Broňa Duhanová

Našťastie, dnes nás už nikto nepotrestá za predmanželský sex, ani za neveru, posledný pokus o&nbsp;prohibíciu alkoholu veľkolepo stroskotal v&nbsp;30. rokoch minulého storočia v&nbsp;Amerike a pribúdajú krajiny, ktoré legalizovali marihuanu. Napriek tomu aj v&nbsp;21. storočí vedieme vojnu s&nbsp;pokušením. Neustále čomusi alebo komusi odolávame. Zvlášť my ženy sme v&nbsp;tejto oblasti vyslovené expertky . Hrdinsky sa bránime sfutrovať na posedeniu celú bonboniéru, dať si v&nbsp;nedeľu na obed vyprážané kura, preleňošiť celý víkend v&nbsp;posteli, flirtovať s&nbsp;kolegom. A&nbsp;nejde len o&nbsp;pokušenia fyzické. Ako často zápasíte s pokušením dať okamžitú výpoveď, navrieskať na šéfa, či šéfku, pohádať sa pri novoročnom obede s&nbsp;príbuznými o&nbsp;politike? Prípadne povysávať všetky lego kocky z&nbsp;koberca detskej izby, aby sa do nej dalo vstúpiť do ich bez toho, že si zlomíte ba malíčky, a následne prachovkou prefackať partnera, aby konečne zdvihol zadok z a&nbsp;zapojil sa do domáceho upratovania? Nesvrbia vás dlane, keď slovenský parlament po tisícikrát vyťahuje zakazovanie interrupcii, hoci patríme ku krajinám s&nbsp;najnižším počtom z týchto zákrokov v&nbsp;EU? Nepokúša vás hriešna myšlienky nahnať pánom poslancom (lebo s&nbsp;týmto typom návrhu vždy prichádzajú páni poslanci, nie dámy) do nohavíc roj divých včiel?

<br>Adam a&nbsp;Eva, alebo vedomosti sú hriech

Ak si myslíte, že koncept pokušenia a&nbsp;s&nbsp;ním súvisiaceho hriechu&nbsp;majú všetky ľudské kultúry, kardinálne sa mýlite. Z&nbsp;prehistorického obdobia síce nemáme písomné pramene, ale predpokladá sa, že jaskynní ľudia ani nedržali diéty, ani sa nevyhýbali nemanželskému sexu. Stará grécka a&nbsp;rímska mytológia uctievajú boha vína a&nbsp;slasti Dionýza a&nbsp;Bakcha. Antické legendy aj slovanské sú plné smilstva, nevery, dokonca aj znásilnení, a&nbsp;taká bola aj spoločnosť. Starovekí Gréci a&nbsp;Rimania hodovali a&nbsp;pili o&nbsp;sto desať. Prekvitala homosexualita a bisexualita. Prostitúcia bola nielen legálna a&nbsp;spoločensky akceptovaná, ale aj vyhľadávaná a&nbsp;vysoko hodnotená profesia pre najfajnovejšie mladé dámy. Uctievalo sa nahé ľudské telo.

Všetko telesné a&nbsp;čiastočne a príjemné sa začalo démonizovať, až keď na scénu vstúpili takzvané monoteistické náboženstvá, čiže judaizmus, kresťanstvo a&nbsp;islam. Všetky tri totiž majú spoločný základ – Starý zákon. A&nbsp;ten stojí a&nbsp;padá na originálnom hriechu. Eva neodolala pokušeniu ochutnať ovocie zo zakázaného stromu poznania, Adam neodolal Eve a&nbsp;ochutnal jablko, ktoré mu ponúkla, Boh ich zato vyhnal z&nbsp;raja. A&nbsp;odvtedy sa to s&nbsp;nami vezie. Skúsme sa však pri tomto príbehu, ktorý narysoval kultúrne normy pre polovicu zemegule na najbližších dvetisíc rokov, pristaviť a objektívne sa nad ním zamyslieť. Žena neposlúchla autoritu a&nbsp;zatúžila po poznaní. Bola za to odsúdená na rodenie detí v&nbsp;bolestiach a&nbsp;pravidelné mesačné krvácanie. A&nbsp;muža za to, že neodolal žene, Boh odsúdil k&nbsp;tomu, aby v&nbsp;krvi a&nbsp;pote zaobstarávať potravu a&nbsp;iné ľudské potreby. Musíte uznať, že na tomto príbehu príbehov čosi nesedí, je nespravodlivý, ba priam zlovestný. Akoby predpovedal, čo bude ľudstvo v&nbsp;najbližších dvadsiatich storočiach čakať – hon na čarodejnice a&nbsp;kacírov, pálenie kníh, astronómov, liečiteľov, vojny, špina, mizéria a potláčanie ľudskej zvedavosti, umu, kreativity a prirodzenosti.

Sedem smrteľných hriechov, alebo ako sa NEtešiť zo života.

Takzvaná judeo-kresťanská (alebo žido-kresťanská kultúra), teda tá naša, vychádza z&nbsp;predpokladu, že človek je vo svojej podstate skazený, hriešny a&nbsp;slabý (vďaka Eve, ako inak) a&nbsp;potrebuje sústavný a prísny morálny kompas , ktorý by ho z&nbsp;tej stoky pozdvihol. A&nbsp;oným morálnym kompasom je strach. V&nbsp;našej žido-kresťanskej kultúre je pôvodcom pokušenia je diabol, reprezentant ríše zla a zdroj všetkých ľudských nešťastí. Diabol ľudí zvádza k&nbsp;nevere a hriechu, takže kto podľahol pokušeniu, podľahol diablovi. A musí za to niesť následky, čiže prísny trest.Keď si koncom 9.storočia cirkev na európskom kontinente definitívne zabetónovala moc, hriechom sa stalo prakticky všetko, čo človeku spôsobuje radosť, slasť alebo pomáha uľahčiť život. Teda, minimálne pokiaľ išlo o&nbsp;ovládané vrstvy – rozumej chudobní a&nbsp;celé ženské pokolenie. Zatiaľ, čo šľachtici aj&nbsp;cirkevní hodnostári sa vraždili, lúpili, smilnili, boli lakomí, závistliví a pomstychtiví, poddanej vrstve bol dopriaty akurát tak manželský sex – v &nbsp;misionárskej polohe, žiadne odzadu, dozadu a už vôbec nie orál. Výsledkom bol kŕdeľ hladných, neplánovaných a&nbsp;nechcených detí, keďže akýkoľvek pokus o&nbsp;prevzatie kontroly nad vlastným rozmnožovaním, od osvety po potraty bol trestný.

Ak vezmeme do úvahy, že jedinou povolenou metódou kontroly pôrodnosti bola až do druhej polovice 20. storočia abstinencia, dá sa predpokladať, že ani ten sex si naši predkovia až tak veľmi neužili. A&nbsp;ženy, tie už vôbec nie. V&nbsp;stredoveku každá tretia zomrela pri pôrode, na následky pôrodu, alebo na následky častých pôrodov. Koncom 19. storočia zomieralo v&nbsp;USA v nemocniciach pre chudobných pri horúčke šestonedelia až osemdesiat percent rodičiek. Mnohé šikované a&nbsp;inovatívne pôrodné babice, ktoré sa snažili matkám uľahčiť pôrod alebo šíriť osvetu o&nbsp;prirodzených metódach antikoncepcie, skončili v&nbsp;stredoveku na hranici. A budete sa čudovať, ale &nbsp;v&nbsp;mnohých krajinách vrátane Veľkej Británie a USA ešte aj v&nbsp;prvej polovici 20.storočia v base. Angličanku Eufame Maclayne v&nbsp;roku 1591 upálili za to, že pri pôrode dvojičiek neodolala pokušeniu a pomohla si bylinkami na tlmenie bolesti. Inými slovami, pokiaľ išlo o&nbsp;sex, riziká s&nbsp;ním spojené vysoko prevyšovali benefity.Obžerstvo si mohla dovoliť riskovať tiež iba privilegovaná vrstva.

Chudobným deťom sa po stáročia vtĺkalo do hlavy, že hlad je ich VIP vstupenkou do neba. Smrteľným hriechom je aj lenivosť, aby si tí hladní, utláčaní, chorobami sužovaní chudáci a&nbsp;večne tehotné nešťastnice nemohli l ani odpočinúť. Akoby nestačilo, že obyčajných ľudí obrali o&nbsp;akékoľvek telesné pôžitky, kresťanská kultúra im zakázala aj emócie, ako hnev, žiarlivosť, či závisť. Nech sú akokoľvek primitívne a&nbsp;v&nbsp;nekontrolovanej forme nebezpečné, všetky tri sú prirodzené. Obyčajne je to zdravý kolektívny hnev (a občas aj zdravá závisť), čo posúva ľudstvo vpred. Nahnevaní ľudia zvrhli tyranov, za osemhodinový pracovný čas aj&nbsp;dôchodkové poistenie dodnes vďačíme nahnevaným robotníkom v&nbsp;amerických továrňach, ktorí si jedného dňa povedali dosť, Naštvané ženy vybojovali iným ženám volebné právo. A keby tie „hysterické sufražetky“ odolali pokušeniu a&nbsp;nevyšli nahnevane do ulíc, zrejme by sme my, zástupkyne nežného pohlavia, dodnes sedeli pri hrncoch a&nbsp;rodili každý rok ako hrušky.

Posledný súd, alebo prečo sa tešiť na smrť.

Je šokujúce, že medzi sedem smrteľných hriechov nebol zaradený alkoholizmus (z monoteistických náboženstiev konzumáciu alkoholu za hriech považuje iba islam). Ťažko povedať, či v&nbsp;dobách spisovania Starého zákona a&nbsp;Biblie, ľudia s&nbsp;alkoholom ešte problém nemali, alebo naopak, mali ho už aj samotní autori a&nbsp;interpreti liturgických textov. Lebp, povedzme si narovinu, mnohé pasáže Biblie by tomu nasvedčovali a &nbsp;niektoré zase zvádzajú k&nbsp;pokušeniu podozrievať autorov, že boli pod vplyvom psychodelických látok. V&nbsp;každom prípade, chvalabohu za to, bez alkoholu by to totiž počas tých uplynulých 2000 rokov asi nešlo.Tiež sa vám derie na jazyk otázka, prečo sa ľudia proti takejto šedivej životnej perspektíve nevzbúrili? Odpoveďou zrejme bude chytrý ťah trojice monoteistických náboženstiev – inštitút odmeny za všetky pozemské strasti, čiženebo. Stačí poslúchať, neodvrávať, nehnevať sa, nepochybovať o&nbsp;autorite, nepátrať pravde, a&nbsp;keď otrčíte kopytá, bude vám sveta žiť. Čudujete sa, že sa naši predkovia tešili na smrť?

Našťastie pre nás, neskoršie generácie, ľudia predsa len podliehali pokušeniam a rebelovali. Najprv tajne a&nbsp;neskôr aj verejne. Tabuizovanie telesných slastí sa začalo lámať v&nbsp;období renesancie, predovšetkým v&nbsp;privilegovaných a&nbsp;vzdelaných kruhoch. Masy sa dočkali čiastočnej úľavy až niekedy po priemyselnej revolúcií, čižev&nbsp;18. storočí. Obdobie osvietenstva a&nbsp;postupné zavádzanie školskej dochádzky otvorilo ľuďom oči. S&nbsp;tým súvisiace pokroky vo vede a&nbsp;medicíne zlepšili kvalitu života. Vznikajúce manufaktúry a&nbsp;neskôr továrne zrazu dali živobytie ľuďom, ktorí nevlastnili pôdu. Na sexuálnu revolúciu však ľudstvo čakala ešte ďalších dlhých dvesto rokov. Slobodu, rovnosť, právo na zdravie a&nbsp;odpočinok, právo na slobodné rozhodovanie o&nbsp;vlastnej rodine západná civilizácia ľuďom konečne uznala až po druhej svetovej vojne, po dvoch tisícročiach útlaku a mizérie.Ale tých dvetisíc rokov odriekania, odolávania je stále niekde hlboko v&nbsp;nás. Pokusy o&nbsp;zavedenie demokracie a&nbsp;slobody v&nbsp;mnohých končinách sveta, vrátane toho nášho západného, zlyhali a použilo sa na to násilné potlačenie, či dobrovoľná voľba obyvateľstva, ktoré uverilo, že pokrok je nebezpečný. Povedali by ste, že štyri miliardy ľudí , čiže viac ako polovica ľudstva, dodnes žije v&nbsp;totalitných alebo čiastočne totalitných krajinách? A že miliónom žien sú vďaka náboženským dogmám dodnes odopierané základné ľudské práva?

Ani z&nbsp;nášho oficiálne slobodného sveta nezmizlo odriekanie, potláčanie túžob, alebo fyzické utrpenie. Hoci žijeme v&nbsp;časoch doslovného hedonizmu, čiže si užívame tak, ako nikdy predtým, sme zdravší, než kedykoľvek predtým, bývame, jeme, pijeme, cestujeme lepšie, než kedykoľvek predtým, denne si niečo odopierame a odolávame pokušeniam, novodobým diablom. A to aj napriek tomu, že nám už nehrozí, aby sme za slabosť skončili upálené na hranici ako bosorky. Nahé ľudské telo už nikto nedémonizuje, ale vtesnali sme ho do takých prísnych ideálov krásy, že vlastná nahota pre mnohých z&nbsp;nás nie je zdrojom pôžitku, ale naďalej zdrojom hanby. Na jednej strane nám tu veselo prekvitá pornografický priemysel, na druhej strane sa milióny žien, a&nbsp;najnovšie už aj mužov, hanbia na verejnosti vyzliecť do plaviek, nedajbože kúpať sa na Adama. Čo je mimochodom jedna z&nbsp;najväčších slastí, aké si človek môže dopriať. Aj v&nbsp;otázkach obžerstva mýtus krásy efektívne prevzal štafetu od cirkvi. V&nbsp;časoch bezprecedentnej potravinovej istoty, keď máme poruke všetko, čo naše telá po nutričnej stránke potrebujú, keď si aj v decembri môžeme dať čerstvé jahody a máme celoročný prístup k exotickým plodom z&nbsp;opačného konca zemegule, milióny žien a&nbsp;mužov sedia pri plných chladničkách a hladujú. Trápime sa drastickými diétami a&nbsp;očistnými kúrami, ktoré nám sľubujú telo ako z&nbsp;tituliek časopisov. Paradoxne, dostatok pre nás opäť nie je zdrojom slasti, ale depresie a trápenia.

V&nbsp;časoch, keď máme zákony, ktoré nám zaručujú čas na odpočinok, je zrazu trendom „makať“, kým neskončíme so syndrómom vyhorenia alebo sa rovno psychicky nezrútime. Pojem práca nahradil pojem kariéra. Už to nie je zdroj obživy, spôsob, ako si naplniť svoje potreby, ale potreba sama, zmysel života. Tento čudný názor nám vnucuje súčasná kultúra úspechu, televízni detektívi, prokurátori, lekári a&nbsp;sestry z&nbsp;Jednotiek intenzívnej starostlivosti, ktorí v&nbsp;amerických, a už aj našich európskych seriáloch, obetovali lásku a&nbsp;j rodinný život a všetko podriadili hrdinskej profesií. Vedeli ste, že Američania si každoročne nechávajú prepadnúť milióny dní plateného voľna? Aj v ústretovejšej &nbsp;EÚ pracovný deň často končí o&nbsp;desiatej večer. Vrcholové manažérky si najímajú opatrovateľky namiesto toho, aby využili zákonný nárok na materskú dovolenku. Spomaliť tempo, oddýchnuť si, či tráviť čas s&nbsp;rodinou sa v&nbsp;modernej korporačnej kultúre vníma ako nedostatok lojality k&nbsp;firme, slabosť. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre profesie, ktoré im zabezpečia dostatok voľna a&nbsp;možnosť venovať sa deťom, či koníčkom trebárs tak ako učitelia, sa vnímajú ako lúzri, ako neambiciózne povahy.

Hriechy hnevu a&nbsp;závisti &nbsp;nahradili mantry - pozitívne myslenie a&nbsp;americký sen. Môžeš dosiahnuť všetko, čo chceš, stačí na sebe tvrdo pracovať. A&nbsp;ak neuspeješ, je to len tvoja vina, dostatočne si sa nesnažil. Pritom pravda je taká, že americký sen už dávno pokapal aj v&nbsp;samotnej Amerike a predpokladať, že tento zombie dorazí do Európy, je naivita hraničiaca s pomätenosťou. Potomkovia vplyvných a&nbsp;zámožných to mali, majú a&nbsp;ešte dlho budú mať podstatne jednoduchšie, než ich nemajetní rovesníci. Čo by bolo v&nbsp;poriadku, život nemusí byť vždy fér, keby sa ľuďom prestali tlačiť do hlavy nezmysly, že zvyšovanie minimálnej mzdy škodí ekonomike. Alebo, že pokladníčka v&nbsp;Tescu v&nbsp;malom slovenskom meste zarábajúca 400 eur mesačne si môžu za svoju finančnú mizériu sama, mala sa lepšie učiť alebo začať podnikať. A&nbsp; aký dôvod má táto žena myslieť pozitívne? Vyžiť zo štyroch stovák je už aj tak dosť vyčerpávajúce, dôchodkový vek jej zvyšujú priamo úmerne s&nbsp;cenami energií a potravín. A ak príde na slová konšpiračných teoretikov, na dôchodky pre generáciu X a&nbsp;mileniálov už aj tak nezvýši, však? Nikto netvrdí, aby si pani pokladníčka frustráciu zo života ventilovala prostredníctvom domáceho terorizmu na zákazníkoch, ale má všetky práva byť nahnevaná a&nbsp;dožadovať sa, aby jej multimiliónová korporácia ponúkla lepšie podmienky.

A čo ak je koncept pokušenia a&nbsp;hriechu jeden veľký historický podfuk? A čo ak to vôbec nie pokušenie, ani Diablova finta, čo nás navádza na slaninu alebo&nbsp;na to, aby sme stiahli naraz celú fľašu prosseca? Čo ak nám to našepkáva náš vnútorný hlas, živočíšny inštinkt, pud sebazáchovy, náš vlastný autentický morálny kompas? Čo ak tie extra kalórie, či fľašu vína potrebujeme, lebo prechádzame emočne náročným životným obdobím? Možno nás láka flirtovať s&nbsp;kolegom, lebo je nad slnko jasnejšie, že by bol pre nás lepším životným partnerom, než ten, s&nbsp;ktorým sa aktuálne delíme o&nbsp;posteľ.

Možno je načase, aby sme konečne podľahli pokušeniu dať okamžitú výpoveď, lebo zo svojho zamestnania už roky nemáme ani radosť, ani dobrý pocit a&nbsp;iba nás oberá o energiu. Možno je načase navrieskať na neschopného šéfa, pohádať sa do krvi o&nbsp;politike so strýkom, ktorý tvrdí, že odopieraním základných ľudských práv ako manželstvo gejom a&nbsp;lesbičkám chránime rodinu a kresťanské tradície. Možno stojí za to dať si do roku 2019 novoročné predsavzatie počúvať svoj vnútorný hlas a&nbsp;nechať sa pokúšať. A úplne postačí, ak sa budeme riadiť štyrmi z&nbsp;desiatich božích prikázaní, ktoré sú súčasťou morálneho kódexu prakticky každej svetovej kultúry a ktoré diktujú, že nezabiješ, nepokradneš, nebudeš žiadostivo túžiť po partnerovi blížneho svojho a&nbsp;nebudeš krivo svedčiť proti blížnemu svojmu? Potom budeme ako ľudstvo v&nbsp;absolútnej v&nbsp;pohode a bez výčitiek si môžeme dať ten skvelý čokoládový zákusok, ktorý na nás žmurkol z výkladu cukrárne. Alebo radšej dva.

Ach, tie pokušenia, ako im odolať? A je vôbec zdravé popierať svoje chute, pudy a vášne?

Výber pre vás

Ach, tie pokušenia, ako im odolať? A je vôbec zdravé popierať svoje chute, pudy a vášne?

Súvisiace články

Kde sú hranice? Nevera sa začína tam, kde partner prestal druhému veriť

HOROSKOP pre smoliarov: Pozorne čítajte, pred týmto vás varujú hviezdy!

Staňte sa HVIEZDOU vlastnej párty: Toto z vás urobí hostiteľku večera!

FOTO Z najkrajšieho dievčatka vyrástla sexica: Z toho, ako vyzerá dnes, idú muži do kolien!

Pošli mi sexi fotku: Zabudnite na randenie cez Tinder, nový zoznamovací trend všetko urýchli

Celebrity, ktoré odmietli veľké filmové úlohy: Viete si predstaviť tieto filmy bez nich?!

Výber pre vás