Emília Vášáryová, herečka

„Pred tridsiatimi piatimi rokmi robil môj manžel s režisérom Petrom Weiglom na veľkom filme Utrpenie svätého Šebastiána. Nakrúcali na krásnych miestach, medzi inými aj v Turecku. A keďže moja stará mama sa narodila v Honte, kde žili Turci dvesto rokov a bola tmavá, môj otec tiež, rovnako ako ja, tak si môj muž vymyslel, že ja som vlastne Turkyňa. A keď nakrúcal ten film, stále mi z Turecka posielal pohľadnice, na ktoré mi písal: ,Stretávam ťa tu na každom kroku.‘ Alebo: ,Každá druhá tu je tvoja sesternica,‘“ spomína na dlhé filmové nakrúcanie spred mnohých rokov známa herečka. „Ale keď sa môj manžel vrátil domov, bol doslova omladnutý a priniesol mi od Turkov tieto náramky a ešte jeden krásny strieborný tepaný prsteň. Ten som však pred pár rokmi nechala v Bruseli pri leteckej kontrole v nádobe, ktorá prechádza skenerom. Zistila som to až vtedy, keď bolo lietadlo v oblakoch,“ pokračuje herecká ikona, ktorá teraz namiesto neho nosí podobný prsteň, ktorý objavila v Bratislave v jednom z obchodov. „Ten pôvodný sa tým síce nedá nahradiť, ale aspoň mi ho pripomína. Odvtedy ich stále nosím, už 35 rokov, a hrám s nimi dokonca aj v niektorých hrách. Vďaka tomu je môj muž stále so mnou. Je to taký kus mojej lásky a zároveň pekný doplnok, ktorý opticky zoštíhli ruky.“

Pokračovanie na ďalšej strane.
Pokračovanie na ďalšej strane.
Zdroj: Lukáš Kimlička