„Mama pracovala roky na sociálnom – vedeli sme, že existuje chudoba a vyhadzovať jedlo sa nepatrí, tak sme vždy varili z toho, čo bolo. Mali sme veľkú záhradu a tatko nikdy nehnojil – nechcel nás kŕmiť chémiou,“ spomína na svoje rané detstvo úspešná spisovateľka, ktorej tento rok vychádza kuchárska kniha Recepty z terasky. „Ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď som nastúpila do televízie, som nútila svojich kolegov, aby využívali papier aj z druhej strany,“ usmieva sa. Budú tak šetriť naše lesy!
Minimalistickejšie žije už dosť dlho
„Okrem iného to znamená väčší poriadok v skrini, v byte a keď máme poriadok doma, ľahšie si ho udržíme aj v duši.“ Verili by ste, že si už tri roky nekúpila žiadne oblečenie? Dokonca ani kabelky, doplnky či dekoratívnu kozmetiku. „Vraj bežný človek nosí 80 percent času asi 20 percent svojho šatníka. Tak som si najskôr spravila prievan v skriniach – vyradila som veci, spravila burzu a začala premýšľať viac o tom, ako sa oblečiem. Najprv som sa rozhodla to skúsiť na rok. Prvé dni to bolo ťažšie – boli výpredaje a musela som dcére kúpiť nejaké šaty, no dnes som si tak odvykla, že keď s ňou musím ísť niečo kúpiť, trpím. To množstvo tovaru, davy ľudí… Svoj čas viem využiť oveľa lepšie,“ hovorí Petra o svojej novej životnej skúsenosti. Mimochodom, nebola jediná. „Po päťdesiatke som sa druhýkrát vydala za skvelého chlapa, pri ktorom sa cítim ako kráľovná a ktorý mi priniesol do života pokoj, pohodu a istotu.“ Peťa má dvanásťročné auto, no jazdí na ňom, iba keď musí. „MHD v Bratislave je super vec. Rovnako aj po Slovensku, keď chodím na besedy, využívam na 95 percent vlaky a autobusy. Aj v prípade potravín nakupujem len to, čo potrebujem, nie to, čo sa mi páči. Jedlo nevyhadzujem, buď zamrazím, alebo časť zjedia naše zvieratá – máme morčatá, psíky aj potkany. Je smutné, že v EÚ končí ročne takmer 90 miliónov tón potravín v koši, a pritom 1/10 ľudí vo svete hladuje,“ konštatuje aktuálne riaditeľka knižnice v Bratislave.
K zelenému životu vedie aj svoju rodinu
„Najmä čo sa týka oblečenia, vôbec si nepotrpia na drahé značky. Majú k šatám vzťah a napríklad dcéra nosí moje staré 30-ročné pletené svetre, ktoré mamka odložila, ale i moje kožené či koženkové 20-ročné kabáty. Syn zas nosí košele a bundy po starom otcovi, ako pamiatku na neho. Som ešte zo socialistickej generácie, keď sme si šili veci a ja dodnes opravím deckám všetko – dieru, zips, gombíky či skrátiť alebo zúžiť. Odpad som triedila už pred 25 rokmi, keď boli kontajnery len niekde, no vláčila som to tam. V rámci šetrenia vodou sa napríklad vôbec nekúpem, iba sprchujem a šetríme aj energiu. V spálni vôbec nekúrime, v zime tam máme niekedy len 14 stupňov, no tým, že otužujeme, je to v pohode. A nákupné plátenné tašky používam už roky.“ Aj vás práve inšpirovala na zodpovednejšý prístup k našej planéte?
