1919: Tenisová sukňa

Keď Francúzka Suzanne Lenglen vyhrala v roku 1919 Wimbledon, protivníci ju okamžite obvinili z podvádzania. Namiesto tesného korzetu, sukne až po členky s mnohými spodničkami a naškrobenej blúzky si totiž dovolila hrať v šatách so skladanou sukňou po lýtka a s krátkymi rukávmi. Vďaka svojmu ľahkému odevu tak vraj mala nespravodlivú výhodu, pretože jej umožnil pohybovať sa spôsobmi, ktoré tradičný tenisový úbor nepovoľoval. Suzanne bola skutočne jedna z prvých atlétok, ktoré sa nebáli byť na ihrisku športovkyňami. Skákala, behala, hádzala sa za loptičkou, len aby dosiahla víťazstvo – nečudo, že okrem tohto „škandalózneho“ víťazstva si na konto pripísala štyri ďalšie Wimbledony, dva turnaje French Open a dokonca získala tri olympijské medaily. Tenisové úbory ženských hráčok sa potom začali postupne skracovať, zmenšovať, a hoci dodnes platí, že by mali byť biele, nikto sa nepohoršuje, keď sú viac funkčné ako pekné (ak teda nie ste Serena Williams a nemáte na sebe sťahovací čierny overal, ale to je už iná téma).

Tenisové úbory sa vďka francúzskej tenistke Suzanne Lenglen začali postupne skracovať a zmenšovať.
Tenisové úbory sa vďka francúzskej tenistke Suzanne Lenglen začali postupne skracovať a zmenšovať.
Zdroj: George Rinhart

Pokračovanie na ďalšej strane.