Neviem, ako ste na tom vy, ale mne to napadne vždy, keď sa ráno pozriem do zrkadla. Tá otázka, prečo sa matka príroda na mne tak vyšantila. Nadelila mi ostrý nos, príliš jemné vlasy, ktoré po zobudení skôr pripomínajú metlu, oči príliš blízko pri sebe a do genetickej výbavy mi namiesto šťavnatých pier à la Angelina venovala len dve tenučké čiarky. V skratke, žiadne terno. Dobre, do závoja sa zatiaľ pred verejnosťou zahaľovať nemusím, ale pravda je taká, že som nikdy, ani pred rokmi, keď som mala dvadsať, nepatrila do kategórie krásnych žien. Takých, pri ktorých by sa mužom podlamovali kolená a v ich prítomnosti by strácali reč. Zásadnú traumu z toho síce nemám ani k psychiatrovi som sa preto nikdy neobjednala, no keby som bola atraktívna, viete, také to dievča z kategórie sexbomba alebo šupa, ako o nich hovoria moji kamaráti, asi by som to v živote mala jednoduchšie. Tento fenomén si uvedomujú aj časopisy a feministické organizácie, a dokonca mu vymysleli aj oficiálny názov. Pretty privilege. Výhody krásy.
Pekným sa všetko prepečie
Aj denník New York Post si najnovšie všimol, že ich vo veľkom využívajú najmä dievčatá na sociálnej sieti TikTok, ktoré bez obalu priznávajú, že na svojom peknom výzore vedia parádne zarábať. Príspevky s hashtagom #prettyprivilege tu majú vyše 70 miliónov zobrazení, a tak je možno čas prelúskať túto tému dôkladnejšie, no nie? Pretty privilege funguje veľmi jednoducho. Na princípe, že ak ste atraktívna, teda aspoň podľa spoločensky akceptovaných kritérií krásy, tak máte v rukách obrovské výhody. Aj moc a veľa príležitostí, o ktorých menej pekné príslušníčky nežného pohlavia môžu len snívať. Aj preto populárne tiktokerky vo veľmi sledovaných videách prezrádzajú, koľko pozornosti a darčekov dostávajú len vďaka tomu, že vyzerajú dobre. Že ich okolie považuje za krásne. Trebárs taká čokoládová kráska Anjola Fagbemi z Chicaga s plným i perami a postavou gazely. Na TikToku vystupuje ako @bejewelledbud a vytvorila virálne video, kde spísala zoznam všetkých bonusov, ktoré v lete získala len preto, lebo je pekná. „Drinky, jazdy Uberom, lekcie surfovania, vstupenku v hodnote 500 dolárov na kultový hudobný festival Lollapalozza, to všetko som dostala zadarmo. Ľudia, ktorí mi tieto darčeky venovali, nechceli za to nič, len boli radi, že môžu byť so mnou v jednej spoločnosti,“ vymenúva Anjola Fagbemi.
Darčeky, lichôtky a iné
Výhody atraktívneho výzoru si ešte viac uvedomujú najmä ženy, ktoré sa stali krásnymi až za pochodu, počas dospievania alebo v dospelosti. Áno, také tie prípady, keď sa zo škaredého káčatka vykľula krásna labuť, presne ako sa to stalo Vanesse, ktorá celú základnú školu prežila ako neduživé dievčatko s okuliarmi na nose. Potom prišla puberta, s ňou akné aj výraznejšia nadváha, lebo hnev z toho, ako vyzerá, zajedala čokoládou. „Celé tie roky som bola neviditeľná. Mala som síce pár kamošiek, ale vždy, keď sme spolu niekam išli, chalani sa točili len okolo nich. Kupovali im drinky, ktoré som si ja musela zaplatiť, flirtovali s nimi, zatiaľ čo ja som pri stole sedela ako také piate koleso na voze. Ja akoby som tam ani nebola,“ spomína tridsiatnička na časy, keď trpela nulovým sebavedomím a pocitom, že ju nikto nemá rád. Až vysoká škola ju z tejto šlamastiky zachránila. „Popri škole som si našla brigádu, začala som zarábať viac peňazí a vrážala som ich do seba. Najskôr som si našla fitko, kde som chodila trikrát do týždňa, takže za pol roka som schudla desať kíl. Potom som si kúpila šošovky a okuliare nosím len doma na čítanie, dala som si nadpojiť vlasy a keď som sa viac starala o svoju pleť, aj to príšerné akné postupne zmizlo. A áno, začalo sa mi to páčiť, takže som si našetrila aj na silikóny. Naši síce protestovali, snažili sa ma odhovoriť, ale ja som na nové prsia zarobila cez jedno leto, keď som pracovala v Anglicku, takže som od nich peniaze nepýtala. A nové prsia som brala ako tú najlepšiu investíciu do svojho sebavedomia.“
Zmenu v správaní okolia si všimla okamžite. Keď prišla na prvé maturitné stretnutie po piatich rokoch, spolužiaci ju nespoznávali a Vanessa zo všetkých strán počúvala komplimenty. „Zrazu aj mne chalani chceli objednávať drinky, všetci boli ku mne milí, pozorní a vtedy som pochopila, akú silu má atraktívna žena. Okolie ma vnímalo úplne inak a nebudem tajiť, takýto život sa mi páči oveľa viac. A viem to porovnať, lebo ja som stála na oboch frontoch,“ opisuje výhody princípu pretty privilege. Keď ide do reštaurácie, vždy sa pre ňu nájde voľný stôl, taxikári sú k nej mimoriadne slušní, policajti aj revízori jej ochotne odpustia pokutu, a tak sa sympatická tmavovláska vôbec nečuduje tým, ktoré sa dávajú vylepšiť zákrokmi, len aby sa cítili krajšie, mladšie, atraktívnejšie. Vedia totiž, že to funguje ako injekcia so sebavedomím. A že sa im to môže vyplatiť.
Svet postavený na počte vrások?
Nedávno tému pretty privilege rozoberala v rozhovore pre francúzsky časopis Le Monde aj americká herečka Justine Bateman. Môže o sebe povedať, že je vo svojej brandži úspešná, veď hrala v populárnom sitcome Family Ties aj v seriáloch Satisfaction, Californication či Zúfalé manželky. Okrem toho píše scenáre, režíruje aj produkuje filmy a jej prvý krátky film Five Minutes sa v roku 2017 premietal aj na medzinárodnom festivale v Toronte.
Justine mala 42 rokov, keď dostala nápad, že si svoje meno nahodí do Googlu, aby zistila, čo sa o nej píše. A to asi nemala robiť. „Prvý článok, na ktorý som natrafila, mal nadpis Justine Bateman zostarla. Bol to pre mňa strašný šok, lebo som si vôbec neuvedomovala, že by som sa tak veľmi zmenila. Potom som si začala čítať komentáre k článku a to bola ešte väčšia chyba. Zrazu som sledovala názory neznámych ľudí, ktorí len hodnotili to, ako vyzerám, a neboli to príjemné slová – mal som ju rád, ale zostarla. Je šokujúce, ako teraz vyzerá, určite musí fajčiť,“ vymenúva herečka, ale namiesto toho, aby sa objednala na facelifting alebo na operáciu všetkého možného, čo sa na tvári dá vylepšiť, o tejto skúsenosti napísala knihu.
Nazvala ju Face: One Square Foot of Skin, v preklade Tvár: Štvorcový meter kože a okrem iného v nej píše. „Išla som za plastickým chirurgom, aby som zistila, čo by mohol urobiť s mojou tvárou. Chcel mi spevniť kontúry, nadvihnúť obočie, odstrániť ovisnuté očné viečka aj vyrezať vačky, ktoré mám pod očami. A ja som odmietla vtedy a odmietam to aj teraz,“ pokračuje Justine, ktorá dnes má 56 rokov a zamýšľa sa nad tým, prečo sa hodnota ženy vníma podľa toho, ako vyzerá či koľko má na tvári vrások. „Prečo spoločnosť podporuje myšlienku, že tvár ženy, ktorá starne, musí byť vylepšená a znivočená zákrokmi?“ Túto otázku si kládla nielen v knihe, ale aj v početných rozhovoroch pre časopisy Time, Glamour či Vanity Fair, kde si na tému krásy a pretty privilege posvietila. Prvé vydanie knihy sa v USA vypredalo doslova za pár týždňov a Justine sa od žien sypali správy, v ktorých jej písali – všetky moje kamarátky to robia a ja cítim tlak, že by som to mala robiť tiež, prípadne – veľmi ľutujem, že som sa na plastiku nechala nahovoriť.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
