Globálne otepľovanie už dávno nie je len scenár katastrofických filmov a&nbsp;klimatická kríza sa, bohužiaľ, týka nás všetkých. Naša planéta sa raz môže zadusiť pre našu rastúcu túžbu po nových módnych trendoch a&nbsp;nových kúskoch oblečenia. Vedeli ste, že módny priemysel je tretí najväčší a&nbsp;druhý najšpinavší priemysel na svete? A&nbsp;že sa momentálne dokáže vyrobiť počas roka takmer 52 mikrokolekcií, čo znamená, že jedna je „in“ približne len týždeň? Každý rok sa na celom svete vytvorí viac ako 100 miliárd nových kusov oblečenia s&nbsp;použitím viac ako tisícky rôznych chemikálií. No priemerne nosíme jeden kúsok len sedemkrát. Dokonca existujú štatistiky, podľa ktorých tri z&nbsp;piatich kusov oblečenia skončia na skládke do 12 mesiacov. Je to o&nbsp;400 percent viac ako pred dvoma desaťročiami. Táto rýchlosť odráža našu spotrebu, konzumný život a/alebo dopyt, ktorý pomohol vytvoriť fast fashion značky. A&nbsp;práve tie majú obrovský sociálny a&nbsp;zároveň environmentálny vplyv.

Je šialené, že si šaty môžeme kúpiť za cenu okolo piatich eur, teda v&nbsp;hodnote mandľového caffe latte v&nbsp;obľúbenej kaviarni. Čína je jedným z&nbsp;najväčších hráčov v&nbsp;oblasti fast fashion oblečenia, rýchle značky však využívajú aj lacnú pracovnú silu vo Vietname, v&nbsp;Bangladéši, v&nbsp;Indonézii či v&nbsp;Indii, aby urýchlili výrobu a&nbsp;zvýšili svoje marže. Tamojší robotníci pracujú v&nbsp;nebezpečnom prostredí za nízke mzdy a&nbsp;bez základných ľudských práv. Firmy tvoria z&nbsp;osemdesiatich percent ženy, ktoré však zarábajú menej ako tri doláre na deň. Vo fabrike trávia pokojne aj 14 až 18 hodín denne. V&nbsp;spomenutých krajinách je síce oficiálny minimálny plat okolo 300 dolárov, no v&nbsp;odevných továrňach drú zamestnankyne za 70 dolárov mesačne. Obeťami nútenej práce je 21 miliónov ľudí a&nbsp;160 miliónov detí vykonáva nútenú detskú prácu. Hovoríme tomu aj moderné otroctvo. 

Módny priemysel je hneď po ropnom druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Ročne pochádza až 2,1 milióna, teda 10 percent celosvetových emisií oxidu uhličitého práve z&nbsp;výroby odevov. Za dvanásť mesiacov sa spo­trebuje 70 miliónov ton vody a&nbsp;25 percent celkového znečistenia priemyselných vôd pochádza z&nbsp;vyprázdňovania farbív a&nbsp;solí z&nbsp;odevov. Na výrobu jedného kila bavlny treba 20-tisíc litrov vody, čo zodpovedá jednému tričku a&nbsp;rifliam, pretože na výrobu jedného trička sa spotrebuje 2 700 litrov vody, čo znamená 900 dní pitnej vody pre jedného človeka. Viac ako 90 percent tejto bavlny je v&nbsp;súčasnosti geneticky modifikovaných a&nbsp;produkcia bavlny je momentálne zodpovedná za 18 percent celosvetového používania pesticídov. Aj keď možno recyklovať až 95 percent oblečenia, v&nbsp;skutočnosti je pomer recyklácie len na úrovni jedného percenta. Len na Slovensku sa každých 10 minút vyhodí 460 kíl odpadu textilu. Podstatné je nezblázniť sa z&nbsp;tohto všetkého a&nbsp;začať s&nbsp;malými zmenami. Krok za krokom. Pomaly meniť svoje správanie a&nbsp;aspoň niečím prispieť k&nbsp;lepšiemu prostrediu, v&nbsp;ktorom žijeme. 

Fungovanie fast fashion značiek je dôsledkom nášho nákupného správania. A&nbsp;jediná cesta nápravy vedie cez nákup toho, čo v&nbsp;skutočnosti potrebujeme. Ako môžete svojou troškou prispieť aj vy?<br>1. Nekupovať nové oblečenie – využívať nosené kúsky a&nbsp;nakupovať v&nbsp;secondhandoch, chodiť na swapy alebo predávať a&nbsp;kúpiť si oblečenie cez webové stránky a&nbsp;aplikácie. Skvelým tipom môže byť aj výmena oblečenia s&nbsp;kamarátkami, rodinou či so známymi. <br>2. Druhým tipom je podporovať lokálne značky a&nbsp;slovenských módnych návrhárov, myslím si, že na Slovensku naozaj nemáme o&nbsp;nich núdzu. <br>3. Ak už niečo kupujete, odporúčam vyhľadávať udržateľné módne značky, ktoré majú certifikáty, sú spravodlivé a&nbsp;spoľahlivé k&nbsp;svojim zamestnancom i&nbsp;našej planéte. <br>Značku si vždy overujem cez aplikáciu Good on You.