýznamného jedného čísla v&nbsp;profile. Čo je, naopak, v&nbsp;poriadku, je tá pomalá mravčia práca – sledovanie relevantných profilov, interakcia s&nbsp;ľuďmi, zapájanie sa do diskusii relevantných k&nbsp;téme našej vlastnej prezentácie. Trvá to dlho, ide to pomaly, chce to každodennú aktivitu, ale výsledky sú stabilné a&nbsp;dávajú oveľa väčší zmysel.
Majú podľa teba väčší úspech na Instagrame tzv. vyumelkované dokonalé fotky alebo skôr reálne? Mám totiž pocit, že sa to začína trochu preklápať, akoby už boli ľudia presýtení dokonalými fotkami a&nbsp;viac sa vedia stotožniť s&nbsp;reálnym obsahom, ženami s&nbsp;vráskami či priznanými kilami navyše...
Myslím si, že ľuďom sa stále páči oboje. Na sociálnych sieťach sledujeme buď ľudí ako sme my, alebo ľudí, akými by sme chceli byť. Všetci sa radi pozrieme na pekné cestovateľské fotky z rôznych kútov sveta, rovnako sa však cítime, keď niekto rieši rovnaké „obyčajné“ témy ako my sami. Takže áno, trend prirodzenosti a autentickosti je citeľný.

Snažiť sa bojovať proti algoritmu alebo sa mu za každú cenu zavďačiť je boj s veternými mlynmi. Síce chvíľu môžete mať pocit, že sa vám to darí, na konci vždy prehráte.

Tu by som však chcel poukázať na negatívny trend, ktorý z toho vzišiel ako extrém. Označuje sa pojmom „vulnerability porn“, teda niečo ako posadnutosť zraniteľnosťou. Totiž tým, ako sa ukazovanie nedokonalosti stalo tak obľúbeným a prináša kopu interakcií a záujmu ľudí, mnohí uveria, že to je tá správna stratégia. Začnú preto stále viac a viac hovoriť o svojich nedokonalostiach, o ťažkých chvíľach, sťažovať sa, zverovať sa s každou malou nepríjemnosťou, pretože odmenou im je odozva ich virtuálneho publika. A tá je práve tým, čo je na sociálnych sieťach tak nákazlivé a drží nás pri nich. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska ide o veľmi nebezpečný trend pre mentálne zdravie tých, ktorí prispievajú, aj tých, ktorí ich sledujú. Preto by som odporúčal zvážiť, či naozaj chceme zdieľať každú svoju „neradosť“ a či sa naozaj niekto, koho sledujeme, iba neľutuje a nesťažuje pre náš súcit.
Mnohí sa sťažujú, že algoritmy na soc. sieťach sa často menia a&nbsp;sú pre bežného človeka až nepochopiteľné. Čo fungovalo jeden mesiac, druhý nefunguje. To mnohým spôsobuje stres či priam frustráciu. Vieš nejako v&nbsp;skratke vysvetliť, ako tieto algoritmy fungujú a&nbsp;či ich vieme ovplyvniť?
Treba povedať, že algoritmus je a vždy bude oveľa múdrejší ako my používatelia. Napriek tomu sa vždy nájde niekto, kto si myslí, že ho dokáže oklamať. Vznikajú rôzne skupiny ľudí, ktorí si umelo zvyšujú interakcie, navzájom sa označujú, prezdieľavajú v stories a pod. Často sa stretávam s tým, ako sa ľudia sťažujú, že algoritmus je proti nim, že im obmedzuje dosahy. Niektorí influenceri dokážu regulárne tvrdiť, že napríklad Instagramu sa nepáči, že zarábajú na reklamách viac ako samotná sieť (čo je, samozrejme, nezmysel), a preto ich chce odstaviť. Snažiť sa bojovať proti algoritmu alebo sa mu za každú cenu zavďačiť je boj s veternými mlynmi. Síce chvíľu môžete mať pocit, že sa vám to darí, na konci vždy prehráte. Preto ľuďom aj na svojich prednáškach hovorím, aby jednoducho tvorili obsah, aký majú radi, robili to v prvom rade pre seba a pre svoje potešenie. Vždy si to nájde svoje publikum, aj keď nemusí byť rovnako veľké ako ostatných, to nie je takmer vôbec dôležité.

Po technickej stránke funguje algoritmus pomerne jednoducho. Sleduje vaše správanie na konkrétnej sieti a podľa toho vám odporúča ďalší a ďalší obsah, ktorý by vás mohol zaujímať. Berie do úvahy to, aké témy obsahu máte radi, komu reagujete na príspevky, s kým si aj píšete, s kým máte napríklad spoločné príspevky a je teda predpoklad, že sa poznáte.
Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.

&nbsp;
Aké sú momentálne trendy na sociálnych sieťach, ktorých nasledovanie by nám mohlo priniesť úspech a nárast sledovateľov? Existujú na to nejaké rady?
Aktuálne je obrovský trend krátke video – TikTok alebo Instagram Reels. S takýmto obsahom sa naozaj dajú získať veľmi zaujímavé čísla. Kľúčom k reálnemu úspechu je podľa mňa ale iba dlhodobá, konzistentná tvorba hodnotného obsahu a interakcia s komunitou. Akú formu bude mať ten obsah, ktorým chceme úspech dosiahnuť, to je až druhoradé. A treba povedať, že úspech je tiež veľmi subjektívna metrika, a tak by sme to mali aj vnímať.
S&nbsp;akými extrémnymi prípadmi získavania followerov si sa už na sociálnych sieťach stretol?
Podľa mňa najväčší extrém je, keď si firma zaplatí (v našich končinách 500 - 1000 €) za účasť v nejakej hromadnej súťaži, kde je úlohou sledovať desiatky zapojených profilov. Súťaž potom promujú rôzni influenceri, ktorí za to dostanú zaplatené, ale veľká suma ide organizátorom takpovediac za nič. Takéto súťaže sú veľmi pofidérne, dovolil by som si pochybovať, či ich vôbec niekto niekedy vyhral. To mi príde ako absolútne zúfalé zo strany firiem, ktoré si za to zaplatia, a zároveň extrémne nemorálne z pohľadu organizátorov aj zapojených influencerov. O&nbsp;extrémnych prípadoch získavania followerov je aj zaujímavý dokument Fake Famous, ktorý síce ide celkom po povrchu, ale ukazuje, že za pár dolárov sa dá vytvoriť influencer na mieru.

Akých základných chýb by sa mali ľudia, ktorí chcú byť úspešní na Instagrame, vyvarovať? Čo určite nerobiť, aby si neodplašili fanúšikov?
Myslím si, že jednou z&nbsp;výhod internetu je to, že všetko si tam nájde svoje menšie alebo väčšie publikum. Takže asi neexistuje nejaká jedna konkrétna vec, ktorá by odplašila fanúšikov. Stačí sa držať svojej témy a&nbsp;toho, prečo vás ľudia začali sledovať. Followeri majú od vášho obsahu nejaké očakávania a&nbsp;ak sa nenapĺňajú, pochopiteľne odídu. Napríklad, keď sa cestovateľke narodí dieťa a&nbsp;jej obsah sa začne viac zameriavať na mamičkovské témy, je prirodzené, že ľudia, ktorí prišli kvôli cestovateľskému obsahu, dávajú unfollow. Nebral by som to však ako niečo negatívne. Ak vás niekto nechce sledovať z&nbsp;akéhokoľvek dôvodu, má na to absolútne právo a&nbsp;je to aj vo vašom záujme. Nie je cesta niekoho presviedčať, ale raziť si svoju cestu a&nbsp;sledovať, kto sa na ňu pridá.
Nakoľko dôležitá je pravidelnosť v&nbsp;pridávaní príspevkov? Niektorí tvrdia, že&nbsp;treba byť online doslova nonstop. Môže si vôbec človek, ktorý buduje svoje sociálne siete, vziať nejaký ten day/week off?
Vrátim sa na začiatok. Budovať iba sociálne siete je z dlhodobého hľadiska chyba. Mali by sme budovať niečo, čo nám sociálne siete pomôžu dostať k relevantnému publiku. Pravidelnosť je však základ nielen na sociálnych sieťach. Pravidelnosť robí profesionála. Odporúča sa byť aktívny denne a dáva to zmysel. No nedávalo by zmysel produkovať obsah a ísť tak sám proti sebe. Keď si chceme oddýchnuť, nemáme náladu alebo máme jednoducho na práci niečo lepšie, doprajme si pauzu takú dlhú akú potrebujeme. Nechceme byť predsa otrokmi niečo takého abstraktného ako sú sociálne siete.
<h2>Kto je Tony Dúbravec?</h2>
Svoj vlastný blog založil počas vysokej školy v roku 2015. Napísal vyše 160 článkov, primárne o cestovaní. Dvakrát sa dostal medzi najlepšie cestovateľské blogy v súťaži Bloger roka. So sociálnymi sieťami pracuje približne 9 rokov. Od vlastných malých projektov sa dostal až k práci pre veľké značky v renomovaných reklamných agentúrach. Ako Digital Marketing &amp; Social Media Specialist sa stará o online komunikáciu značiek. Desiatky podnikateľov školil o využití sociálnych sietí v podnikaní. Je tiež autorom podcastov.

Chcete mať na sociálnych sieťach viac followerov? Odborník radí, čo v takom prípade (ne)robiť!

Výber pre vás

Chcete mať na sociálnych sieťach viac followerov? Odborník radí, čo v takom prípade (ne)robiť!

Súvisiace články

Kríza dnešných dvadsiatnikov. Nové výzvy dospelosti a očakávania okolia ich poriadne stresujú!

Diagnóza Robinsonka! Katka študovala na Bali tanec a v pohode tam žila z 200-eurového štipendia

Nudím sa v práci a nemám do čoho pichnúť! Katku dohnal boreout syndróm na pokraj zúfalstva

Výber pre vás