Neviem, ako ste na tom vy, ale mne to napadne vždy, keď sa ráno pozriem do zrkadla. Tá otázka, prečo sa matka príroda na mne tak vyšantila. Nadelila mi ostrý nos, príliš jemné vlasy, ktoré po zobudení skôr pripomínajú metlu, oči príliš blízko pri sebe a&nbsp;do genetickej výbavy mi namiesto šťavnatých pier à la Angelina venovala len dve tenučké čiarky. V&nbsp;skratke, žiadne terno. Dobre, do závoja sa zatiaľ pred verejnosťou zahaľovať nemusím, ale pravda je taká, že som nikdy, ani pred rokmi, keď som mala dvadsať, nepatrila do kategórie krásnych žien. Takých, pri ktorých by sa mužom podlamovali kolená a&nbsp;v&nbsp;ich prítomnosti by strácali reč. Zásadnú traumu z&nbsp;toho síce nemám ani k&nbsp;psychiatrovi som sa preto nikdy neobjednala, no keby som bola atraktívna, viete, také to dievča z&nbsp;kategórie sexbomba alebo šupa, ako o&nbsp;nich hovoria moji kamaráti, asi by som to v&nbsp;živote mala jednoduchšie. Tento fenomén si uvedomujú aj časopisy a&nbsp;feministické organizácie, a&nbsp;dokonca mu vymysleli aj oficiálny názov. Pretty privilege. Výhody krásy.

Aj denník New York Post si najnovšie všimol, že ich vo veľkom využívajú najmä dievčatá na sociálnej sieti TikTok, ktoré bez obalu priznávajú, že na svojom peknom výzore vedia parádne zarábať. Príspevky s&nbsp;hashtagom #prettyprivilege tu majú vyše 70 miliónov zobrazení, a&nbsp;tak je možno čas prelúskať túto tému dôkladnejšie, no nie? Pretty privilege funguje veľmi jednoducho. Na princípe, že ak ste atraktívna, teda aspoň podľa spoločensky akceptovaných kritérií krásy, tak máte v&nbsp;rukách obrovské výhody. Aj moc a&nbsp;veľa príležitostí, o&nbsp;ktorých menej pekné príslušníčky nežného pohlavia môžu len snívať. Aj preto populárne tiktokerky vo veľmi sledovaných videách prezrádzajú, koľko pozornosti a&nbsp;darčekov dostávajú len vďaka tomu, že vyzerajú dobre. Že ich okolie považuje za krásne. Trebárs taká čokoládová kráska Anjola Fagbemi z&nbsp;Chicaga s&nbsp;plným i&nbsp;perami a&nbsp;postavou gazely. Na TikToku vystupuje ako @bejewelledbud a&nbsp;vytvorila virálne video, kde spísala zoznam všetkých bonusov, ktoré v&nbsp;lete získala len preto, lebo je pekná. „Drinky, jazdy Uberom, lekcie surfovania, vstupenku v&nbsp;hodnote 500 dolárov na kultový hudobný festival Lollapalozza, to všetko som dostala zadarmo. Ľudia, ktorí mi tieto darčeky venovali, nechceli za to nič, len boli radi, že môžu byť so mnou v&nbsp;jednej spoločnosti,“ vymenúva Anjola Fagbemi.

Výhody atraktívneho výzoru si ešte viac uvedomujú najmä ženy, ktoré sa stali krásnymi až za pochodu, počas dospievania alebo v dospelosti. Áno, také tie prípady, keď sa zo škaredého káčatka vykľula krásna labuť, presne ako sa to stalo Vanesse, ktorá celú základnú školu prežila ako neduživé dievčatko s okuliarmi na nose. Potom prišla puberta, s ňou akné aj výraznejšia nadváha, lebo hnev z toho, ako vyzerá, zajedala čokoládou. „Celé tie roky som bola neviditeľná. Mala som síce pár kamošiek, ale vždy, keď sme spolu niekam išli, chalani sa točili len okolo nich. Kupovali im drinky, ktoré som si ja musela zaplatiť, flirtovali s nimi, zatiaľ čo ja som pri stole sedela ako také piate koleso na voze. Ja akoby som tam ani nebola,“ spomína tridsiatnička na časy, keď trpela nulovým sebavedomím a pocitom, že ju nikto nemá rád. Až vysoká škola ju z tejto šlamastiky zachránila. „Popri škole som si našla brigádu, začala som zarábať viac peňazí a vrážala som ich do seba. Najskôr som si našla fitko, kde som chodila trikrát do týždňa, takže za pol roka som schudla desať kíl. Potom som si kúpila šošovky a okuliare nosím len doma na čítanie, dala som si nadpojiť vlasy a keď som sa viac starala o svoju pleť, aj to príšerné akné postupne zmizlo. A áno, začalo sa mi to páčiť, takže som si našetrila aj na silikóny. Naši síce protestovali, snažili sa ma odhovoriť, ale ja som na nové prsia zarobila cez jedno leto, keď som pracovala v Anglicku, takže som od nich peniaze nepýtala. A&nbsp;nové prsia som brala ako tú najlepšiu investíciu do svojho sebavedomia.“

Zmenu v&nbsp;správaní okolia si všimla okamžite. Keď prišla na prvé maturitné stretnutie po piatich rokoch, spolužiaci ju nespoznávali a&nbsp;Vanessa zo všetkých strán počúvala komplimenty. „Zrazu aj mne chalani chceli objednávať drinky, všetci boli ku mne milí, pozorní a&nbsp;vtedy som pochopila, akú silu má atraktívna žena. Okolie ma vnímalo úplne inak a&nbsp;nebudem tajiť, takýto život sa mi páči oveľa viac. A&nbsp;viem to porovnať, lebo ja som stála na oboch frontoch,“ opisuje výhody princípu pretty privilege. Keď ide do reštaurácie, vždy sa pre ňu nájde voľný stôl, taxikári sú k&nbsp;nej mimoriadne slušní, policajti aj revízori jej ochotne odpustia pokutu, a&nbsp;tak sa sympatická tmavovláska vôbec nečuduje tým, ktoré sa dávajú vylepšiť zákrokmi, len aby sa cítili krajšie, mladšie, atraktívnejšie. Vedia totiž, že to funguje ako injekcia so sebavedomím. A&nbsp;že sa im to môže vyplatiť.

Nedávno tému pretty privilege rozoberala v rozhovore pre francúzsky časopis Le Monde aj americká herečka Justine Bateman. Môže o sebe povedať, že je vo svojej brandži úspešná, veď hrala v populárnom sitcome Family Ties aj v seriá­loch Satisfaction, Californication či Zúfalé manželky. Okrem toho píše scenáre, režíruje aj produkuje filmy a jej prvý krátky film Five Minutes sa v roku 2017 premietal aj na medzinárodnom festivale v Toronte.

Justine mala 42 rokov, keď dostala nápad, že si svoje meno nahodí do Googlu, aby zistila, čo sa o nej píše. A to asi nemala robiť. „Prvý článok, na ktorý som natrafila, mal nadpis Justine Bateman zostarla. Bol to pre mňa strašný šok, lebo som si vôbec neuvedomovala, že by som sa tak veľmi zmenila. Potom som si začala čítať komentáre k článku a to bola ešte väčšia chyba. Zrazu som sledovala názory neznámych ľudí, ktorí len hodnotili to, ako vyzerám, a neboli to príjemné slová – mal som ju rád, ale zostarla. Je šokujúce, ako teraz vyzerá, určite musí fajčiť,“ vymenúva herečka, ale namiesto toho, aby sa objednala na facelifting alebo na operáciu všetkého možného, čo sa na tvári dá vylepšiť, o tejto skúsenosti napísala knihu.

Nazvala ju Face: One Square Foot of Skin, v preklade Tvár: Štvorcový meter kože a okrem iného v nej píše. „Išla som za plastickým chirurgom, aby som zistila, čo by mohol urobiť s mojou tvárou. Chcel mi spevniť kontúry, nadvihnúť obočie, odstrániť ovisnuté očné viečka aj vyrezať vačky, ktoré mám pod očami. A ja som odmietla vtedy a odmietam to aj teraz,“ pokračuje Justine, ktorá dnes má 56 rokov a zamýšľa sa nad tým, prečo sa hodnota ženy vníma podľa toho, ako vyzerá či koľko má na tvári vrások. „Prečo spoločnosť podporuje myšlienku, že tvár ženy, ktorá starne, musí byť vylepšená a znivočená zákrokmi?“ Túto otázku si kládla nielen v knihe, ale aj v početných rozhovoroch pre časopisy Time, Glamour či Vanity Fair, kde si na tému krásy a pretty privilege posvietila. Prvé vydanie knihy sa v USA vypredalo doslova za pár týždňov a Jus­tine sa od žien sypali správy, v ktorých jej písali – všetky moje kamarátky to robia a ja cítim tlak, že by som to mala robiť tiež, prípadne – veľmi ľutujem, že som sa na plastiku nechala nahovoriť.

<em><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.</strong></em>

To, ako krása vplýva na život či životný úspech, si pochopiteľne všímajú aj odborníci. Českí sociológovia Petr Matějů a Petra Anýžová v článku Krása ako kapitál z roku 2017 tvrdia, že príjemný vzhľad je špecifická forma kapitálu, ktorá výrazne uľahčuje život na pracovnom trhu. Z ich prieskumov vyplýva, že nadpriemerne pekní ľudia majú väčšiu šancu získať zamestnanie s lepším spoločenským statusom aj finančným ohodnotením. „Atraktívne ženy dostávajú plat priemerne o 15 percent vyšší, zatiaľ čo ich menej príťažlivé kolegyne zarábajú aj o šesť percent menej, takže rozdiel v príjmoch medzi krásnou a neatraktívnou ženou je až 21 percent,“ myslia si sociológovia a aj odborníci na ženskú krásu sú presvedčení o tom, že fyzická príťažlivosť ľuďom pomáha. V kariére, v láske aj v bežnom živote. Tak to vo svojej knihe In Your Face píše austrálsky plastický chirurg Bryan Mendelson, ktorý pôsobí v Melbourne, a jeho teóriu podporujú aj štatistiky finančníkov. Keď túto tému skúmal Daniel Hamermesh, ekonóm a profesor univerzity v Austine, výsledky jeho prieskumu boli šokujúce. Krásni a štíhli ľudia vraj za rok zarobia priemerne o 23-tisíc dolárov viac ako tí, ktorým príroda do vienka nenadelila fyzickú príťažlivosť. Nespravodlivé? Škandalózne? To teda áno, ale aj o tom je pretty privilege. „Všeobecne platí, že pekným ľuďom okolie viac odpúšťa chyby, navyše ich považuje za šikovnejších, inteligentnejších a ambicióznejších. Dokonca ich berú aj ako príjemnejších kolegov,“ dodáva psychologička Elena Brozmanová. Aj influencerka, ktorá na TikToku vystupuje ako MermaidKeels, vo svojich videách priznáva, čo zažila, keď radikálne schudla vyše štyridsať kíl a zrazu ju okolie začalo považovať za atraktívnu.

„Keď som bola tučná a mala nadváhu, žiadne výhody som nedostávala. Ale teraz ťažím každý deň z toho, ako vyzerám,“ opisuje krásna blondínka z Kentucky. „Niekedy sú to len drobnosti, ktoré si bežný človek možno ani nevšime, ale ja to viem porovnať, lebo predtým som to nezažívala. Že dnes mi v reštaurácii prinesú nápoj zadarmo alebo dezert, dokonca sa mi neznámy muž na čerpačke ponúkne, že mi dofúka pneumatiky, keď vidí, ako sa s tým sama trápim. Svet je pre ženu oveľa krajšie miesto, keď je pekná.“

Áno, fenomén pretty privilege vyzerá na prvý pohľad lákavo a tie dievčatá či ženy, ktorým sa ho nedostáva, sa dokonca môžu cítiť ukrivdené. Môže sa im to zdať nefér, a povedzme si pravdu, ono to aj nefér je. Lebo to, ako vyzeráme, si nikto dobrovoľne nevyberie, len to jednoducho dostaneme do genetického balíčka a basta. Krásne ženy to možno majú ľahšie aj v škole, no povedzte, nemali ste aj vy na univerzite spolužiačku, ktorá zo svojich dlhých nôh a nežného úsmevu vedela parádne vyťažiť, zatiaľ čo vy ste si museli svoje dobré známky a áčka poriadne odsedieť nad skriptami? V tomto smere asi spravodlivosť veľmi nefunguje, lenže fyzické prednosti môžu byť aj na škodu. Adriana by o tom vedela rozprávať. Príroda ju obdarila mimoriadne štedrými prednosťami, áno, nadelila jej veľké prsia aj krásne blonďavé vlasy.

„Kamošky so mnou nikam nechceli chodiť, pretože keď sme niekde vošli, všetci sa motali len okolo mňa. Neskutočne mi to prekážalo a stále som mala pocit, že sa so mnou nebavia preto, aká som, ale preto, čo nosím v podprsenke. Dospelo to do štádia, že mi bolo oveľa lepšie doma. S knižkou v ruke,“ spomína Adriana, ktorá dlhé roky patrila do kategórie blonďavá sexbomba. A tak si o nej všetci mysleli, že je hlúpa a že sa ku každej práci dostala len cez posteľ. „Toľkokrát sa ma šéfovia snažili dostať do postele, že už to radšej ani nepočítam, lebo ich sexuálne narážky a návrhy som počúvala bežne. Raz mi jeden kolega povedal, že by som mala nosiť roláky až po krk, ak chcem, aby ma ostatní rešpektovali. Takže som čakala niekoľko rokov, že si môj šéf okrem mojich pŕs všimne aj môj talent. Nedočkala som sa.“ Okrem šéfov narazila v zamestnaní na ďalšiu prekážku. Na kolegyne. „V tom, čo robím, som naozaj dobrá, mám vysokú školu, hovorím dvoma cudzími jazykmi a aj tak si o mne všetci myslia, že som hlúpučká. Len preto, lebo mám veľké prsia a som blondína. Nechodím vyzývavo oblečená, ale v každom mojom zamestnaní ma kolegyne podozrievali, že sa chcem vďaka svojim prsiam vyštverať profesijne vyššie, teda nad ne. Bože, toľko energie ma stálo presvedčiť ich, že nejdem po šéfovi, že si ho môžu nechať,“ zamýšľa sa manažérka v banke, ktorá je príkladom, že fyzické prednosti nie sú len životná výhra.

Niekedy sú to len drobnosti, ktoré si bežný človek možno ani nevšime, ale ja to viem porovnať, lebo predtým som to nezažívala. Že dnes mi v reštaurácii prinesú nápoj zadarmo alebo dezert, dokonca sa mi neznámy muž na čepačke ponúkne, že mi dofúka pneumatiky, keď vidí, ako sa s tým sama trápim. Svet je pre ženu oveľa krajšie miesto, keď je pekná.

„Krása býva pre ženy obrovskou nevýhodou najmä v mužskom prostredí,“ vysvetľuje psychologička Brozmanová. „A nejde len o sexuálne obťažovanie, ale aj o známe klišé, že pekná rovná sa hlúpa alebo naivná. V kolektívoch, kde prevažuje silnejšie pohlavie, majú kolegyne, a špeciálne tie atraktívne, oveľa menšiu šancu na postup. Akoby tam na najvyššie pozície mali monopol len muži.“ Samé predsudky Problém však nie je len v tom, či má žena zo svojho vzhľadu výhody alebo nevýhody, ale aj v predsudkoch. Štúdia Attractive but Unintelligent, čiže Krásna, ale hlúpa, odhalila, že aj tu existuje rozdielny pohľad na mužský a ženský svet. Kým v prípade mužov verejnosť verí, že krása a inteligencia sa dopĺňajú, pri nežnom pohlaví prevláda stereotyp, že čím je žena krajšia, tým je hlúpejšia. Výskumy však potvrdili, že deti tento predsudok nemajú a že okolie si začne spájať ženskú krásu s nízkou inteligenciou až období po puberte, takže je to stereotyp ako vyšitý. A ako s ním naložiť? Asi len tak, že sa o tom budeme rozprávať aj o ňom písať a asi nejaký ten rok, možno aj desaťročia potrvá, kým sa podobné predsudky podarí zbúrať. A ak ide o fenomén pretty privilege, jedna spravodlivosť predsa len existuje aj v tejto oblasti. Hoci si žena výhody svojho atraktívneho vzhľadu môže užívať a dokáže z neho vytrieskať, čo to dá, presne tak, ako to dnes robia populárne tiktoterky, nie je rozumné spoliehať sa len na túto vymoženosť. Lebo nič netrvá večne a raz príde čas, keď každá, aj tá najväčšia krása zvädne