Netopím sa v prachoch

Žiaden lov na miliardára sa nekonal. Jednoducho sme sa do seba zaľúbili, hovorí priateľka jedného z najbohatších Slovákov Ivana Jakaboviča, Ria Srtculová (28).

22.02.2010

Vrannej hmle pred sebou tlačila ladným krokom veľký detský kočík. Málo ľudí má chôdzu, ktorú rozpoznáte v sekunde aj po rokoch. Pridala som na tempe a neohrabane som oslovila štíhlu dámu v športovej bunde. Otočila sa. Nezmýlila som sa, bola to ona. Inteligentná, sarkastická, vtipná a dobrosrdečná Ria, taká bola pred rokmi. Dlho som ju nevidela a jediné, čo som si na nej pamätala, bola jej chôdza, úsmev
a jemné pehy na nose. Nezmenila sa, akurát teraz sa na mňa usmievala partnerka jedného z najvplyvnejších Slovákov. Pozvala ma na návštevu. Pri šálke čaju, s asistenciou dvadsaťmesačnej Laryah mi otvorila bránu od života, ktorý jej mnohí závidia.

Bez zlatých podnosov

„Byť po boku silného a vplyvného muža neprináša len pôžitok. Mám partnera, ktorý pracuje dvanásť hodín denne. Taký muž nemôže aj naplno pracovať, aj tráviť čas s rodinou. Môže byť milujúci partner, ale nevládze plný elánu rozdávať energiu hneď po príchode domov. Preto je na žene aby zvládla veci za dvoch,“ prezrádza dvadsaťosemročná nádejná interiérová dizajnérka. Pozerám sa na rozľahlý byt, ktorý okrem ďalších iných navrhla, a prekvapuje ma, že nevidím žiadne gýčové zlaté podnosy, ktoré sa v bytoch boháčov tak často vystavujú na obdiv. V rohu obývačky je hŕba hračiek, pri kozube veľká tabuľa s rozhádzanými kriedami, všade kvety a knihy. Ria, oblečená v teplákoch, práve dopiekla za misu palaciniek. Nebolo by jednoduchšie skočiť do reštaurácie? „Ešte viac ako predtým si vážim veci, ktoré si človek nekúpi. Keď som na Vianoce od Ivana dostala vlastnoručne vyrobenú fotomontáž, na ktorej je on s našou dcérou a nad hlavami majú bubliny s myšlienkami na mňa, rozplakalo ma to.“

Lov sa nekonal

Ria od útleho detstva veľa cestovala. Mala len pár mesiacov, keď sa s rodičmi presťahovali do emirátov, kde jej otec pracoval ako architekt. Aj preto bolo pre ňu samozrejmé, že vysokú školu, ktorú u nás študovala v anglickom jazyku, dokončí vo Washingtone. S Ivanom sa zoznámila na spoločnej večeri s priateľmi, keď už čakala na víza do Ameriky. „V tom čase som nerozmýšľala nad vzťahom. Veľa ľudí si myslí, že na miliardára sa striehne v super ,ohoze‘ niekde v podniku. V našom prípade to nebol žiaden lov, ani som nemusela nič extrémne robiť.“ Keď sa vplyvný podnikateľ dozvedel o jej otcovi, navrhol ďalšie stretnutie. Hľadal totiž  architekta, ktorý by mu zariadil rezidenciu. „Možno to znie neuveriteľne, ale ja som sa až z médií dozvedela, kto vlastne Ivan je. Bol úplne iný ako moji známi a nikdy by som neverila, že sa zamilujem do finančníka. Skôr si myslím, že by ma zbalil nejaký dobrý tanečník,“ smeje sa milovníčka latinskoamerickej kultúry a spoluorganizátorka najúspešnejších salsových workshopov na Slovensku.

Priateľov spočíta na dvoch rukách

Deväť a pol týždňa, len v inom poradí a s iným obsadením. Presne toľko trvalo, kým sa medzi Riou a Ivanom prelomili ľady. Keďže sympatická Bratislavčanka ovláda perfektne anglický jazyk, začala podnikateľovi tlmočiť.  „Vnímala som ho ako mladého, šikovného muža, ktorého som veľmi obdivovala za to čo dosiahol a čo robí. Po niekoľkých mesiacoch sme našli k sebe úplne inú cestu, akú som si pôvodne naplánovala. Bola to láska ako hrom.“ Odvtedy musí temperamentná mladá žena čeliť neprajníkom. „Naša láska bola čistá, spontánna a prirodzená. Dokonalú ilúziu však narúšajú intrigy. Uvedomujem si, že konanie ľudí okolo mňa je často  ovplyvnené pozitívami aj negatívami spojenými s faktom, čia som partnerka.  Ozajstných priateľov by som vedela spočítať na dvoch rukách.“ Ria si na nich váži najmä to, že život po boku miliardára nepovažujú za veľkú pridanú hodnotu.

Kuchynská linka s fosíliami

Po skončení gymnázia a ročnom pobyte v Taliansku sa Bratislavčanka vrátila do rodného mesta a popri štúdiu manažmentu pracovala v reklamných agentúrach. Vždy ju to však najviac ťahalo k architektúre. Priestranný byt, v ktorom teraz s partnerom a dcérkou žije, zariaďovala sama a kvôli doplnkom pobehala dizajnérske štúdiá po celom svete. Stretnutia so svetovými tvorcami v nej naštartovali túžbu venovať sa interiérom aj profesionálne. „Riadim sa pocitmi a nikomu svoj štýl nevnucujem. Priestor má dotvárať človeka, ktorý v ňom žije. Nemalo by to byť naopak.“ Ria neholduje drahým gýčovým vychytávkam a zariadenie dáva vyrábať rovno vo fabrikách. „Je zaujímavé stretnúť potomkov niekoľkých generácií, ktoré sa živili spracúvaním kože, kameňa či dreva.“ Práve preto, že originálne kúsky pochádzajú priamo z výroby, sú ich ceny úplne iné, ako pýta dizajnérske štúdio za solitér na zákazku alebo cez katalóg. Tam sa totiž platí viac za značku ako za realizáciu. V byte, v ktorom Jakabovičovci bývajú, patrí k najzaujímavejším prvkom kuchynská linka. Napriek tomu, že Ria veľa varí, dala ju potiahnuť kravskou kožou potlačenou krokodílím vzorom. Koža je navyše kombinovaná s ónyxom, do ktorého vlisovali fosílie. „Dá sa umývať, impregnovať a je ľahko udržiavateľná. Na prvý pohľad sa táto linka môže zdať ako neuveriteľný prepych, ale jej cena je porovnateľná s vyššou strednou triedou kuchýň, ktoré ponúkajú interiérové štúdiá.“

Nemožná?

Baba so vkusom, tá musí byť v luxusných obchodoch pečená-varená! Veď kreditná karta s neobmedzeným limitom priam volá po nákupných orgiách! Omyl. „V móde som nemožná. Keď si mám kúpiť niečo na seba, mám z toho stres. Hlavne mám blok vyvaliť nehorázne sumy za obyčajný kus oblečenia. Viem pomôcť iným ľudom, ale samu seba obliecť neviem,“ tvrdí Ria. Vraj takmer nechodí na nákupy a ak už vojde do obchodu s oblečením, je to butik pre pánov. Ivana oblieka už štyri roky. Odkedy mu vraj priniesla na vešiaku kompletnú zostavu od košele cez oblek až po manžetové gombíky, necháva svoj imidž výlučne na svojej polovičke. „Ja sa cítim najlepšie v tanečnom oblečení. Keby som mohla, stále mám na sebe tanečné topánky a strapcové šaty. Najhoršie však je, že mnohé bohaté ženy sa stávajú otrokmi módnych trendov. Nikdy by sa z nich nemali stať vešiaky, za ktoré hovorí len oblečenie a stráca sa osobnosť a vyžarovanie.“

Schudla 22 kilogramov

Odkedy sa narodila malá Laryach, Rii sa život zmenil o stoosemdesiat stupňov. Po pracovnej, divokej, romantickej a zamilovanej fáze zatúžil mladý pár po dieťatku. Do chomúta sa Jakabovičovi nechcelo
a ani Márii obrúčka na prstenníku veľmi nechýba. „Všetko, čo ľudí formálne spája, ich na druhej strane rozväzuje. Svadba ako tematický žúr sa mi páči, ale v hlave mám zakódované, že istá časť sa stane po svadbe umelou. Na skvele fungujúce partnerstvo predsa nepotrebujem papier a prsteň. Keď svadba, tak v päťdesiatke. Deti už budú veľké a ja pozvem priateľov na Havaj, na veľkú párty s názvom wedding. Len či tam bude Jakabovič, to už je iná otázka, “ smeje sa Ria, ktorá vraj tancuje aj pri varení. Možno práve kvôli neustálemu pohybu sa jej podarilo schudnúť dvadsaťdva kilogramov, ktoré v tehotenstve pribrala. Z väčšieho konfekčného čísla jej nepribudli vrásky, práve naopak. „Pripadala som si veľmi sexi. Samozrejme, že telo sa tehotenstvom mení, je to prirodzený proces. Keďže normálne nemám bohvieako veľké prsia, tešilo ma, že som ich počas štrnásťmesačného dojčenia naraz mala. A bolo veľmi jednoduché obliekať sa. Nosila som len legínsy, tuniky a šaty.“ Oveľa komplikovanejšie bolo vybrať vhodné meno pre potomka. Ivan nechal rozhodovanie na partnerku a uspokojil sa s rolou konzultanta. Jedno bolo jasné, meno nebude zo slovenského kalendára. „Išla som cez staré knihy, rešeršovala som cez internet, dokonca som párkrát navštívila knižnicu. Niekedy sa ma Ivan pýtal, či vyberáme meno pre dieťa, alebo pre psa, koňa či iné zvieratká.“ Nakoniec sa s partnerom rozhodli pre exotické meno slovanského pôvodu. „Veľa týchto mien má tú istú obmenu. Milovaná Bohmi, šťastná, spokojná. A naozaj jej to sadlo. Milovaná je bez pochýb, ľahko si získa ľudí. Laryah je už v dvadsiatich mesiacoch veľmi výrazná. Narodila sa v znamení Barana, takže je aj veľmi priebojná.“

Niet úniku

„Niekedy mám pocit, že som Laryahina sestra, niekedy mama, niekedy seberovná kamarátka. Najkrajší moment z celého dňa sú naše spoločné raňajky. Malá miluje palacinky, párok alebo čokoládové guľôčky s mliekom. Navzájom si hovoríme, čo sa ktorej snívalo. Potom ideme na prechádzku, navaríme si obed. Často ju beriem do zoo alebo chodíme kŕmiť čajky k Dunaju. Úžasné je, že Lary ma sprevádza aj na mojich pracovných cestách za dodávateľmi,“ tvrdí Ria, ktorej s malou pomáhajú vlastná a Ivanova mama. Upratovanie má u Jakabovičovcov na starosti domáca, ktorá sa stala rokmi už členom rodiny. „Ak by som rozmýšľala o pestúnke, bolo by to len z dôvodu, že by to bola native spíkerka, a teda by s malou hovorila v inom jazyku.“ Okrem práce dizajnérky stíha Ria dvakrát do roka zorganizovať veľké workshopy sociálnych tancov. Na tých by Ivan Jakabovič pohorel, keďže namiesto tanca obľubuje skôr behanie, lyžovanie, triatlon a svoju prácu. „Často si želám, aby som mohla zrezať z polovice polovicu a z tej ešte polovicu a dostať to na úroveň, keď by sme viedli normálny život. Život, ktorý by nebol v takej silnej spojitosti s jeho prácou. Je to beh na dlhé trate, ktorý sa nikdy neskončí. Ľudia, ako je môj partner nepracujú, aby mali viac peňazí.  Je závislý od napredovania a úspechu. Často sme viedli rozhovory, prečo sa neodsťahovať niekam preč a neurobiť si ďalšie dve, tri deti. To nejde. Ivan má neuveriteľnú zodpovednosť voči tisíckam ľudí.“

Nežiarlim

Na večierkoch Riu len tak nestretnete. Jej partner sa však spoločnosti nebráni. Nie je tajomstvom, že ženy sa lepia aj na jeho tieň. „Neodsudzujem to. Je to ľudské, že túžime po veciach zaujímavých.“ Problém však nastáva, ak je záujem prehnaný a začne to zasahovať do súkromia. To Jakabovičova partnerka netoleruje. „Je to o inteligencii a morálke oboch partnerov. Ivan ma nikdy nevystavil situácii, ktorú by som musela riešiť.“

Ďalšie dieťa?

Mladá žena sníva aj o vynájdení globálneho produktu, ktorý by si dala patentovať. „Pracujem na tom už niekoľko rokov. Od finálnej podoby ma delí pár laboratórnych výskumov.“ Iným snom, a to snom spoločným, je bezpochyby ďalšie dieťa, ktoré si partneri želajú. „Túžime po synovi. Popri vlastných deťoch si viem predstaviť, že by som si adoptovala dieťa z rozvojovej krajiny, a tým mu zabezpečila plnohodnotný život. No nerada by som to prezentovala formou, akou to robia zahraničné celebrity,“ hovorí Ria a na ruky berie malú Laryah. Tá je celá od jahodového lekváru z palacinky. „Malá ma zmenila. Naučila ma pozerať sa na svet cez ten najkrajší a najúprimnejší pohľad, aký majú len deti. Byť znova matkou by bolo krásne.“

Diskusia k článku