Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Sukňa z&nbsp;ťažkej látky prepásaná zásterou, pod ňou šesť či osem spodničiek, k&nbsp;tomu korzet a&nbsp;niekoľko vypchávok, aby celá táto paráda udržala svoj tvar – ženské oblečenie v&nbsp;minulosti vážilo niekedy aj desať kíl a&nbsp;nosiť ho deň čo deň nebola žiadna zábava. Novinárka Amelia Bloomer sa v&nbsp;roku 1851 rozhodla pre zmenu a&nbsp;na stránkach svojho časopisu The Lily sa objavila vyobrazená v&nbsp;širokých „háremových“ nohaviciach inšpirovaných odevom z Turecka. A&nbsp;na svete bol škandál ako hrom. Do redakcie denne prúdili stovky listov od žien, ktoré sa tiež chceli zbaviť nepohodlných šiat, aj od pohoršených mužov, podľa ktorých Amelia nosením nohavíc povedie nevinné ženy priamo do pekla. Namiesto toho dala novinárka mnohým ženám vytúženú slobodu, odrazu mohli bicyklovať, venovať sa športu, voľné nohavice dokonca nosili do služby sestry slúžiace v americkej občianskej vojne. Amelia svojimi „háremkami“ otvorila dvere nohaviciam, ktoré sa postupne začali považovať za ženské oblečenie.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Keď Francúzka Suzanne Lenglen vyhrala v roku 1919 Wimbledon, protivníci ju okamžite obvinili z podvádzania. Namiesto tesného korzetu, sukne až po členky s&nbsp;mnohými spodničkami a naškrobenej blúzky si totiž dovolila hrať v&nbsp;šatách so skladanou sukňou po lýtka a s krátkymi rukávmi. Vďaka svojmu ľahkému odevu tak vraj mala nespravodlivú výhodu, pretože jej umožnil pohybovať sa spôsobmi, ktoré tradičný tenisový úbor nepovoľoval. Suzanne bola skutočne jedna z prvých atlétok, ktoré sa nebáli byť na ihrisku športovkyňami. Skákala, behala, hádzala sa za loptičkou, len aby dosiahla víťazstvo – nečudo, že okrem tohto „škandalózneho“ víťazstva si na konto pripísala štyri ďalšie Wimbledony, dva turnaje French Open a&nbsp;dokonca získala tri olympijské medaily. Tenisové úbory ženských hráčok sa potom začali postupne skracovať, zmenšovať, a&nbsp;hoci dodnes platí, že by mali byť biele, nikto sa nepohoršuje, keď sú viac funkčné ako pekné (ak teda nie ste Serena Williams a&nbsp;nemáte na sebe sťahovací čierny overal, ale to je už iná téma).

Zabudnite na zvýraznené boky, hlboké výstrihy a&nbsp;komplikované ozdoby. To, s&nbsp;čím prišla v&nbsp;medzivojnovom období Coco Chanel, svet módy ešte nevidel. V&nbsp;prvom rade, namiesto ženských kriviek sa vyžadovali štíhle boky a takmer úplne plochá hruď. Módna návrhárka totiž v&nbsp;americkom časopise Vogue ukázala svoj najnovší vynález – malé čierne šaty, la petite robe noire. Boli jednoduché, minimalistické, siahali do polovice lýtok a&nbsp;ozdobené boli len niekoľkými horizontálnymi čiarami. Jeden z&nbsp;jej rivalov ich posmešne nazval „chudoba deluxe“, pretože na rozdiel od dovtedajšej ozdobenej a&nbsp;prečačkanej módy vyzerali ako uniforma pre slúžku. Keďže si ich však mohla dovoliť takmer každá žena bez ohľadu na svoje zamestnanie, pôvod či stav bankového konta, ich popularita začala prudko stúpať. Odrazu sa do LBD obliekali všetci od hollywoodskych herečiek po európske aristokratky a&nbsp;dnes tvoria základ každého štýlového šatníka.

Joan Crawford bola v&nbsp;Hollywoode považovaná za riadnu mrchu a túto nelichotivú povesť získala (aj) vďaka vypchávkam na pleciach. Áno, tým penovým polkruhom, ktorý poznáme hlavne z&nbsp;amerických seriálov z&nbsp;osemdesiatych rokov. Ich história však siaha o&nbsp;niečo ďalej – a&nbsp;je o&nbsp;čosi šťavnatejšia. Joan sa ako začínajúca herečka snažila ukryť svoje nedostatky, medzi ktoré podľa filmového štúdia patrili široké plecia. Kostyméri mali prikázané obliekať ju do šiat, ktoré by túto nelichotivú črtu postavy zakryli. V&nbsp;roku 1932 ju však vo filme Letty Lynton kostymér Adrian obliekol do šiat s&nbsp;vypchatými plecami, aby, naopak, túto „chybičku“ zvýraznil. Vďaka tomu sa Joan odrazu cítila sebavedomá, silná a&nbsp;rozhodná – kvality, ktoré sa na začiatku tridsiatych rokov príliš nenosili. Miestna tlač ju rozniesla na kopytách, vraj jej silueta so zvýraznenými plecami príliš pripomínala mužskú postavu a&nbsp;to bolo opovrhnutiahodné. Sebavedomá Joan si však z toho ťažkú hlavu nerobila a&nbsp;Adriana požiadala o&nbsp;viac kostýmov s&nbsp;ešte väčšími vypchávkami. Široké plecia sa čoskoro stali typickou siluetou žien po celom svete.&nbsp;

Trojuholníkové, vypchaté, vykrojené či s&nbsp;kosticami? Čo dnes znie ako nočná mora každej ženy v&nbsp;preddovolenkovom období, bolo len nedávno prejavom riadnej dávky rebélie . Ešte pred sto rokmi ženy chodili plávať vo flanelovej alebo vlnenej bundičke a&nbsp;v trojštvrťových nohaviciach, pretože ani pri špliechaní v&nbsp;mori nemohli ukazovať také necudné časti tela ako členky, lakte alebo, aká to trúfalosť, ramená! Až v&nbsp;tridsiatych rokoch sa pre ekonomickú krízu plávací odev premenil na úspornejšie tričko a&nbsp;priliehavé šortky a&nbsp;druhá svetová vojna definitívne odstránila všetku nadbytočnú látku, ktorá mohla namiesto zahaľovania ženského tela lepšie slúžiť na fronte. Vždy však viac zahaľovali, ako odhaľovali. Až do roku 1946. Prvého júla zhodil v&nbsp;rámci testovania americký bombardér atómovú bombu na tichomorský atol Bikini. Piateho júla ju odpálil na prehliadkovom móle francúzsky módny návrhár Luis Réard. Predstavil „najmenší plávací úbor na svete“, ktorý vytvoril zo štyroch kúskov látky celkovej veľkosti 20 x 10 centimetrov a&nbsp;zakrýval skutočne len to najnutnejšie. Keďže šokoval svet rovnako ako atómová bomba, nazval ho bikiny. Po úspechu filmu A&nbsp;Boh stvoril ženu, keď sa v&nbsp;nich objavila zvodná Brigitte Bardot, ich začali nosiť aj bežné ženy a to platí dodnes.

Po druhej svetovej vojne bolo Francúzsko v&nbsp;troskách, rovnako ako zvyšok Európy, všade sa šetrilo a to, čo nebolo nevyhnutné na prežitie, ste len tak nezohnali. Aj preto si neznámy módny návrhár povedal, že to je správny čas na to, aby predstavil svoju novú kolekciu. Volal sa Christian Dior a&nbsp;to, čo predviedol na predvádzacom móle, bolo nevídané. Za jediný večer zmenil spôsob, akým sa ženy obliekali, a&nbsp;spôsobil poriadny škandál. Odrazu zmizli prísne línie, uniformou inšpirované strihy i&nbsp;nudné, solídne farby. Namiesto toho kolekcia New Look priniesla ultraženské línie, úzke pásy, nazberané sukne (na výrobu jedinej sukne vraj použil niekoľko desiatok metrov látky), vypchávky na bokoch a&nbsp;podobné frivolnosti, na ktoré sa počas vojny zabudlo. A&nbsp;verejnosť mu to dala poriadne „vyžrať“. Počas fotenia kolekcie na uliciach Paríža ľudia na modelky zazerali, vykrikovali a&nbsp;dokonca ich opľuli a&nbsp;pokúsili sa z&nbsp;nich strhnúť toto „márnotratné“ oblečenie. Britský kráľ Juraj V. zakázal New Look nosiť svojim dcéram, aby neprovokovali verejnosť. Európanky však boli znovuobjavením ženskosti nadšené a&nbsp;čoskoro sa všetky opäť súkali do korzetov a&nbsp;poctivo nosili bohaté sukne.

Dnes sú len oštara, ak sa vám na nich pustí v tej najmenej vhodnej chvíli očko, no kedysi znamenali pre ženy vyslúženú slobodu. Ženská spodná bielizeň totiž pozostávala z kombinácie nadkolienok, sťahovacieho pásu a podväzkových pásov, do ktorých sa bolo treba ráno prácne nasúkať a večer z nich zas prácne vysúkať. V roku 1959 však Američan menom Allen E. Gant vymyslel čosi ako „gaťkonohavice”, keď sa viac nemohol pozerať na svoju tehotnú manželku, ako sa každé ráno snaží navliecť si komplikovaný systém bielizne. Prototyp doniesol do miestneho krajčírstva, kde ich zdokonalil, a postupne sa začal jeho vynález predávať v obchodoch po celej krajine. Ich popularita stúpla raketovou rýchlosťou na začiatku šesťdesiatych rokov, keď sa rozmohla móda minisukní. Spod nich nemohli vykúkať staromódne podväzkové pásy, a keď si k svojim mikromini obliekli silonky modelky ako Twiggy či Jean Shrimpton, začala sa silonkománia. Moderné silonky tiež signalizovali zmenu myslenia, keď sa mladé ženy nemuseli cítiť nepohodlne v sťahovacích pásoch a nohavičkách, ale bezstarostne ukazovať nohy v minisukniach.&nbsp;Konečne slobodné.

Keď Yves Saint Laurent v roku 1966 predstavil le smoking – dámsky oblek inšpirovaným pánskym večerným oblečením, vyvolal tým malú kultúrnu revolúciu. Pred päťdesiatimi rokmi bolo skrátka nemožné, aby sa ženy objavili na formálnej akcii oblečené ako muži. Keď sa o&nbsp;to v&nbsp;roku 1966 pokúsila newyorská prominentka Nan Kempner, do manhattanskej reštaurácie Le Côte Basque ju v&nbsp;nohaviciach a&nbsp;saku nepustili. Tvrdohlavá Nan to vyriešila po svojom, pred vchodom reštaurácie si vyzliekla nohavice a&nbsp;do podniku vkráčala v&nbsp;saku použitom ako šaty. Manažér reštaurácie sa neskôr vyjadril, že žena vo večerných nohaviciach je na verejnosti asi rovnako vhodne oblečená ako žena v&nbsp;plavkách. Módne ikony ako Betty Catroux a Bianca Jagger sa však do dámskeho smokingu zamilovali tiež, podobne ako ženy, ktoré chceli vyzerať nielen elegantne a&nbsp;štýlovo, ale aj sebavedomo.&nbsp;

Pri slove baretka sa vám zrejme vybaví v hlave obrázok nejakej ležérne vyzerajúcej Francúzky s rozkošnou pokrývkou hlavy, no pred niekoľkými desaťročiami bolo slovo baretka spojené s revolúciou a za jej nosenie vás mohol čakať aj trest. Pôvodne sedliacka pokrývka hlavy baretka sa v&nbsp;19. storočí stala politickým symbolom. Po krátkej ére, keď sa do nej zamilovali bohémi a&nbsp;umelci, si ju však privlastnil známy revolucionár Che Guevarra a stala sa symbolom rebelov. V&nbsp;šesťdesiatych rokoch nosiť čiernu baretku tiež znamenalo, že si vás skôr či neskôr všimne polícia – patrila totiž medzi poznávacie znamenia Írskej republikánskej armády aj amerických Čiernych panterov. Mladé ženy (a muži) tak mohli počítať s&nbsp;vypočúvaním, obmedzením osobnej slobody či predvolaním pred súd, aby si autority overili ich názory. Legálne? Nie. Nebezpečné? Áno. Spomeňte si na to, keď si tento módny kúsok najbližšie nasadíte na hlavu.

Bez ohľadu na to, ako sa&nbsp;počas rokov scvrkávala a&nbsp;menila spodná bielizeň, jedno zostávalo isté, vždy zostávala schovaná pod vrchným oblečením. Až kým sa jednému dizajnérskemu kúsku, „odborne“ nazývanému nohavičky tango, nepodarilo vykuknúť speváčke All Saints, Melanie Blatt, keď vystupovala z&nbsp;taxíka. Odrazu boli viditeľné tangáče všade. Vieme, že ich nosila aj Britney Spears, pretože jej nízko strihané bokovky odhaľovali takmer všetko, Victoria Beckham sa pýšila tým, že jej tangáče si doma požičiava manžel David. Tento módny trend zobral svet útokom a&nbsp;na zhrozenie tlače i&nbsp;verejnosti sa okrem herečiek a&nbsp;modeliek oň začali zaujímať obyčajné mladé ženy. Ulice odrazu zaplavila vyzývavá spodná bielizeň a&nbsp;komu spod džínsov netrčal kúsok čipkovanej látky, nebol in. Nečudo, že výrobcovia tangáčov začali odrazu vyrábať špeciálne flitrované, vzorované či inak zdobené dizajny, ktoré boli zámerne určené na to, aby ich vrchná časť bola viditeľná. Po pár rokoch sa síce „veľrybí chvost“, ako sa začal nazývať tento trend, zmenil z&nbsp;módneho výstrelku na módny hriech, no nám aspoň zostali zábavné spomienky a&nbsp;možno aj niekoľko zahanbujúcich záberov z&nbsp;mladosti.

Aj keď sa možno zdá, že legínsy sú novodobý vynález navrhnutý na provokovanie rodičov, učiteliek a&nbsp;okoloidúcich, tento priliehavý kúsok oblečenia má celkom bohatú históriu. Škandály však začal spôsobovať len nedávno. Legínsy spočiatku nosili muži, ktorí jazdili na koňoch, aby ochránili svoje nohy pred neustálym šúchaním o&nbsp;konský chrbát, neskôr čosi podobné používali indiánski bojovníci, stredovekí robotníci a&nbsp;vojaci. Keď sa však do nich začali obliekať dievčatá a&nbsp;mladé i&nbsp;staré ženy, svet odrazu nevedel, čo so sebou. V&nbsp;americkom štáte Illinois školáčky protestovali proti zákazu legínsov, pretože podľa názoru mužského vedenia boli vraj „príliš provokatívne pre chlapcov, ktorí sa nevedeli sústrediť“. Čo vyzerá ako problém chlapcov, nie dievčat v&nbsp;legínsoch. V&nbsp;Severnej Karolíne zas školský úrad legínsy rovno zakázal v&nbsp;celom okrese, pretože vraj nevyzerali dobre na obéznych školáčkach. Nákupy legínsov však v roku 2016 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli takmer o&nbsp;polovicu a&nbsp;hoci sa sem-tam stále objaví niekto, kto tvrdí, že legínsy nie sú nohavice,&nbsp;preto sa nehodia na nosenie na verejnosti, tento pohodlný kúsok oblečenia sa už naplno udomácnil ako odev nielen na cvičenie a&nbsp;na doma, ale vhodný aj do práce, školy či na cestovanie. A&nbsp;o&nbsp;sto rokov sa na ne bude história módy pozerať podobne, ako sa my dnes pozeráme na háremky, silonky či bikiny.

Módne revolúcie: Ako vznikali ikonické kúsky a prečo pred rokmi spôsobili obrovský škandál?

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

Módne revolúcie: Ako vznikali ikonické kúsky a prečo pred rokmi spôsobili obrovský škandál?

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Súvisiace články

Chcete byť za Madam boss? Vyskladajte si šatník z týchto fashion kúskov!

Pompézne rokoko v modernom prevedení: Z týchto krásnych šiat sa vám zatočí hlava

4 instakúsky, ktoré nakopnú váš šatník: Inšpirujte sa štýlom známych blogeriek!

Moderný folk: Nechajte sa inšpirovať tradíciou, ktorá nevyjde nikdy z módy

Zažiarte ako svetové star, stačí k tomu málo: Týchto 8 fashion kúskov z vás urobí hviezdu!

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás